Nasledujúci text opisuje skúsenosť 26 ročnej Slovenky, žijúcej v Čechach, s gynekologickou starostlivosťou na Slovensku a v Českej Republike. Jej meno sme zmenili kvôli zachovaniu anonymity a jej skutočnú identitu poznáme. So svojou skúsenosťou sa nám zverila v súvislosti s anketou o zážitkoch žien v gynekologických ambulanciách.

Júnia (26): „Moje gynekologické problémy sa začali, keď som mala 16 rokov, počas prvej menštruácie. Odvtedy mi bolo jasné, že niečo nie je v poriadku. Nebola som si schopná zaviesť tampón a počas menštruácie som zažívala veľké bolesti. Moja menštruácia tiež zvykla trvať sedem až osem dní, namiesto obvyklých štyroch.

Môj prvý gynekológ mi povedal, že tieto príznaky sú v mojom veku normálne, pretože som ešte nemala pohlavný styk. Vaginálne ma nevyšetril a odôvodnil to tým, že pokiaľ som ešte nemala styk, vyšetrovať ma netreba. Poslal ma akurát na sonografiu brucha, kde nezistili žiaden problém.

Ďalší zlý zážitok sa mi vynára z obdobia, keď som mala osemnásť rokov a opäť ma poslali na sonografiu brucha. Lekár sa ma vtedy posmešne opýtal, či som panna preto, že čakám na princa na bielom koni. Kvôli tejto skúsenosti som sa dva roky gynekológom vyhýbala.

V mojej púti po gynekologických ambulanciách som pokračovala, keď som mala 20 rokov. Skúsila som vtedy navštíviť inú gynekologickú ambulanciu. Ordinovali v nej dvaja lekári, ktorí sa striedali v jednej ambulancii. Títo mi našťastie verili, že sú moje príznaky spojené s reálnym fyziologickým problémom, no poslali ma iba na magnetickú rezonanciu. Pomocou nej neurčili správnu diagnózu.

Vzápätí som sa presťahovala do Prahy, takže som bola nútená nájsť si nového gynekológa. Ten sa ma pokúsil vaginálne vyšetriť, no nepodarilo sa mu to, lebo sa s vyšetrovacou pomôckou nedostal ďalej. Hoci som mu opisovala svoje menštruačné bolesti, vysvetľoval moje príznaky iba tým, že som počas vyšetrenia nervózna. Nakoniec skonštatoval, že mi nič nie je a odporučil mi na menštruačné bolesti užívať magnézium.

Po tejto skúsenosti som svoje problémy opäť niekoľko rokov neriešila. Každý mesiac som teda umierala v bolestiach a všade okolo počúvala, že preháňam, alebo vtipkovanie o tom, ako sa správam cez svoje dni.

Neskôr som si našla priateľa, s ktorým sme skúšali mať sex, no samozrejme to nešlo. Keďže som od neho cítila podporu, vybrala som sa ku gynekológovi znovu, tentoraz k takému, ktorého mi odporučila kamarátka.

Nový lekár zobral moje sťažnosti vážne. Pokúsil sa ma tiež vaginálne vyšetriť a keď sa mu to nepodarilo, poslal ma na vyšetrenie do nemocnice.

Vyšetrenie v nemocnici bolo hrozné. Mala som počas neho veľké bolesti a vyšetrujúci lekár mi vyčítal, že ma to nemôže až tak bolieť. Na moje problémy mi ‚naordinoval‘ sex a odhováral ma od absolvovania operácie. Pohlavný styk mi odporúčal napriek tomu, že som mu predtým spomínala, ako som sex viackrát neúspešne skúšala.

Operácia

Operáciu som si musela vyslovene ,vydupať‘ . Keď už lekár konečne s operáciou súhlasil, opýtal sa ma, či mám ešte nejaké otázky. Keďže som už bola veľmi vystresovaná, odpovedala som, že nemám. Na to lekár sarkasticky utrúsil, že ,ma asi nezaujíma moje vlastné zdravie‘.

Keď som ležala na pooperačnom oddelení, operujúci lekár mi počas vizity, pred zdravotnou sestrou a ešte jednou pacientkou povedal: ,keď sme vám to spravili, tak je to na to, aby ste to používala‘.

Počas operácie sa ukázalo, že som mala vrodenú chybu pošvy. Moja vagína bola približne v polovici jej dĺžky zúžená na necelé 2 milimetre. Vzhľadom na to bolo pochopiteľné, že moja menštruácia trvala dlhšie a bola veľmi bolestivá, keďže na odtekanie krvi vagína poskytovala veľmi zúžený priestor.

Hoci moje skúsenosti s gynekológmi neboli dobré, vyzdvihla by som zdravotné sestry, ktoré ma podržali počas tých najťažších momentov. Jedna sa ma zastala počas toho, ako sa mi lekár vysmieval, že čakám na princa na bielom koni. Druhá ma podporila pri bolestivom vyšetrení v nemocnici a tretia po operácii.

Fyzicky sa momentálne vďaka zákroku cítim omnoho lepšie. To ale nijak neznižuje traumatickosť mojich skúseností s nezáujmom, zľahčovaním príznakov, s ponižovaním, a už vôbec nie s tým, čo prišlo potom.

Po operácii

Z nemocnice ma poslali na pooperačné vyšetrenie do ambulancie môjho gynekológa. Ten sa ma pýtal na moje zážitky z nemocnice a ja som sa mu so všetkým zverila. Veľa sme sa rozprávali a keďže som bola kvôli skúsenosti s nemocnicou celá rozsypaná, vnímala som jeho záujem a pochopenie tak, že som konečne našla niekoho, komu môžem dôverovať.

Prvé kontroly boli slovné, s vyšetrovaním sa čakalo podobne ako v šestonedelí. Väčšinou som iba prišla do ambulancie a dlho sme sa s gynekológom rozprávali. Raz som prišla preto, že som potrebovala predĺžiť nemocenskú a v ambulancii som rozhovorom s lekárom strávila pol hodinu. Po uplynutí čakacieho obdobia ma gynekológ vyšetril, povedal mi, že na obrázku zo sonografie vidí veľa cýst a dal mi odporučenie na odbery k praktickej lekárke.

Začali sme sa rozprávať a opýtal sa ma, či v rozhovore nechcem niekedy pokračovať pri káve. Súhlasila som. Bol utorok. V stredu mi zavolal, aby som na druhý deň ráno prišla ku konkrétnej stanici metra. Vo štvrtok ráno sme sa tam teda stretli. Myslela som si, že v blízkosti miesta stretnutia pôjdeme do kaviarne.

Vystúpila som z metra a opýtala sa, kam pôjdeme. Lekár mi odpovedal, že je ešte skoro ráno a všetko je zavreté. Dodal, že prišiel autom a býva blízko, takže pôjdeme k nemu. Povedal to tónom, akoby išlo o samozrejmosť.

V jeho byte sme hodinu pili kávu a rozprávali sa. Potom som povedala, že musím ísť. Sedela som v kresle, on na mňa vyliezol a začal ma bozkávať. Išlo mi hlavou: ,prišla si sem, preto ho teraz už nemôžeš zrušiť‘ a nebola som schopná sa brániť. Keď mi lekár povedal: ,teraz pôjdeme do spálne‘, išla som.

Ako sa toto dialo, bola som taká prekvapená, že som si pripadala akoby v ,zombie‘ stave. Čo sa naozaj stalo, som si naplno uvedomila až hodinu potom, ako som odišla z gynekológovho bytu. Začala som sa vtedy triasť a pochopila som, že sa stalo niečo, čo som nechcela.

Odchod od lekára

Po nejakom čase ma gynekológ opäť kontaktoval prostredníctvom SMS. Musela som požiadať svojho známeho, aby lekárovi odpísal, že s ním nechcem byť v kontakte. Bála som sa totiž, že ak by som s ním komunikovala sama, podarilo by sa mu opäť ma zmanipulovať.

Zároveň, keď som sa snažila prestúpiť z ambulancie tohto lekára do inej, pokúšal sa mi to sťažiť. Tiež sa ma snažil donútiť, aby som ho opäť v ambulancii navštívila. Domnievam sa, že inštruoval zdravotnú sestru, aby mi odmietla prezradiť výsledky mojich testov telefonicky, hoci išlo o obvyklý postup.

Momentálne zvažujem podanie trestného oznámenia a sťažnosti Českej lekárskej komore.“


Išlo o znásilnenie?

Takto definuje znásilnenie český Trestní zákon: „Kdo násilím nebo pohrůžkou bezprostředního násilí donutí jiného k souloži nebo k jinému obdobnému pohlavnímu styku nebokdo k takovému činu zneužije bezbrannosti jiného, bude potrestán odnětím svobody na dvě léta až osm let.“

Júnia pri opise svojej skúsenosti spomína, že nebola schopná brániť sa sexuálnym skutkom svojho lekára. Z toho sa dá usúdiť, že činy tohto muža napĺňajú skutkovú podstatu znásilnenia, ako je definovaná v českom práve.

Zákonné definície znásilnenia sa vyvíjajú. Osem krajín Európy (Švédsko, Veľká Británia, Belgicko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Island a Cyprus) v ostatných rokoch aktualizovalo znenie svojich paragrafov o znásilnení tak, aby ich skutková podstata nebola založená na použití násilia alebo na hrozbe násilím. V týchto zákonoch je znásilnením sexuálna penetrácia vykonaná bez súhlasu penetrovanej osoby.

Ani takáto právna úprava nie je ideálna, no pod definície znásilnenia založené na použití fyzického násilia, alebo na hrozbách násilím, spadá iba malá časť reálne spáchaných znásilnení. Výskum naznačuje, že až 70 % obetí na sexuálny útok reaguje „zamrznutím“, teda nedobrovoľnou, neovládateľnou dočasnou nehybnosťou, ktorá môže postihnúť časti tela, alebo celé telo. O ďalších častých reakciách na sexuálne útoky, si prečítajte tu.

Pokiaľ sa teda obeť počas sexuálneho útoku nebráni, nekričí, neplače, ani nehovorí NIE, neznamená to, že nejde o znásilnenie. Takouto optikou sa treba pozerať aj na Júniinu skúsenosť.

Znásilnenie ako vyústenie zdravotníckej kultúry ignorúcej práva žien

Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti existuje informačná a mocenská asymetria medzi jej poskytovateľom a človekom, ktorému je starostlivosť určená.

Vyplýva na jednej strane z toho, že zdravotnícky personál je nositeľom expertízy, ktorú človek vyhľadáva, na druhej strane vychádza zo skutočnosti, že človek, trpiaci zdravotnými problémami, potrebuje na ich riešenie pomoc iných ľudí.

Navyše, v prípade gynekologických ťažkostí sa starostlivosť spája s intímnou oblasťou ženinej sexuality a preto si zo strany zdravotníckeho personálu vyžaduje obzvlášť citlivý prístup.

Každý človek má právo na zdravotnú starostlivosť poskytnutú odborne a s rešpektom voči jeho integrite tak, aby mohol viesť plnohodnotný život bez zbytočného utrpenia.

V skúsenosti, ktorý popisuje Júnia, lekári opakovane zľahčujú jej zdravotné ťažkosti, a majú neprofesionálne a obťažujúce poznámky, týkajúce sa jej sexuálneho života. V prípade, že by podobné sexuálne poznámky niekto utrúsil na verejnosti, boli by považované za sexuálne obťažovanie.

Je zarážajúce, že v prípade, kedy žena vstupuje do systému zdravotnej starostlivosti v obzvlášť zraniteľnej pozícii, rozšírená kultúra poskytovania zdravotnej starostlivosti ich považuje za akceptovateľné. Júnia sa stretáva so sexuálne obťažujúcimi poznámkami opakovane, od rôznych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Keď sa Júnii konečne podarilo nájsť gynekológa, ktorý pripisoval jej zdravotným problémom vážnosť, pátral po ich príčine a pristupoval k nej so záujmom, je iba prirodzené, že si získal Júniinu dôveru. Tá by mala byť základom každého vzťahu medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a jej prijímateľkou/prijímateľom.

Tento lekár však Júniinu dôveru následne zneužil tým najhrubším spôsobom na to, aby uspokojil svoju sexuálnu túžbu. Nazdávam sa, že táto skúsenosť ilustruje znepokojujúci stav v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti o ženy v našej spoločnosti. 

Sexuálne násilie je extrémnym prejavom kultúry poskytovania zdravotnej starostlivosti, v rámci ktorej je rozšírené, že zdravotníci ignorujú ženinu telesnú, a psychickú integritu a jej ľudskú dôstojnosť. V prípade poskytovania gynekologickej zdravotnej starostlivosti nespočetné množstvo žien zažíva situácie, pri ktorých zdravotnícky personál vykonáva na ich telách úkony bez ich súhlasu.

Je to kultúra, v ktorej sú rozšírené praktiky ako nástrih hrádze bez súhlasu alebo proti vôli ženy, šitie pôrodných poranení bez adekvátnych utišujúcich prostriedkov, nevhodné až sexistické poznámky počas gynekologických vyšetrení či komentovanie voľby žien, týkajúcich sa ich reprodukcie. Júniina skúsenosť je extrémna. Je však extrémnym vyústením kultúry, ktorá považuje narúšanie telesnej integrity žien a ich ľudskej dôstojnosti za neškodnú súčasť zdravotnej starostlivosti.

Miroslava Rašmanová
občianske združenie Ženské kruhy