14. február je známy ako V Day – deň boja proti násiliu na ženách a dievčatách. Tricia Lowther z organizácie Let Toys be Toys (preložiteľné ako “nech hračky ostanú hračkami,”) vysvetľuje, prečo si myslí, že boj proti rodovým stereotypom a skúmanie toho, čo deti učíme o chlapcoch a dievčatách, či mužoch a ženách je základným predpokladom boja proti rodovo podmienenému násiliu.

Väčšina z nás si pamätá svoju obľúbenú hračku z detstva, alebo obľúbenú knihu, alebo čo sme radi robili, či aké hry sme sa hrali s priateľmi a rodinou.

moncici

Ako malá som bola knihomoľka, a stále ňou som. Milovala som futbal, čo mi tiež ostalo do dospelosti. Mala som, a stále mám, rada zvieratá. V detstve som sa tiež rozhodla, že budem vegetariánka a doteraz nejem mäso.

Píšem vám o tom, pretože chcem poukázať na niečo, čo všetci tušíme – že detstvo pripravuje pôdu pre dospelosť. Je známe, že rodová identita sa formuje medzi tretím a šiestym rokom života a do toho spadá aj spoznávanie rodových rolí a stereotypov. (Zdroj)

V tomto veku si vytvárame hlboké presvedčenia a hodnoty, ktoré nám môžu ostať po celý život. Niektoré sociologičky nazývajú obdobie od narodenia po vek 7 rokov “obdobím imprintingu (vpečatenia), pretože do veku siedmich rokov sme ako špongie absorbujúce všetko okolo nás a to, čo nám spoločnosť ponúka, považujeme zväčša za pravdivé.

Z toho vyplýva, že keď spoločnosť má problém s násilím, najmä s násilím mužov, má zmysel nájsť korene tohto problému, ktoré pramenia z toho, ako vychovávame naše deti.

counting-dead-women-montage

Fotokoláž z tvárí žien, ktoré boli zavraždené mužmi.

Minulý týždeň som čítala rozhovor s Karen Ingala-Smith, zakladateľkou projektu Sčítanie mŕtvych žien. Karen sa vyjadrila, že systém trestného súdnictva by sme nemali považovať za tú inštitúciu, ktorá by mala bojovať proti násiliu na ženách. “Mohli by sme mať dokonalé policajné zložky,” povedala, “a muži by aj tak boli násilní k ženám”.

Pokračovala; “Je to hlbší problém a vychádza priamo z toho, ako vychovávame naše deti – vezmite si ako príklad dievčatá – prezlečené za princezné, obklopené ružovou, či rodičov, tvrdiacich dievčatám, že ten chlapec ich na pieskovisku udrel preto, že sa mu v skutočnosti páčia. Čo to o nás vypovedá? Potrebujeme dievčatám a chlapcom tlmočiť iné posolstvá.”

Karen má pravdu – musíme chlapcom a dievčatám dať jasne najavo, čo je správne. Iniciatívu Let Toys Be Toys sme založili s cieľom zmeniť to, čo deti učí hračkársky priemysel. Pretože hračky sú dôležitou súčasťou detstva a marketing hračiek má na deti veľký vplyv.

wordle-BoysToys-sm

Slová používané v reklamách, cielené na chlapcov – www.achilleseffect.com

Pred pár rokmi spravili na blogu The Achilles Effect prieskum slov používaných v reklamách na hračky. Z týchto slov autori vytvorili dva oblaky slov (word clouds), pomocou ktorých zobrazili ako k chlapcom a dievčatám prehovárajú marketéri.

Asi nikoho neprekvapia najpoužívanejšie slová cielené na chlapcov: “boj, moc, hrdinovia, zbrane, akcia, útok.”
Najobvyklejšie slová určené dievčatám sú: “láska, priateľstvo, štýl, vlasy, pekná a bábätká.”

