Tento rozhovor je súčasťou seriálu Ženy a klimatická zmena, v ktorom sa pýtame slovenských žien či žien bývajúcich na Slovensku, ako prežívajú extrémne počasie súvisiace s klimatickou zmenou. Cieľom rozhovorov je baviť sa o zmene klímy aj vtedy, keď nám nie je akútne horúco. 

Mima má 22 rokov, pochádza z malej obce na Kysuciach a žije vo švédskom Göteborgu.

Čo ťa priviedlo do Švédska?

V roku 2016 som išla na dovolenku a spoznala som tam svojho terajšieho partnera. Dovtedy som si myslela, že ostanem na Kysuciach a budem tam učiť v nejakej malej škole, potom som ale išla za partnerom na návštevu do Švédska a uvidela som tam, že ženy toho dokážu robiť oveľa viac než sa od nich očakáva.

A síce som vtedy študovala vysokú školu v Nitre, ale už som nechcela ostať na Slovensku. Mojím odborom bolo učiteľstvo a vedela som, že ako učiteľku ma na Slovensku nečaká nič dobré. Okrem toho ma škola nebavila, učili sme sa kopu teórie a nič praktické, použiteľné v reálnom živote. A tak som si povedala YOLO (you only live once) a v roku 2017 som už bola vo Švédsku.

Čo v Göteborgu robíš?

Keďže moja švédčina nie je zatiaľ až taká dobrá, živím sa upratovaním a pritom sa učím po švédsky. Chcela by som tu neskôr študovať učiteľstvo na vysokej škole, pretože by som stále veľmi chcela byť učiteľkou. Nikdy som netúžila po tom, že budem upratovať. Ale vo Švédsku je to tak, že iba ak má človek zamestnanie, môže získať to, čo potrebuje na život v tejto krajine. Napríklad zdravotné poistenie. Na to potrebujete získať takzvané “Osobné číslo” (niečo ako náš občiansky preukaz).

Je ťažké nájsť si prácu?

Je to ťažšie, keď nevieš po švédsky. Keď sa chce človek zamestnať vo vysoko kvalifikovaných technických odboroch, tak často angličtina stačí. Ale na iné povolania nie. S tou švédčinou je to ale taký začarovaný kruh – pokiaľ nemáš prácu, nedostaneš osobné číslo a nemôžeš sa prihlásiť na štúdium švédčiny. A keď nevieš švédsky, nedostaneš prácu.

Ako si si našla prácu v upratovacích službách?

Bola som v Göteborgu už asi mesiac a iba náhodou som na ulici začula ľudí, ktorí sa bavili po poľsky. A tak som sa ich opýtala: “Prosím vás, a ako ste si vy našli prácu?” Jedna z nich mi dala číslo na moju terajšiu agentúru. A vtedy som už mohla začať normálne žiť. Prihlásila som sa napríklad na spomínanú švédčinu.

Koľko sa platí za taký kurz?

To je zadarmo, čo je super. No a keď ho ukončím, tak budem mať konečne takú jazykovú úroveň, aby som mohla ísť na univerzitu.

Na aký odbor sa chystáš?

Na Slovensku som študovala učiteľstvo angličtiny a histórie, ale v poslednom čase som zistila, že ma angličtina vôbec nebaví. A tak mám vyhliadnuté učiteľstvo švédčiny, geografie a histórie. Lebo tu sa vyberajú tri predmety.

Plánuješ teda vo Švédsku ostať natrvalo?

Áno, páči sa mi tu, hoci stále ešte len upratujem. No platovo je to veľmi dobre ohodnotené, možno ako u nás manažérske pozície. Vo Švédsku našťastie nie sú také veľké triedne rozdiely ako u nás.

Keďže tento rozhovor mal byť hlavne o klimatických zmenách, poďme k téme. Aké bolo leto v Göteborgu?

Toto leto sme tu mali neskutočne horúco. V práci máme uniformu – čierne bavlnené tričko a čierne nohavice z takej ťažkej rifľoviny. Proste také typické robotnícke nohavice. V normálnom počasí sa v tom dobre pracuje, no cez leto sa v tom nedalo vydržať. Hlavne preto, že švédske domy nie sú prispôsobené na také vysoké teploty. Predstav si taký typický škandinávsky trojsposchodový domček, s tými šikmými strechami a ako v lete na tom treťom poschodí vysávaš podlahu. Tieklo z nás ako z prasiat.

Ako dlho bývaš cez deň v práci?

