Screenshot z Instagramu demotivacie, doplnený o logo Patriarchálneho prdu a zlatú medialu. (c) feminist.fyi

Keď si za novembrový najsmradľavejší Patriarchálny prd čitateľky a čitatelia zvolili obrázok od stránky demotivacia, na našich sociálnych sieťach sa objavili protestné hlasy.

Jedným z častých argumentov protestujúcich bolo, že prílišná politická korektnosť je škodlivá. O tomto argumente sa dá diskutovať iba vtedy, keď si človek zadefinuje, čo to je “príliš”. A to sa nikomu obvykle nechce.  

Druhé zdôvodnenie, prečo je obrázok demotivacie v poriadku, bolo zaujímavejšie. Podľa neho vtip môže zvýšiť povedomie o mrzačení ženských genitálií (po anglicky female genital mutilation, skrátene FGM).

Komentujúci s týmto argumentom prirovnali vtip demotivacie aj k satire, ktorej autorom je Sacha Baron Cohen. Pamätať si ho môžete z komédie Borat.

V tomto filme hrá Cohen postavu pôvodom zo zaostalej kazašskej dediny. Cohenov Borat nenávidí Židov, má sex so svojou sestrou a trpí rôznymi ďalšími predsudkami. Argumentom komentujúcich teda bolo, že keď si môže Cohen strieľať zo Židov, prečo by si nemohli vtipkári demotivacie robiť srandu zo žien so zmrzačenými genitáliami?

Osobne si myslím, že si Cohen v Boratovi strieľa hlavne z Američanov, ale podstatnou súčasťou jeho satiry – či tento komik predstiera, že je Ali G, Borat, Bruno alebo Erran Morad, je fakt, že hlúposť, predsudky a neznalosť etikety sú súčasťou charakteru postavy. Pomocou týchto vlastností Cohen okrem toho, že spôsobuje rôzne trápno-vtipné situácie, často odhaľuje predsudky a nevzdelanosť ľudí, s ktorými sa rozpráva.

V prestrojení za Errana Morada, izrealského experta na terorizmus, napríklad Cohen presvedčil republikánskeho poslanca v zastupiteľstve štátu Georgia Jasona Spencera, aby ho naháňal s obnaženým zadkom a pravdepodobne tak pomohol predčasne ukončiť Spencerovu kariéru. Pointou bolo, že teroristi z ISIS sa boja gejov. Preto, keď bude Spencer naháňať teroristov s odhaleným zadkom, zákonite ich musí premôcť. Okrem toho Cohen ako Erran Morad presvedčil známeho amerického obhajcu používania strelných zbraní, aby natočil inštruktážne video o používaní zbraní, určené batoľatám.

Aký je teda rozdiel medzi týmto druhom satiry, či všeobecne satirou a obrázkom od demotivacie?

Vtipkári z demotivácie nevystupujú ako fiktívne postavy. Nesnažia sa ľudí nachytať a poukázať na ich predsudky, či nedostatočnú rozhľadenosť. Požičajúc si ešte príklad Sachu Barona Cohena – je rozdiel medzi tým, keď si zo Židov (alebo žien, gejov, černochov, atď) robí srandu Borat a iné by bolo, ak by to robil samotný Cohen.

A čo je teda zlé na tom, keď si slovenský muž strieľa zo žien, ktorým odrezali časť pohlavných orgánov ako súčasť tradície, stále prežívajúcej najmä v afrických komunitách?

Vynechajme teraz rasizmus, ktorý je v tomto vtipe obsiahnutý a hovorme iba o jeho sexizme. Keď si muži strieľajú z násilia na ženách (mrzačenie ženských genitálií je tiež násilie), posilňujú tak systém útlaku žien. Inak povedané, čo sa začína vtipmi, môže sa skončiť vraždou.

Dobrou ilustráciou k tejto problematike je Pyramída mizogýnie (nenávisti k ženám). Podľa najnovšej správy OSN každý deň zavraždia priemerne 137 žien. Ide pritom zároveň často o vyústenie domáceho násilia, ako aj o zločin z nenávisti. Tieto ženy sú totiž zavraždené práve preto, že sú ženami. Každá nenávisť voči zraniteľnej skupine obyvateľstva pritom vyzerá podobne – jej základom sú, okrem iného, aj vtipy na adresu tejto skupiny.

Pri strieľaní si z menšín a zraniteľných skupín je pritom tiež podstatné, kto je autorkou alebo autorom vtipov a čo je ich cieľom. Ak si budú zo seba strieľať ženy po FGM, pričom ich cieľom bude dosiahnuť úľavu od spomienok a dôsledkov FGM, nepatrí to do pyramídy nenávisti. Ak ale žena po FGM bude vtipkovať na adresu žien FGM s cieľom zapáčiť sa mocnejším ponížením svojich spolutrpiteliek, patrí to do pyramídy nenávisti.


Autorkou ilustračného obrázka k článku je Eva ‘Ponygirl’ Mundorff.

*Prečo ilustrujeme naše články výtvormi žien? Ženská tvorba akéhokoľvek druhu vždy stála v tieni tej mužskej. Chceme preto prispieť k väčšej viditeľnosti vizuálnych umelkýň a zasadiť sa o to, aby sa im dostalo uznania, ktoré si zaslúžia. Kvôli nedostatku financií zároveň vyhľadávame a využívame fotografie diel, ktorých copyright umožňuje nekomerčné použitie.