Tieto posolstvá našim deťom tlmočia médiá. V spoločnosti, ktorá má problém s mužskou agresivitou a kde sa estetická chirurgia stala pre mnohé mladé ženy normou, reklamy na hračky deťom hovoria: “chlapci, buďte tvrdí”, “dievčatá, buďte pekné”.

wordle-GirlsToys-sm

Slová používané v reklamách, mierené na dievčatá. – www.achilleseffect.com

Dnešné deti sú bombardované médiami v rozsahu, aký sme ešte nikdy predtým nezažili. A napriek pokroku v zákonoch týkajúcich sa rovnoprávnosti dospelých, výskum ukázal, že hračky sú dnes častejšie než pred päťdesiatimi rokmi rozdelené podľa pohlavia. Zdroj.

Nejde iba o hračky, ale o celú detskú kultúru; vo filmoch, seriáloch, počítačových hrách, oblečení, knihách a hračkách sa často opakujú tie isté postavy – superhrdinovia a princezné.

Môže byť veľmi náročné nájsť strednú cestu. Chlapcov a dievčatá často prezentujú ako úplne odlišné bytosti, ktoré sú si navzájom cudzie a nikdy sa spolu nehrajú. A to napriek faktu, že neurologický výskum ukazuje viac variácií v rámci jedného pohlavia, než medzi pohlaviami. (Pozri napr. Cordelia Fine: Delusions of Gender)

Pozrela som sa na stránku jedného supermarketu a prečítala si niektoré z nápisov na tričkách určených pre dnešné batoľatá. V chlapčenskej sekcii som našla slogany ako: “Pripravte sa na problémy”, “Pán uličník” a dokonca tam bolo jedno tričko s nápisom “Hľadá sa – nemá za ľubom nič dobré. Odmena istá.”

Samozrejme, dievčatám sú určené nápisy ako “Rozkošná”, “Milo sa usmievaj a buď veselá”, a “Veselé dievčatá sú najkrajšie”.

Toto je kultúrna tapeta detstva. Od chlapcov očakávame, že budú zlí. Dievčatá povzbudzujeme, aby sa nadovšetko sústredili na to, ako vyzerajú.

what-i-dont-like-about-being-a-boy

“Čo sa mi nepáči na tom, že som chlapec.”

V roku 2012 vyzvali skupinu deväť a desaťročných chlapcov – školákov, aby spísali zoznam vecí, ktoré sa im nepáčia na tom, že sú chlapci. Tu sú:

  • že nemám plakať
  • automaticky mám zlú reputáciu
  • že sa mi má páčiť násilie
  • že nemôžem byť mamou
  • že nemôžem byť roztlieskavačom

Som presvedčená, že by nikto z nás chlapcom priamo nehovoril, že majú byť prirodzene násilní a potláčať svoje emócie. Ale marketing toto robí každý deň. A chlapci prirodzene tieto posolstvá prijímajú.

 

Požiadali sme rodičov, aby nám povedali o výrokoch ich detí, ktoré potvrdzujú, že boli ovplyvnené rodovo zameraným marketingom. Jeden rodič počul päťročného chlapca povedať päťročnému dievčaťu, prezlečenému za princeznú: “Chlapci NEZNÁŠAJÚ topánky a šaty a princezné!!!!”

Ďalšia opýtaná nám napísala o tom, že jej syn miloval ružovú farbu, až kým nešiel do jaslí. Povedala: “Teraz sa bojí ísť do parku a mať na sebe šperky, alebo lak na nechty. Hovorí, že sa boji, že sa mu budú smiať.”

hrackyvtedyadnes

Hračky kedysi a dnes.

Dnešní chlapci sa učia vyhýbať ružovej, ak nechcú aby sa im vysmievali. To znamená, že sa musia vzdať hračiek ako sú domčeky pre bábiky, sád na ručné práce, alebo kočíkov, ktoré ešte pred niekoľkými rokmi mali oveľa univerzálnejšiu cieľovú skupinu. Zdalo by sa, že dnešné deti majú oveľa viac vecí, ale kvoli rodovo zameranému marketingu majú v skutočnosti oveľa menšiu možnosť zisťovať, čo ich baví, než tomu bolo pred päťdesiatimi rokmi.

