Tento rok sa opäť nevyhneme MDŽ, alebo Medzinárodnému dňu žien. Prečo taký suchý úvod? Nie každá žena sa v dnešnej dobe cíti týmto sviatkom poctená, a nevonia ani všetkým mužom. Hoci ide o významný deň, v slovenskom kontexte je tak trochu kontroverzný. Je to kvôli pozostatkom z minulosti, kedy bol dôležitou súčasťou socialistickej propagandy a neslávne slávny červený karafiát ako symbol ôsmeho marca utkvel mnohým v pamäti nie práve pozitívne.

Faktom je, že Medzinárodný deň žien má od čokoládok a karafiátov tak ďaleko, asi ako Severná Kórea od demokracie. MDŽ sa viaže hlavne k štrajkom a protestom za lepšie pracovné podmienky žien, k mierovým protestom počas vojny v rokoch 1913 – 1914, k rodovej rovnosti medzi ženami a mužmi, ku konferenciám, rezolúciám a zákonom na podporu žien a dievčat, či k právu žien voliť.

Čo hovoríte na MDŽ?

Nás zaujímalo, ako vnímate MDŽ vy, naše čitateľky a naši čitatelia. Oslovili sme vás preto s dotazníkom, kde ste mohli vyjadriť svoj názor. Dotazník vyplnilo 155 respondentov v priebehu troch dní, no napriek veľkej odozve nemáme kapacity na to, aby sme urobili reprezentatívny výskum pre celé Slovensko. I tak môžeme tieto výsledky vnímať ako akúsi sondu do názorov našich čitateľov a pozrieť sa na pozitíva a negatíva, ktoré so sebou MDŽ vo vašich očiach prináša.

Väčšinu respondentov tvorili ženy (87,1 %), kým muži boli v menšine (11 %) a iný rod označili iba dve percentá respondentov. Vekové rozloženie respondentov môžete vidieť v grafe nižšie:

Forms response chart. Question title: Prosím, uveďte Váš vek.. Number of responses: 155 responses.


Medzinárodný deň žien vníma väčšina opýtaných negatívne. Negatívne vnímanie MDŽ označilo viac ako 60 % všetkých opýtaných (44,5 % ho vníma skôr negatívne a 19,4 % veľmi negatívne).

Forms response chart. Question title: Na škále od 1 do 4 označte, ako vnímate sviatok MDŽ na Slovensku. . Number of responses: 155 responses.
1 – veľmi pozitívne, 2 skôr pozitívne, 3 – skôr negatívne, 4 – veľmi negatívne

Je zaujímavé, že zo všetkých oslovených žien vníma MDŽ pozitívne a skôr pozitívne 36 % žien; negatívne a skôr negatívne ho vníma 64 %, čiže väčšina oslovených žien. Oslovení muži vnímajú MDŽ tiež negatívne a skôr negatívne (59 %), kým zvyšných 41 % mužov ho vníma skôr pozitívne a pozitívne.

MDŽ vnímate aj pozitívne

Najpozitívnejšie vnímajú MDŽ vekové kategórie do 18 rokov a tie v rozmedzí 36 až 45 rokov a 46 až 55 rokov. Najnegatívnejšie ho vnímajú ľudia vo veku od 25 do 35 rokov, od 36 do 45 a od 56 do 65 rokov. Nemôžeme teda tvrdiť, že napríklad mladší respondenti obľubujú MDŽ menej a starší viac.

Pozrime sa na dôvody pozitívneho aj negatívneho vnímania MDŽ. Veľmi pozitívne (6,5 %) vnímajú tento sviatok tí, ktorí vedia, že súčasné politické zneužitie nie je pôvodným významom MDŽ:

„Je súčasťou emancipačnej tradície a je omnoho starší ako estrády boľševikov a Smerákov.“

„Je to dôležitý sviatok, aj keď forma, akou ho slávime, je smiešna, nechcem dostávať kvety ako na nejakom „Fico zraze“.