Ako kedy. Cez leto som bývala v práci buď osem, alebo šesť hodín. A dnes som tam bola iba štyri hodiny.

Upratuješ cez deň iba v jednom objekte, alebo sa presúvaš?

Včera som napríklad upratovala štyri hodiny kancelárie a potom som za dve hodiny upratala jeden bytík. Výhoda je v tom, že keď človek pracuje rýchlo, má potom viac voľného času.

Ako sa presúvaš z jedného miesta na druhé?

Keďže je Göteborg druhé najväčšie švédske mesto, tak niektorí chodia autami, ale ja mám radšej mestskú hromadnú dopravu, ktorá je tu veľmi kvalitná.

Majú v MHD klimatizáciu?

V Göteborgu majú veľmi radi svoje staré električky a v nich sa vetrá iba otvorením okien. V autobusoch bývala klíma.

Aké najvyššie teploty ste v Göteborgu zažili?

Šplhalo sa to až ku 30ke v tieni.

To je veľa?

Vo Švédsku sú v lete zvyknutí na 25 stupňov a menej, takže aj áno. Treba si k tomu ešte predstaviť, že slnko nezapadá okolo ôsmej ako u nás, ale až o jedenástej a vychádza už o štvrtej ráno. Takže to silné slnko pečie oveľa dlhšie.

Spomínala si, že minulé leto bolo opačné.

Áno. Minulý rok v lete takmer dva mesiace vkuse pršalo. Hoci to bolo depresívne,  všetko sa zelenalo, stále kosili a kosili a kosili. Bývame tu v bytoch a okolo nich máme parčíky, kde sa stretávame, napríklad so susedmi. A toto leto tam boli vypálené také kruhy, slnko všetko spálilo a za celé leto pokosili asi trikrát.

Malo to horúce leto aj nejaké výhody?

More bolo teplé, čo bolo fajn. Poznám mnohých Švédov, čo tento rok v lete nešli ani na dovolenku, pretože bolo v Göteborgu tak teplo. Načo by cestovali, keď sa mohli v mori kúpať doma? My si zasa k moru chodievame grilovať, lebo z domu nám cesta na pláž trvá 10 minút na bicykli. Toto leto ale bolo grilovanie zakázané, kvôli riziku požiarov.

Okrem toho, že sa niektorí tešili ako ušetria za dovolenku, ako vnímali horúčavy Švédi?

Keď môj partner videl, ako z toho tepla žltnú stromy, tak bol smutný a vydesený, mal pocit, že celá príroda zomiera. On je taký citlivý, proste ako Švéd. A starší ľudia mali z toho tepla fyzické problémy, napríklad odpadávali.

Hovorí sa vo Švédsku o klimatickej zmene?

Áno, u nás je to veľká téma. V Septembri sme tu mali voľby. Máme tu napríklad politickú stranu, ktorá sa zaoberá životným prostredím. Pred voľbami boli na všetkých zastávkach MHD jej plagáty s fotografiou známeho vychudnutého polárneho medveďa. Ich hlavným odkazom bolo, aby sme konečne proti klimatickej zmene niečo začali robiť.

Veľmi sa mi ešte páči, ako celé Švédsko kompostuje. Okrem bežných sáčkov na smeti tu máme špeciálne kompostovacie papierové vrecúška, kam dávame biologicky rozložiteľný odpad a vonku ich zvlášť vyhadzujeme. Z tohto odpadu sa potom vyrába bio palivo, ktorým sa poháňajú automobily. Na jedno také “vrecko” auto vraj prejde 2,5 kilometrov.  

Tiež sa mi páči, že sa vo Švédsku zálohujú nielen plastové fľaše, ale aj plechovky. A naspäť dostaneš celkom príjemné peniaze. Za jednu plechovku jednu korunu, čo je asi desať centov, za veľkú fľašu 20 centov.


Autorkou ilustračného obrázka je Javiera Aviona. Táto ilustrátorka pochádza zo Santiaga de Chile a pôsobí v Buenos Aires.

*Prečo ilustrujeme naše články výtvormi žien? Ženská tvorba akéhokoľvek druhu vždy stála v tieni tej mužskej. Chceme preto prispieť k väčšej viditeľnosti vizuálnych umelkýň a zasadiť sa o to, aby sa im dostalo uznania, ktoré si zaslúžia. Kvôli nedostatku financií zároveň vyhľadávame a využívame fotografie diel, ktorých copyright umožňuje nekomerčné použitie.