Keď Tomáš Garrigue Masaryk v roku 1914 emigroval z Rakúsko -Uhorska a pustil sa do organizovania odboja, ktorý o štyri roky neskôr viedol k vzniku Československa, mal za sebou dlhú akademickú a politickú kariéru. Jedna z mnohých tém, ktorej sa tento profesor sociológie venoval, bola ženská otázka.

Ženské hnutie bolo v druhej polovici 19. storočia obrovskou spoločenskou témou. Ženy v celej Európe, Spojených štátoch, Kanade, Austrálii, na Novom Zélande a ďalších krajinách bojovali za právo voliť, vlastniť majetok, študovať a pracovať. V Habsburskej monarchii sa ženská otázka intenzívne premiešavala s dominantnou otázkou národnostnou.

Medzi slovenskou elitou prevládal názor, že je nezmyselné zaoberať sa postavením žien, ak samotný národ nie je zvrchovaný a rovnoprávny. V Česku zasa videli zlepšenie situácie žien ako cestu k posilneniu národa. Viac vzdelaných a úspešných osôb oboch pohlaví malo znamenať úspešnejšie národné hnutie.

Málokto ale hovoril o úplnej rovnosti žien a mužov vo všetkých oblastiach života. Takáto radikálna zmena strašila aj mnohých z tých, ktorí sa angažovali v ženskom hnutí. Profesor Masaryk bol výnimkou.

Vo svojich textoch a prednáškach prezentoval názory, ktoré môžeme za relevantné považovať aj dnes. Masaryk poukazoval na absurdné vzdelávanie dievčat zo strednej a vyššej spoločenskej vrstvy, ktorým sa nedalo uplatniť a slúžilo len pre potreby typickej domácej hostiteľky a manželky: „trochu němčiny, frančiny, břinkání na klavír, šití a střádání výbavy – jak je to nepraktické, hloupé a ponižující!“

Naopak, ženy z najchudobnejších vrstiev obyvateľstva boli nútené, rovnako ako muži, pracovať z plných síl, spravidla v drsných podmienkach mestských tovární alebo v poľnohospodárstve na vidieku, kde rodiny fungovali ako uzatvorené ekonomické jednotky.

Masaryk kritizoval aj ostatné stereotypy, ktoré považoval za prežitky minulosti. Napríklad predstavu ženy predurčenej pre prácu v domácnosti:
„především třeba, aby žena nebyla domáckým otrokem!…Ve jménu domácnosti oddalujeme ženy od veřejné práce… ženy a dcery své odsuzujeme v úkryt domácnosti, zužujeme jejich obzor a umrtvujeme jejich energii, nešetříce jejich přirozeného nadání.” Zdroj

Masaryk sa staval aj proti stereotypným predstavám o ženách ako slúžiacich mužom:

„… starý názor o ženě byl, že žena je pro muže; Eva byla stvořena pro Adama, to je ve vší stručnosti starý názor, názor, že žena je pro mužovo pohodlí, v nejlepším případě pro odchování jeho dětí…tento starý názor je docela pochybený, je nepěkný, je nemravný… slabošské citlivůstkářství, neschopné silných citů, předstírá posvátnost manželství a lásky, aby udrželo, stručně řečeno, prostituci, prostituci veřejnou, tajenou, zákonnou – ve všech formách, také manželskou. Dekadentními frázemi o ženě spasitelce, o její záhadnosti a tajuplnosti, o ochránkyni manželského krbu a t. p. zastírá se honba po penězích a pohodlí, po kuchařce a milence, po ošetřovatelce a hospodyni v jedné osobě …“Zdroj

Prvý československý prezident sa zasadzoval aj za rovnosť v manželstve:

„Láska a manželství je také spojením duší, duší zdravých v zdravém těle; manželství je slouče­ním samostatných individuí, duše proti duši – otrokyně je dnešnímu mužovi ovšem milejší. Tomuto tuctovému mužovi, jehož lásku opěvuje na sta básníků, hovících starým názorům a zvykům…“ Zdroj

Manželstvo Garrigueovcov – Masarykovcov vybočovalo z vtedajšej predstavy o správnom manželstve nielen tým, že Tomáš začal používať aj manželkine meno Garrigue. „…Bez ní bych si nebyl ujasnil smysl života a svůj politický úkol… Žena – to bylo její přesvědčení – nežije jen pro muže a muž nežije jen pro ženu: oba mají hledat zákony Boží a je uskutečňovat.“ povedal o svojej manželke Masaryk. Zdroj

Charlotte Garrigue Masaryková

Prvá dáma sa narodila v New Yorku, v rodine bohatého podnikateľa a s Tomášom sa zoznámili v Nemecku, kde študovala klavír. Po zranení ruky sa ale Charlotte sústredila na matematiku. „Už od počátku měla rovnováhu, které jsem se já musel teprv hodně těžko dobývat. Byla podivuhodně nadaná – matematika, šachy, hudba, literatura.“ napísal o nej Masaryk. Po svadbe spolu žili vo Viedni a v Prahe, kde Masaryk pôsobil ako profesor.

Charlotte sa naučila po česky a venovala sa, rovnako ako jej manžel, mnohým témam. Objavila dielo Bedřicha Smetanu a publikovala sériu článkov, v ktorých sa pokúšala predstaviť ho širšej verejnosti. Stala sa členkou českej sociálno-demokratickej strany a angažovala sa v ženskom hnutí prostredníctvom spolku Domovina pro záchranu svedených děvčat, v ženskej sekcii Sokola a v Americkom klube dam. Počas prvej svetovej vojny bola prenasledovaná políciou, pretože jej muž, ktorý v zahraničí pracoval na rozbití Rakúsko – Uhorska, bol odsúdený na smrť. Kvôli jej zlému zdravotnému stavu vykonávala funkciu prvej dámy neskôr najstaršia dcéra Masarykovcov, Alice.

Aj k výchove svojich piatich detí pristupoval Masaryk ako feminista. „Žena je prý od přírody určena být matkou,… to není pravda, není to víc pravda, nežli že muž od přírody má být otcem. Jméno matka není o nic světější než jméno otce, oba mají úkol bdít nad dušemi svých dětí. Muž však svaluje své rodinné povinnosti na ženu.“ Zdroj

Masaryk očakával príchod „lepších společenských poměrů“, kedy sa ženy budú bežne podieľať na politike a verejnom živote. Bol si ale vedomý fenoménu, ktorému ženy v politike čelia aj dnes: „co se muži odpustí, neodpustí se ženě“.

Rok 1918 priniesol veľké víťazstvá pre ženské hnutie aj v Habsburskej monarchii. So vznikom Československa získali ženy rovnosť pred zákonom, právo voliť a byť volené, vlastniť majetok, vychovávať deti. Politické prevraty a nové zákony ale samozrejme neznamenali automatickú emancipáciu a rovnosť v bežnom živote. Ženy nastúpili na ďalšiu etapu búrania zakorenených patriarchálnych zvykov a noriem. „Nerovnost mezi mužem a ženou není přirozená, není od přírody, ale vyvinula se historicky; a jak v historii dělalo se mnoho chyb a chyb často osudných, tak stala se také chyba a chyba veliká potlačením ženy…lidé moderní pracují k odstraněni všech neoprávněných nerovností.“ Zdroj