Zabávač a moderátor Andrej Bičan je autorom víťazného októbrového Patriachálneho prdu (PaPrdu). Rozhodlo o tom 113 hlasujúcich v online ankete magazínu feminist.fyi.

Anticenu dostal za pokus o vtip v relácii TV Markíza Tvoja tvár znie povedome. Môžete ho nájst približne v čase 1:14.


Každý víťaz súťaže od nás poštou dostáva diplom s odôvodnením, prečo je jeho výstup škodlivý. Toto je znenie listu pre Andreja Bičana:

‘Milý pán Andrej Bičan…

alebo Vás máme oslovovať Antónius, na ktorého ste sa na niekoľko sekúnd začiatkom októbra vtipne zahrali v relácii Tvoja tvár znie povedome?

Vlastne to nie je podstatné. Podstatné je, že v priestore a v čase, v ktorom žil Marcus Antónius i v tomto, je znásilnenie nemorálne. Podstatné je, že podľa rímskeho, ako aj podľa nášho práva je znásilnenie trestným činom. A podstatné je najmä to, že ste si na televíznej obrazovke robili srandu zo sexuálneho napadnutia.

Robili ste si srandu z násilného činu, v ktorom násilník (až v 99 % muž) zneužije svoju moc a vynúti si sexuálny styk (v 90 % ide o ženu). V štátoch EU bolo v roku 2016 iba podľa oficiálnych štatistík nahlásených okolo 250 000 sexuálnych trestných činov. (A to neodráža všetky takéto trestné činy, keďže nie všetky obete ich z rôznych dôvodov nahlasujú.)

Predpokladáme, že ako človek pracujúci v šoubiznise poznáte silu slova a viete, že jazykový prejav vo veľkej miere vplýva na to, ako vnímame svet, na formovanie našich postojov. Keď niečo zľahčujeme, ospravedlňujeme či robíme si z toho srandu, môže sa zdať, že je to v poriadku. Naozaj nepredpokladáme, že znásilnenie je podľa vás v poriadku, keď ste však na obrazovke súťažiacej povedali „já jsem měl pocit, že jsem Antonius, že vyskočím, že tě políbám, že tě znásilním, nechcene ste vyslali opačný signál. Signál, že znásilnenie vlastne nie je také zlé, že krása alebo príťažlivosť speváčky ospravedlňuje takýto neospravedlniteľný čin, že muž má za istých okolností právo znásilniť ženu alebo ak aj toto právo nemá, že je od prírody nastavený tak, že za istých okolností je pochopiteľné, ak siahne po sexuálnom násilí.

Zjavne ste si to napriek udivenému výrazu Ivany Regešovej neuvedomili, a preto máme potrebu vás o tom informovať. Dúfame, že nabudúce zvážite svoje slová a nebudete na pobavenie publika zľahčovať takéto vážne témy. Lebo v publiku sa nachádzajú aj muži, ktorí si myslia, že odmietnutie či ignorovanie zo strany ženy je iba súčasť flirtu, a nachádzajú sa tam aj obete znásilnenia či dievčatá, ktoré sa ešte len učia, že o svojom tele rozhodujú iba ony.’

Autorkou listu je A.L.