Prečítajte si svedectvo o nerešpektujúcej starostlivosti v gynekologickej ambulancii na Slovensku, ktoré nám poslala čitateľka:

Včera som narazila na krátky dokument BBC o talianskych gynekológoch, ktorí odmietajú vykonávať interupcie, no najmä o tom, že ich počet rastie.

Spomenula som si na svoj nedávny zážitok u gynekologičky. V skratke, odmietla mi poskytnúť druh antikoncepcie, pre ktorý som sa rozhodla, pretože podľa jej názoru zosobášený pár musí mať deti.

Podotýkam, že mám 23 rokov a rozhodla som sa pre tento druh, pretože mám snúbenca a máme ujasnené plány. No o morálnej spôsobilosti gynekologičky lepšie vypovedá celé toto stretnutie.

Na vyšetrenie som prišla s cieľom nechať si predpísať vnútromaternicové teliesko po tom, čo som zvážila všetky pre a proti a odkomunikovala toto rozhodnutie so svojou gynekologičkou.

Nanešťastie mi kvôli úrazu nestihla teliesko predpísať, preto som toto očakávala od zastupujúcej lekárky (podotýkam, už na dôchodku). Vysvetlila som jej, že som tu s cieľom predpísania antikoncepcie. Ona mala na mysli hormonálnu, proti ktorej nenamietala.

Keď som ju poopravila, že ide o teliesko, zhrozila sa a dôverne mi ozrejmila, že “toto dávame trinásťročným nezodpovedným cigánočkám” a posmešne sa spýtala “či sa bojím, že z hormonálnej dostanem rakovinu”.

Potom prišla otázka, na ako dlho tú antikoncepciu chcem, keďže “plánujem rodinu”. Ja som jej vysvetlila, že deti sa vôbec nechystáme mať, takže mi dlhotrvajúce účinky telieska nevadia.

Vtedy sa zhrozila ešte viac a prišlo na absolútne nemiestny výsluch “či som mala ťažké detstvo” a “či sa bojím, že budem mať ťažký život”. Zostala som pri slušnej odpovedi, že k tomu jednoducho nemám vzťah.

Nato prišlo tradičné zaklínadlo “to si ešte rozmyslíš”. Po dlhšej odmlke mi odmietla predpísať antikoncepciu so slovami “toto si riešte vo Francúzsku”.

Takže som v 23-rokoch odišla z ambulancie ako dieťa, ktoré nemá právo sa rozhodnúť samo o sebe.

Riešte si to vo vyspelom svete, tu sme ešte v jaskyniach. Hoci som dospelá a na svoje názory mám odôvodnenie, teoreticky mám aj právo, rozhodovať o svojom tele, v konečnom dôsledku rozhodla lekárka, pretože vydatá žena je ten správny materiál na rodenie.

Interrupcia je fuj, no predísť jej je rovnako fuj, lebo tu vlastne nejde o tie “zavraždené deti”, ale o to, že ženy sú v prvom rade maternice. Dlho som v duchu analyzovala tento zážitok a vzhľadom na výsledok ľutujem, že som namiesto “neprijateľných” argumentov zostala slušná vzhľadom na vek danej osoby.

Keďže ide o gynekologičku, ktorá už nepracuje aktívne, len zastupovala, a vzhľadom na svoj vek už neuškodí ďalším generáciám, rozhodla som sa to ďalej neriešiť.

Máte aj vy skúsenosť s nerešpektom v gynekologických ambulanciách? Napíšte nám na feministfyi@gmail.com.

Máme právo nebyť ponižované počas prijímania zdravotnej starostlivosti.