„Chcem dostať rovnaké príležitosti a rešpekt.“

Niekoľko žien z tejto skupiny sa teší na darčeky, na pozornosť v práci alebo uznáva, že ženy majú mať sviatok v kalendári „už len za to, že prinášajú nový život.“

Skôr pozitívne (29,7 %) ho vníma skupina ľudí, ktorí proti sviatku výhrady nemajú, ale vadí im jeho forma. Spomínajú „politizovanie“ a pozostatky socializmu. Patria sem aj ľudia, ktorí majú k MDŽ neutrálny postoj:

„Nemám žiadne silné pocity.“

„Nevnímam ho ani negatívne, ani pozitívne, je mi v podstate ukradnutý.“

Spomína sa aj dôležitosť tohto dňa kvôli spoločensko-historickému kontextu, pripomínaniu si práv žien a možnosti otvorenia ďalšej diskusie.

MDŽ väčšina vníma negatívne

Veľmi negatívne vníma MDŽ 19,4 % respondentov. Vadí im už spomenuté politizovanie tohto sviatku, alebo bagatelizovanie veľkého problému darčekmi:

„Muži si myslia, že jedným kvetom sa rieši postavenie žien v spoločnosti a úcta k nim, pričom sa nerieši primárne diskriminačné postavenie ženy v slovenskej spoločnosti a to je hlavne v mzdách, dôchodkoch, sexizme a pod.“

„Zneužívajú ho politické strany a chauvinistickí chlapi. Ja nechcem uznanie za to, že som žena.“

Spomína sa ignorovanie reálnych problémov a falošnosť sviatku voči ostatným dňom v roku, kedy podstata MDŽ v praxi nefunguje:

„Radšej equality celoročne poprosím!“

Ženám vadí aj to, že si ich muži uctia iba za to, že sú ženami a nie za to, že niečo dokázali. Napríklad za to, že:

1. som iná ako ostatní,

2. to naozaj nie je na mne nič lepšie a nič viac som nedokázala ako narodiť sa s vagínou?

3. znie to trochu ako výsmech – gratulujem, že zvládaš byť ženou aj keď ti to zrovna ľahké nerobíme.

Skôr negatívne vnimanie

Najväčšia skupina ľudí označila, že vnímajú MDŽ skôr negatívne (44,5 %). Možnosť označili aj všetci respondenti s iným, ako mužským alebo ženským rodom. Ako dôvod tohto negatívneho postoja sa často objavuje nesprávna forma MDŽ; obhajovanie ženských stereotypov, ako napr. krása žien; komercializácia sviatku; politizácia; prípadne ospravedlnenie neprávostí voči ženám:

„Takisto mám pocit, že niektorí ľudia v mojom okolí MDŽ vnímajú ako nejakú náplasť za všetku diskrimináciu, ktorá sa ženám deje.“

„Tento sviatok by mal byť o právach žien, o ich boji za rovnoprávnosť, nie deň, kedy dostanú kvety a muž za nich umyje riad. Nie, nie, nie!“

„Jednorázové kupovanie odpustkov a hlúpe happeningy v súčasnosti sú rovnaké ako nekvalitné froté uteráky pred ´89.  Politici ukradli ženám sviatok a my nič proti tomu nedokážeme urobiť?“

Niektorí nezabúdajú ani na to, ako MDŽ vyzeralo v minulosti a prečo sa toľkým ženám spája (nie práve príjemne) s alkoholom:

„Príde mi to ako obyčajná nálepka v štýle „vážim si ženy, urobil som dve ministerky“.“

„Sviatok prináša len falošné gentlemanstvo a negatívne sa mi spája s minulým režimom, kedy to bol sviatok viac pre mužov ako pre ženy (bujaré opíjačky v práci, poslušné manželky doma s deťmi).“


MDŽ skôr neoslavujete

Vyzerá to tak, že negatív je viac, než dosť. Možno práve kvôli nim MDŽ kategoricky neoslavuje až 42,3 % respondentov a dodatočných 21,9 % ho neoslavuje tiež, no stávajú sa objektom pozornosti zo strany iných. Iba 20,6 % oslovených MDŽ oslavuje, kým zvyšných 15 % sa vyjadruje neurčito – MDŽ oslavujú niekedy, prípadne si ho iba pripomenú alebo ich poteší dar. Keď hovoríme o daroch, často sa k MDŽ viaže tradícia darovať žene kvety alebo niečo sladké. Zisťovali sme, ako to vyzerá v prípade oslovených.