Iniciatívu Let Toys Be Toys niekedy obviňujú z toho, že sa snaží deťom prikazovať, s čím sa majú hrať, že sa snaží vnútiť bábiky chlapcom, alebo zobrať ich dievčatám, ale tieto tvrdenia by už nemohli byť ďalej od pravdy. Vznikli sme ako reakcia na multinárodné korporácie, ktoré našim deťom každý deň hovoria, s čím sa majú hrať, o čo sa majú zaujímať, ako sa správať, ako sa vnímať teraz a ako vnímať svoje potenciálne budúce Ja.

Chceme, aby deti mali naozaj na výber.

Nie je nič zlé na tom, keď sa dievčaťu páči ružová, alebo móda, alebo autá, ale niečo nie je v poriadku, keď šesťročné dievčatko hovorí, že nechce, aby nikto vedel, že sa jej páčia autá.

Nie je nič zlé na chlapcovi, ktorý má rád nákladné autá, alebo futbal, alebo bábiky – ale niečo nie je v poriadku, keď 10 ročný chlapec prizná, že vždy túžil po domčeku pre bábiky, ale bál sa vypýtať si ho.

Keď chlapcov učíme pohŕdať hračkami, farbami a aktivitami spájanými s dievčatami, učíme ich pohŕdať dievčatami a z chlapcov, ktorí opovrhujú dievčatami, pravdepodobne vyrastú muži, ktorí opovrhujú ženami. Deti rastú rýchlo. Čo bude ten chlapec, ktorý hovorí, že neznáša princezné, hovoriť o desať rokov?

chlapecababikaAk chceme, aby si spoločnosť cenila dievčatá aj chlapcov rovnako a aby sa navzájom rešpektovali, asi by sme ich nemali od seba odháňať. Ak chceme dosiahnuť rovnaké mzdy pre mužov aj ženy, nebol by dobrý nápad začať rovnosťou pri hraní? A nemyslíme tým dávať všetkým deťom rovnaké veci, ale prispôsobovať sa tomu, čo dieťa zaujíma, akú má osobnosť a nerozhodovať sa iba na základe pohlavia.

Musíme deťom poskytnúť rovnaké šance hneď od začiatku, aby z nich boli dospelí, ktorí budú očakávať a vyžadovať rovnaké práva.

Ak chceme, aby naša spoločnosť produkovala mužov, ktorí budú emočne gramotní, nemali by sme začať ich detstvom, spochybňovaním obmedzujúcich stereotypov o chlapcoch? Pretože ak obmedzujeme detské možnosti, limitujeme ich predstavy o tom, kým môžu byť a čo v živote dokážu. A tiež im odovzdávame obmedzujúce myšlienky o sebe navzájom.

Let Toys Be Toys sa snaží zmeniť kultúru, ktorá núti deti prispôsobovať sa predstave o pohlaviach, do ktorých sa nevmestia, alebo ktoré nie sú v ich najlepšom záujme. Chceme, aby každé dieťa malo slobodu vyjadriť svoje Ja, nech je toto Ja akékoľvek.

CenterParcs_combo-580

Obchod Center Parcs a jeho police rozdelené podľa pohlavia.

Presvedčili sme 14 významných britských maloobchodníkov a 8 vydavateľov kníh, aby prestali označovať police s hračkami, obaly a knihy ako “pre dievčatá” a “pre chlapcov”. Chceme, aby hračky a knihy boli propagované spôsobom, ktorý bude zahŕňať všetky deti, ktorý im umožní objaviť ich ozajstné záujmy a nadanie. Chceme, aby väčšina našej spoločnosti verila, že neexistuje niečo ako dievčenská hračka a chlapčenská hračka, ale existujú iba hračky.

Autorkou článku je aktivistka kampane Let Toys Be Toys, Tricia Lowther.

Kampaň Let Toys Be Toys žiada hračkársky priemysel a vydavateľov kníh, aby prestali obmedzovať záujmy detí tým, že označujú niektoré hračky a knihy ako vhodné iba pre dievčatá, alebo iba pre chlapcov.

Článok z anglického originálu preložila Dana Vitálošová. Článok je publikovaný so súhlasom autorky.

Zdieľaj na: