Natália má 20 rokov, býva v Bratislave a študuje politológiu. Počas leta 2018 pracovala ako dobrovoľníčka vo volebnom tíme kandidáta na bratislavského primátora.

Ako si prežila leto?

Tieto posledné letá pre mňa boli úplne nechutné. Napríklad aj preto, že strašne nerada nosím krátke nohavice a sukne. Nie je to môj štýl. A preto mi je v lete vo všetkom teplo.

Kde bývaš?

Bývam v rodinnom dome, v ktorom máme na poschodí šikmé stropy, takže je tam v lete veľmi teplo a na prízemí máme kuchyňu. A tak som v tom najhoršom teple celé dni trávila so sestrou v kuchyni so zastretými žalúziami, lebo to bol jediný priestor, kde sa dalo vydržať.

Nie je to pocit, ako keby si bola v bunkri?

Hej, je. Cítim sa potom tak izolovane.

Ako to vplývalo na tvoj vzťah so sestrou?

Ja mám so svojou sestrou veľmi dobrý vzťah, naozaj úprimný a hlboký, ale sme aj veľmi rozdielne. Keď spolu intenzívne trávime dva plné dni, tak sa ideme zabiť.

Čím si sa v lete zamestnávala?

Spolu s ostatnými dobrovoľníkmi sme v bratislavských uliciach zbierali podpisy, chodili na podomovky, či pomáhali s oganizáciou „Susedských piknikov“. A to aj počas tých najhorších horúčav. Náš koordinátor dobrovoľníkov kvôli týmto teplám niekoľkokrát zbieranie podpisov zrušil, pretože sa to proste nedalo.

Kde ste obvykle stáli?

Na Poštovej ulici a na Kamennom námestí. Keď sme podpisy zbierali na Poštovej, dalo sa to ešte vydržať, pretože tam bol tieň, no keď sme stáli na námestí, strašne na nás pieklo slnko a jeho betónové okolie absolútne nepomáhalo

Podarilo sa vám v takomto období vôbec niekoho stretnúť? Neboli tieto priestory kvôli horúčave vyľudnené?

Ako kedy, ale rozhodne sa to teplo odrazilo na reakciách ľudí, pretože na nás reagovali oveľa horšie. Jednak sme my boli vyčerpaní, ale aj ľudia, od ktorých sme chceli podpisy, boli veľmi nervózni. Na jednej strane tomu rozumiem, no je nepríjemné, keď si to vybijú na tebe.

Aké najhoršie reakcie si zažila?

Bolo to rôzne, ale dostali sme aj vyslovene vulgárne odpovede. Osobne ma ale asi najviac zabilo, keď jedna pani iba tak ukázala rukou, že stop. Ani sa na mňa nepozrela, nič nepovedala, iba dvihla ruku.  Bol to pocit, ako keby ma považovala za úplné nič. Celkovo sa v tom teple ľudia s nami nechceli rozprávať dlhšie.

Boli reakcie ľudí iné počas znesiteľného počasia?

Vtedy sa ľudia zvykli usmiať a povedať ďakujem, alebo čosi také, väčšinou neboli vyslovene nepríjemní.

Rozmýšľala si niekedy o tom, že by si sa z Bratislavy kvôli letným horúčavám presťahovala?

Áno, rozmýšľala.

Kam?

Je možné, že si pôjdem spraviť magisterský titul mimo Slovenska, takže som zvažovala Švédsko, no nie je to zrovna lacná krajina – takže je to skôr sen. Ak by to nevyšlo, tak plánujem odísť na leto do Škótska a pracovať tam v reštaurácii, keďže v tej konkrétnej oblasti, kam chcem ísť, je v lete maximálne 25 stupňov. Tak by som si zarobila a zároveň sa vyhla nášmu teplu.

Ako dlho by si tam bola?

Júl – august. V júni ešte budem štátnicovať (dúfam, haha). A to je ďalšia vec, ktorú nezvládam. V škole totiž máme klímu iba v zopár miestnostiach a iba v niekoľkých aj naozaj funguje.

Riešila to nejak tvoja škola? Čo si robila, keď si počas horúčav mala prednášky?

Prednášky neboli zrušené, takže som to proste pretrpela. Podľa mňa to bolo úplne kontraproduktívne, lebo nikto sa nevedel sústrediť.

Mala si z tepla aj fyzické ťažkosti?

Nadmerne sa potím a keďže naozaj nenávidím krátke nohavice a sukne, tak je to pre mňa s tým potením ešte nepohodlnejšie. Horúčavy mi tiež výrazne zhoršujú akné. Okrem toho sa mi veľakrát stalo aj to, že som išla  do mesta a prišlo mi zle z tepla – zatočila sa mi hlava a bolo mi na odpadnutie.

Čo si vtedy urobila?

Pamätám si, že som takto raz išla na pracovný pohovor a prišlo mi zle. Tak som sa otočila, dala som im vedieť, že neprídem, išla domov a ležala v posteli až do nasledujúceho dňa.

Prečo myslíš, že si sa takto cítila?

Mám dojem, že celkovo zle znášam teplo. Príjemnejšie sa cítim v chladnom a slnečnom počasí. Zdalo sa mi, že aj v porovnaní s ľuďmi v mojom okolí som na tom horšie. Moji známi väčšinou síce na horúčavy nadávali, ale nezdalo sa mi, že by mali podobné problémy, ako ja. Mne sa v lete nechce ani žiť.

Iní ľudia ti teda nespomínali, že by sa chceli odsťahovať do chladnejšieho podnebia?

Práveže aj áno. Väčšina ľudí v mojom okolí síce to teplo neprežívala až tak zle ako ja, ale aj tak zvažovali odchod, lebo sa proste chceli cítiť fyzicky príjemne.

A hovorili o tom iba počas leta, alebo aj po ňom?

Len keď bolo tak teplo. Hneď, ako sa ochladilo, ich to prešlo.

Čo si myslíš, že by sa malo proti klimatickej zmene robiť?

Myslím, že by sme sa o tom ako spoločnosť mali viac rozprávať. Keď budú politici vidieť, že je to téma, budú sa tým aj oni viac zaoberať.

Čo môžeme podľa teba robiť preto, aby sa boj proti klimatickej zmene stal na Slovensku témou?

Mali by sme poukazovať na to, ako nám extrémne horúčavy znižujú kvalitu života. A to nielen v lete.

Aké kroky zvažuješ ty konkrétne?

Jedna vec, na ktorú mám nejaký dosah, sú najbližšie voľby do Európskeho parlamentu. Takže tam plánujem voliť environmentálne uvedomelých kandidátov, či kandidátky.


Autorkou ilustračného obrázka k tomuto článku je Štěpánka Jislová. Táto ilustrátorka a autorka komiksov sa narodila v roku 1992 a žije v Prahe. Spolu s kolegyňami z Laydeez do Comics práve zbierajú peniaze na vydanie zborníka Komiksodějky, ktorý bude obsahovať 60 strán od 20 autoriek. Prispejte aj vy a kniha môže byť vaša.

Ukážka z knihy Komiksodějky