„Telo, ktoré patrí Dušanovi Pašekovi, sa ukázalo v plnej paráde na móle. Jeho Dominika Grecová totiž predviedla model, ktorý viac odkrýval, ako zakrýval. No, Dušan, je sa čím chváliť..“

Víťazný aprílový PaPrd

Za tento text redakcia časopisu Šarm získala anticenu Najhorší Patriarchálny prd mesiaca apríl. V online hlasovaní o tom rozhodlo 212 hlasujúcich. Prečítajte si prepis listu, ktorý sme poslali redakcii Šarmu spolu s diplomom:

Tento výstup je problematický preto, že hovorí o živej ľudskej bytosti ako o „tele“ a tiež preto, že ženské telo považuje za majetok muža.

Povedzme si o týchto dôvodoch viac.

Žena nie je len telo, žena je človek

V ľudskej spoločnosti oddávna existuje zvyk hovoriť o živých ľuďoch ako o celistvých bytostiach, ktoré pozostávajú nielen z tela, ale aj z duše.

Príklad z histórie: keď čítate o Štúrovcoch na Devíne, nedozviete sa, že sa na hrade zišli telá Jozefa Miloslava Hurbana, Jonáša Záborského či Drahotína Frndáka.

Prečo je tomu v prípade stĺpčeka o Dominike Grecovej inak? Ako je možné, že o nej v Šarme napísali akoby sa v jej tele nenachádzala duša?

Povyšovanie významu tiel žien nad ich dušu (psychiku, a pod.) má dlhú históriu. Nebolo tomu dávno, čo sa za najdôležitejšiu vlastnosť ženy pokladal stav jej panenskej blany a schopnosť rodiť deti.

Ani súčasná spoločnosť nepovažuje ženské duše za hodnotnejšie než ich telá. Stále nás na ženách najviac zaujíma ich krása, teda estetickosť ich tiel. Tento fakt sa odráža v existencii súťaží Miss, v prekvitajúcom biznise s estetickou chirurgiou, kozmetikou, mejkapom, oblečením, skrášľovacími procedúrami rôzneho druhu a podobne.

Zo ženských tiel tečú peniaze aj sex biznisu a na téme ženskej sexuality a reprodukcie sa priživuje katolícka cirkev či ďalšie skupiny, ktoré bojujú za zákaz interrupcií a antikoncepcie.

Žena patrí sama sebe

Naša spoločnosť teda neustále zdôrazňuje, že ženské telá sú dôležitejšie, než iné naše danosti. Nielen to, mnohí ľudia o týchto telách hovoria tak, akoby ich vlastnil štát, cirkev, rodina či muži ako skupina.

Podobné myšlienky je tušiť aj v diskusiách o tom, ako „sa na Slovensku nerodí“ dostatočný počet detí. V týchto rozpravách zabúdajú diskutujúci/e na to, že Slovensko nemá ani maternicu, ani vaječníky. Deti rodia ženy a ženy sú ľudia.

Časopis Šarm podprahovú myšlienku o vyvlastnených ženských telách vyslovil nahlas. Ale nepatrí mu za to vďaka.

Patriarchálne štruktúry, ktoré spôsobujú, že si spoločnosť na ženách najviac všíma ich telo, môžeme buď posilňovať, alebo oslabovať. Kto o akejkoľvek žene napíše ako o chodiacom tele, tieto štruktúry posilňuje.