V máji rohto roku sme dostali správu od našej čitateľky Martiny, v ktorej sa s nami podelila so zlým zážitkom zo slovenskej gynekologickej ambulancie. Keďže vieme, že podobné skúsenosti nie sú zriedkavé, vyzvali sme naše čitateľky, aby nám napísali, čo na gynekológii zažili ony.

Spoločnou témou väčšiny výpovedí boli nevhodné, sexistické poznámky zo strany zdravotníckeho personálu a zároveň ďalšie formy sexistického správania. Ďalším spoločným menovateľom týchto skúseností bolo zanedbanie zdravotnej starostlivosti tým, že lekári/ky podcenili príznaky žien.

Naše zistenia sú v súlade s výskumami, z ktorých vyplýva, že lekári a lekárky často neberú zdravie žien rovnako vážne ako zdravie mužov a mužské zdravie považujú za dôležitejšie.

Podľa výskumov a skúseností, čakajú napríklad ženy v čakárňach pohotovostí na ošetrenie dlhšie, než muži, a v porovnaní s mužmi dostávajú menej liekov proti bolesti. Zároveň, namiesto snahy o správne určenie diagnózy, ženy omnoho častejšie odpíšu ako psychiatrické pacientky. Mužom v tej istej situácii naopak, častejšie uskutočnia potrebné testy, aby najprv vylúčili fyziologický problém.

Deje sa tak pravdepodobne kvôli stále rozšírenému rodovému stereotypu o ženách, že sú precitlivelé, detinské, so sklonom dramatizovať, či neschopné zorientovať sa vo svojich pocitoch.

Fakt, že príliš veľa lekárok a lekárov v gynekologických ambulanciách neberie zdravie žien vážne, potvrdzujú aj výpovede našich čitateliek.

Upozorňujeme, že všetky mená účastníčok online prieskumu, sme zmenili kvôli zachovaniu anonymity.

Zľahčovanie príznakov

Alžbeta nám napísala toto: „Po pravidelnej sono prehliadke prsníkov sa pani doktorka nepozastavila nad vtedy relatívne nedávnou smrťou mojej mamy kvôli rakovine prsníka, aby so mnou prebrala doplňujúce možnosti prevencie.“

Barbora: „Mne štyria rôzni slovenskí gynekológovia hovorili, že si menštruačné bolesti vymýšľam, a dvaja mi navrhli, že mám ísť na terapiu.“

Diana: „Keď som k mojej gynekologičke prišla s podliatinami a tŕpnucimi končatinami a prosila som ju, nech sa na to pozrie, povedala mi, že si to nahováram a vymýšľam. Vraj to nemôže byť spôsobené antikoncepciou, ale mám to v hlave.“

Eva: „Keď som po pár mesiacoch užívania hormonálnej antikoncepcie (HA) totálne stratila chuť na sex, napísala som svojej gynekologičke. Spýtala som sa, či to má niečo spoločné s HA, lebo som počula podobné príbehy a chcem to riešiť. To ma vysmiala, že HA taký efekt nemôže mať.“

Prikladanie nedostatočnej dôležitosti ženskému zdraviu však nemusí mať iba podobu zľahčovania príznakov. Lekári a lekárky, ktorí sa zaoberajú ženským reprodukčným zdravím, by sa o ňom mali priebežne vzdelávať. Nemalo by stať, že pacientka robí osvetu lekárovi. Ako tomu bolo v tomto prípade:

Gabriela: „Mám vaginizmus kvôli tomu, že som bola v minulosti znásilnená. Hneď traja gynekológovia sa s tým stretli prvýkrát.“

Sexistické poznámky

Z výpovedí čitateliek magazínu feminist.fyi vyplynulo, že ďalším z problémov, ktoré naša gynekológia má, sú sexistické, či obťažujúce poznámky a iné sexistické správanie zdravotníckeho personálu k pacientkam.

Hana: „Ja som chcela testy na pohlavné choroby, načo sa ma môj doktor spýtal, či som už mala veľa partnerov. Priemerne vraj podľa neho majú mladé ženy až 15 partnerov. Počas prehliadky ukázal prstom na moju vagínu a povedal „takúto peknú vec nedávaj nikomu zadarmo“.

Pýtať sa pacientky otázky o sexuálnom živote, ktoré lekár nepotrebuje pre určenie diagnózy, je obťažovaním. Obťažovaním sú aj komplimenty smerom k pacientkiným pohlavným orgánom. Lekár tiež nemá právo hovoriť žene, s kým by mala alebo nemala mať sex a nie je ho nič do počtu ženiných sexuálnych partnerov.

