Toto je list, ktorý sme odoslali spolu s diplomom víťazovi májového kola anticeny Patriarchálny prd, za ktorý hlasovalo 171 ľudí.

Vážený pán Jaroslav Kubera,

Keď chodíte predsedať českému Senátu, určite ste už prešli okolo pamätnej tabule Františky Plamínkovej. Tá totiž visí pri jednom zo sídiel Senátu, na stene Valdštejnského paláca.

Senátorka Plamínková sa počas svojho života označila za feministku. Čo tým myslela? Podľa vlastných slov bojovala za vytvorenie spoločnosti, kde žena a matka bude mať rovnakú dôstojnosť, hodnotu, vzdelanie a možnosti uplatniť sa v platenom zamestnaní ako muž.

Pamätná tabuľa Františky Plamínkovej (c) Wikipedia

Františku Plamínkovú poslalo počas druhej svetovej vojny gestapo do koncentračného tábora v Terezíne, teda na miesto, kde ste v máji 2019, počas spomienky na obete nacizmu, povedali toto:

„Totalita, neznášanlivosť k inej rase, k inému názoru, má dnes úplne inú podobu. Napríklad zahalenú do slov ekológia, životné prostredie, rovnosť pohlaví, politická korektnosť a multikulturalizmus.“

Milada Horáková

V tom istom prejave ste s uznaním spomenuli ďalšiu ženu, Miladu Horákovú. Vedeli ste, že bola tiež feministkou, teda bojovníčkou za rovnosť pohlaví?

Táto žena, ktorú kedysi väznili v Terezíne, sa už ako študentka zapojila do ženského hnutia. Pracovala aj v Ženskej národnej rade, ktorú viedla Františka Plamínková.

Rovnaký koncentračný tábor, ako Plamínková a Horáková, na vlastnej koži zažila aj ďalšia medzivojnová feministka, poslankyňa a senátorka, Betty Karpíšková, ktorá sa zasadzovala napríklad za právo žien na podstúpenie legálnej interrupcie.

Po väznení v Terezíne ju nacisti poslali do Osvienčimu, kde ju zavraždili. Františku Plamínkovú tiež po Terezíne čakala smrť – v Prahe ju popravili zastrelením. Miladu Horákovú zavraždili predstavitelia ďalšieho totalitného štátu – ČSSR.

Betty Karpíšková

Na mieste, kde nacisti väznili niekoľko českých bojovníčok za rovnosť pohlaví, ktoré neskôr popravili totalitné režimy, ste teda snahy o rovnosť pohlaví prirovnali ku skutkom, aké páchali ich väznitelia a vrahovia.

Tu budete určite namietať, že spomenuté feministky z minulosti nepovažujete za propagátorky totality. Ako ste už v jednom rozhovore povedali, ste v podstate feminista. Pravdepodobne sa priznávate k takému boju za rovnosť pohlaví, čo ostáva v minulosti.

Lebo keď sa pozriete na súčasnosť, vidíte samé „ultrafeministky“. Ako mnohým ľuďom, aj vám by sa preto zišlo vzdelať sa o histórii boja za ženské práva.

Plagát, ktorý sa vysmieva sufražetkám a ich manželom

V minulosti neexistovala doba, kedy by patriarchálna spoločnosť vítala snahu žien o svoje oslobodenie. Emmeline Pankhurstovú a ďalšie sufražetky muži nenosili na rukách.

Naopak, feministky, sufražetky a ďalšie ženy, čo sa snažili o rovnosť pohlaví, vždy narážali na veľký odpor.

Presne tak, ako to robíte (nielen) vy dnes, aj ich kedysi volali hanlivými menami. Okrem toho, že ich urážali, ich aj zatýkali, mučili, mlátili a ako vidíte, vraždili.

Ak teda častujete súčasné feministky hanlivými názvami, nie ste progresívny a odvážny bojovník proti totalite, ste taký istý ako reakcionárski muži, ktorí kedysi nadávali sufražetkám.