Pri debate o právach žien sa neraz vyjadrujú muži. Predkladajú zákony na sprísnenie interrupcií, radi by kontrolovali, za akým účelom a s kým žena spáva, a píšu o tom, že „potrat nie je normálna vec.“

Pri mužoch sme si na to akosi zvykli. Ani zďaleka, samozrejme, nie sú takí všetci a dovolím si tvrdiť, že ich je menšina. Na túto menšinu, ktorá sa snaží potláčať práva žien, vyťahujeme argumenty, že nemajú maternicu, že nikdy dieťa nevynosia. Že sami chcú rozhodovať o častiach tela žien, ktoré oni nikdy nemali a nebudú mať.

Práve preto je zarážajúce, keď sa proti právam žien stavia žena. Keď vidíme pochodovať ženy na pochodoch za život, keď počúvame komentár, prečo je smutné, že v poslednej nemocnici v Bratislave zaviedli interrupcie, a autorkou je žena. Keď sa pod zákon obmedzujúci prístup k interrupciám podpíše žena.

Je naivné myslieť si, že všetky ženy musia zdieľať akýsi pocit spolupatričnosti. Každý sme iný – no ak sa diskutuje o základnom ľudskom práve skupiny, do ktorej patríte, nemali by ste sa ozvať? Pri tejto téme sa ženy ozývajú, nie však tak, ako by človek čakal. Mnohé z nich totiž aktívne bojujú proti slobodnému rozhodovaniu ženy o svojom vlastnom tele a pridávajú sa k anti-choice hnutiam.

V tomto článku sa pozrieme na možné dôvody, ktoré vedú ženy k tomu, aby sa pridali k hnutiam anti-choice. Materiál nám poskytlo občianske združenie Fórum života, na ktorého webstránke sa jeho členky vyjadrujú, prečo sa k združeniu pridali. Pracujeme iba s voľne dostupnými verejnými informáciami. Vyjadrenia žien analyzujeme a ich odôvodnenia a motiváciu delíme do skupín.

Fórum života sme si pre analýzu vybrali z niekoľkých dôvodov. Toto občianske združenie medzi svoje vízie radí „vytvárať spoločnosť, ktorá rešpektuje ľudský život od počatia po prirodzenú smrť a podporuje rodinu ako optimálne miesto vzniku a rozvoja ľudského života“. Z tohto vyjadrenia je jasné, že v prípade, ak považujeme počatie za ľudský život, ide o združenie, ktoré je proti slobodnej voľbe žien. Potvrdzuje to i cieľ združenia „chrániť každý ľudský život od počatia po prirodzenú smrť“ a následne cieľ advokácie, prostredníctvom ktorého „dvíhame hlas za ochranu tých, čo sa sami nedokážu brániť. Snažíme sa presadzovať a podporovať legislatívu, ktorá rešpektuje ľudskú dôstojnosť každého človeka od počatia po prirodzenú smrť.

Fórum života je tiež spoluorganizátorom každoročnej konferencie Vyber si život, ktorej cieľom je „je dať priestor na diskusiu o potrebe ochrany ľudského života od počatia po prirodzenú smrť.“ Združenie tiež oslavuje 25. marec ako  Deň Počatého Dieťaťa, čo je každoročná kampaň, ktorou chce združenie „šíriť úctu ku každému počatému a ešte nenarodenému dieťaťu. (…..) a v období okolo tohto termínu sa uskutočňujú rôzne aktivity poukazujúce na potrebu chrániť ľudský život od počatia. Symbolickým vyjadrením týchto postojov je biela stužka, ktorú si v tomto období pripíname na oblečenie.“ Záznamy vysiela TV Lux.

Medzi ďalšie projekty patrí napr. každoročná Sviečka za nenarodené deti, letné pro-life tábory, publikačná činnosť v podobe kníh, letákov či brožúr či časopisu Fórum života.

Po tom, čo sme tu urobili krátku reklamu Fóru života, sa teda môžeme opýtať: čo láka ženy k tomu, aby sa pridali k združeniu, ktoré sa snaží potláčať základné práva žien? Z uvedených aktivít a činností občianskeho združenia je zrejmé, že ide o anti-choice združenie s kresťanským podtónom (viď. spoluprácu s TV Lux či náboženské spravodajstvo). Má reálny dosah na ľudí, ktorý dokonca podporuje Ministerstvo vnútra SR. Pridelilo totiž Fóru života nenávratný finančný príspevok v hodnote takmer 400 000 €. A nakoniec, v tíme Fóra života figuruje iba jeden muž.