Gabriela: „Mám vaginizmus kvôli tomu, že som bola v minulosti znásilnená. Hneď traja gynekológovia sa s tým stretli prvýkrát. A to boli kecy… najhoršie asi bolo, keď mi niekto povedal, že „to musí byť partner rád“ akože ze to robí taký ňuf panenský efekt.

Ženám s vaginizmom sa obvykle pred penetráciou vagíny mimovoľne stiahnu svaly panvového dna a preto je prienik do vagíny buď výrazne sťažený, alebo úplne nemožný. Ide teda o diagnózu, ktorá ženám výrazne zasahuje do sexuálneho života.

Naznačovať žene, ktorá ňou trpí, že dôležitejší než jej liečba, je fakt, že akýkoľvek muž by mal mať z tejto diagnózy sexuálne potešenie, je úplne neakceptovateľné. Naznačuje to totiž, že daný lekár nepovažuje za dôležité, či sex prináša potešenie jeho pacientke, podstatné pre neho je, ako jej telo uspokojuje mužov.

Ivana: „Moja predchádzajúca gynekologička mi počas vysokej školy, keď som bola ešte panna, do karty napísala „Virgo“, a povýšenecky hlesla „máte priateľa? Tak s tým niečo robte, moja, lebo on vás nechá!”

Ponižujúce poznámky lekárky kvôli sexuálnej (ne) skúsenosti pacientky, sa dajú považovať za diskrimináciu na základe rodu.

Jana: „Na moje otázky o tom, či by sa v prípade mojej kvasinkovej infekcie nemal liečiť aj môj partner, mi pani doktorka najprv so smiechom povedala, že sa tým nemám zaoberať, že to má každá druhá, že mi na to dá proste znovu lieky a potom dodala, že nemám priateľovi vešať na nos takéto veci, nech ho s tým nezaťažujem, lebo ma nechá. Dodala, že keby ona svojmu chlapovi vešala na nos každú takúto vec.. a potom už len zalomila rukami.“

Nevyžiadané vzťahové rady rozhodne nepatria do gynekologickej ambulancie. Gynekologička by sa mala zaujímať o zdravie svojej pacientky, nie o spokojnosť jej partnera vo vzťahu.

Nevhodné a sexistické sú aj výčitky lekárov smerom k pacientkinmu vzhľadu:

Karolína: „Keď som prvý raz bola u gynekologičky, mala som 14, išla som k takej, čo keď som sa posadila na kozu, pozrela na strie na vnútornej strane mojich stehien a povedala mi, že už nemám viac priberať.“

Lucia: „Gynekologička komentovala moje tetovania „že jej to je ľúto, a prečo som si niečo také urobila.“ Ten rozhovor trval niekoľko minút, počas ktorých som sa pred doktorkou dostala do nepríjemnej pozície obraňovania toho, ako moje telo vyzerá.“

Ďalším sexistickým správaním, s ktorým sa nezriedka stretávajú tehotné, alebo rodiace ženy, čo si ako sprievod so sebou zoberú partnera, je keď sa lekár/ka neobracia na ne, ale o ich tele hovorí s partnerom. Podobný zážitok mala aj Monika:

Čakala som vytúžené bábätko. Na konci prvého trimestra sme s manželom šli do prenatálneho centra na 4D ultrazvuk. Službu mal mladý lekár. Pri zoznamovaní zanechal dobrý prvý dojem. Ten sa stratil hneď potom, čo mi začal robiť ultrazvuk cez brušnú stenu a všetko, čo zistil, oznamoval môjmu manželovi. S ním vtipkoval, pri všetkom sa obrátil na neho. Ja som tam akoby nebola.

Lekár takto žene dáva najavo, že ju nepovažuje za osobu zodpovednú za jej vlastné telo.

Nepríjemné, ponižujúce skúsenosti s gynekologickou starostlivosťou majú za následok, že sa ženy vyhýbajú návšteve gynekologických ambulancií. Toto, spolu s nedostatočnou diagnostikou, spôsobuje, že mnohé ženy čakajú na správnu diagnózu aj 10 rokov. Články naznačujú aj to, že za časté úmrtia žien v dôsledku rakoviny vaječníkov, môže podceňovanie príznakov žien. Ak by lekári a lekárky brali ponosy žien na ich zdravotný stav vážne, mohli by napríklad aj rakovinu vaječníkov zachytiť v jej počiatočných štádiách.

Ženy majú právo na rešpektujúcu zdravotnú starostlivosť založenú na najnovších vedeckých poznatkoch.