Tu sú možné dôvody prevzaté z vyjadrení tímu Fóra života:

  1. Snaha zachraňovať

Snaha zachraňovať nenarodené „deti“ je jednou z výraznejších, ktorý sa objavuje medzi dôvodmi pridať sa do Fóra života:

Práca sa mi stala poslaním a som rada, že aj ja môžem pomáhať pri záchrane ľudských životov. 

Od malička som bola vedená k tomu, že život je dar a je dôležité si ho vážiť a chrániť. Sama som si uvedomila, že to, čo som dostala chcem dávať aj ďalej a chrániť život od počatia až po prirodzenú smrť.

So snahou zachraňovať nenarodené ľudské životy úzko súvisí aj viera v to, že za ľudský život už považujeme embryo a za začiatok ľudského života počatie:

Teším sa a zároveň si vážim to, že môžem byť súčasťou organizácie, ktorá podporuje život človeka v každom štádiu.“

  1. Ochrana ľudských práv

Niektoré ženy poskytujú svoj – akýsi zvláštny – pohľad na ochrany ľudských práv. Opäť tu však ide o „právo“ nenarodeného dieťaťa a nie právo ženy:

Základné ľudské práva – právo na život a právo osobnej slobody vnímam ako kľúčový problém liberálnej spoločnosti bez spoločenskej zodpovednosti.“

Otázkou zostáva, ako je možné skĺbiť právo na život nenarodeného dieťaťa a právo osobnej slobody.

  1. Zlá doba

Zlá a rýchla doba bráni ženám byť hodnotnými? Alebo sa stráca hodnota človeka tým, že žena postúpi interrupciu?

Žijeme v rýchlej dobe a asi nemáme veľkú šancu ju zastaviť. Môžeme však tú rýchlosť aspoň spomaliť a prispieť každý svojou troškou k tomu, aby sa zo sveta nevytratila hodnota človeka.

  1. Ach, zas ten gender!

Gender prevrátil naruby ľudské práva, zruinoval ekonomiku, dal do rúk jadrové zbrane Kimovi a zabil päť malých mačiatok.

Do Fóra života ma v roku 2013 doviedla agenda ľudských práv a téma gender, ktorá v poslednom čase postavila naruby samotné ľudské práva.

  1. My sme lepšie, ako vy

Istá morálna nadradenosť vyznieva zo všetkých vyjadrení. Prevládajú náznaky toho, že žena sa nechceným otehotnením ocitá v bezvýchodiskovej situácii a že dobrá žena nemôže inak, než porodiť.

Už predtým som sa venovala konkrétnej pomoci ženám, matkám, ktoré sa napriek svojej zložitej sociálnej situácii rozhodli priviesť na svet svoje dieťatko, pretože ako ženy, matky nemohli inak….

Viesť dialóg a ponúkať alternatívu najmä v zdanlivo bezvýchodiskových situáciach je to, čo vnímam v pluralitnej spoločnosti ako potrebné a zmysluplné.

Je zaujímavé, že v prípade OZ Fórum života zaznel náboženský dôvod iba raz, a aj to zo strany muža. Hoci je táto vzorka malá, poskytuje prehľad o dôvodoch, prečo sa ženy pridali k anti-choice hnutiu. Prevláda snaha pomôcť, čo však v danom kontexte evokuje vtip:

  • My chceme len vaše dobro!
  • Ale my si ho nedáme!

Je, samozrejme, v poriadku pomáhať ľuďom, ktorí o tom stoja. Lenže zasahovanie do legislatívy už pomoc ďaleko prekračuje.

Možno si takéto ženy myslia, že konajú pre akési vyššie dobro. Prajem im, aby sa nikdy nedostali do situácie, kedy by im odopreli zdravotnú starostlivosť, pomoc a empatiu.

Aby sa potom necítili ako Serena Joy na návšteve v Kanade. Práve táto fiktívna postava z Príbehu služobníčky bojovala za svet, v ktorom ženy nemajú takmer žiadne práva. Svoj cieľ dosiahla, no tým, že je žena, musela obetovať vlastnú svojprávnosť. (Spolier alert!) Chybu si začína uvedomovať až potom, čo navštívi slobodnú Kanadu za účelom posilnenia diplomatických vzťahov a vidí, že ženy sú tam stále slobodné, kým ona má zakázané čo i len čítať. Pomohla vybudovať svet, v ktorom sa sama uväznila a nezostáva jej nič iné, iba sa túžobne dívať z okna auta na to, čo ona vo svojej krajine pomohla zničiť.

Ženy, nebuďte ako Serena.