Bežné je darovať žene kvety či čokoládu, často sa tejto možnosti chytajú aj nákupné centrá a supermarkety. Zľavy v rôznych obchodoch sú ôsmeho marca tiež populárne, nechýbajú ani pozdravy, sms, či blahoželania v práci. Je však zaujímavé, že to nie sú iba muži, ktorí obdaruvávajú ženy – niektoré ženy kupujú dary iným ženám, či už v rodine alebo priateľkám a kolegyniam. Medzi menej časté spôsoby pripomínania si MDŽ je šírenie informácie o skutočnom pôvode tohto sviatku, čítanie feministickej lietatúry, prípadne účasť na diskusiách.

MDŽ však nemusí byť iba politickou propagandou, ani akciou v štýle „úsmev za ružičku”. Tento deň vznikol ako odozva na podporu práv žien a tie sú relevantné aj dnes. Môžeme si pripomenúť významné ženy a ich úspechy, venovať sa problémom, ktoré ženy zažívajú aj dnes, čítať feministickú literatúru či šíriť povedomie o pôvode tohto sviatku. To je potrebná aktivita, pretože iba 64 % opýtaných vie, prečo vznikol MDŽ. Hoci ide o väčšinu, stále je čo dobiehať — ôsmeho marca sa na nás valia kvety, akcie či blahoželania, a niektorí ani netušíme, prečo.

Odoziev na MDŽ sme dostali mnoho a väčšina z nich bola negatívna. Skúsme sa však pozrieť na pozitíva: 54 % respondentov si jednoznačne myslí, že MDŽ je na Slovensku potrebný sviatok. 25 % nesúhlasí a zvyšných 21 % nemá názor alebo uznáva, že je potrebný, no v inej forme.

Budúcnosť MDŽ na Slovensku

Vyberáme desať názorov o tom, prečo je MDŽ na Slovensku dôležitým dňom a čo robiť, aby nebol iba sviatkom o kvetoch a potľapkaní po pleci, ale o rovnoprávosti žien a mužov a o súčasných problémoch žien a ich riešeniach.

Mnohí ľudia netušia, prečo sviatok vznikol a ani to, ako sociálne hnutia postupne vybojovávali rovné práva pre ženy. Slovensko so všadeprítomným konzervativizmom potrebuje tieto informácie. Sviatok by mal byť primárne o oslave emancipácie a šírení informácií o nej a nie politická fraška.

Minimálne si pripomínať to, že pred 100 rokmi práva žien boli v absolutne iných medziach.

Lebo si len veľmi málo uvedomujeme, prečo je dobré bojovať za ľudské práva.

Veľa ľudí nevie, čo znamená.

Zrovnoprávnenie žien je jedným zo zakladajúcich elementov našej štátnosti.

Existujú platové nerovnosti, existuje domáce násilie, existuje diskriminácia, existujú politické a cirkevné spolky, ktoré sa aktívne podieľajú na ušliapávaní práv žien.

Viac priestoru pre ženy a naše témy. Spoločnosť stále nie je približne 50:50, čo sa týka priestoru a možností pre ženy.

Slovensko ma ešte veľmi dlhú cestu pred sebou, čo sa týka rovnoprávnosti žien, ako aj akceptovania iných menšín, ktorých práva spadajú pod hlavičku feminizmu (sexuálne, národnostné, ekonomické), takže akákoľvek príležitosť na otvorenie diskusie alebo minimálne na zamyslenie sa nad stavom veci je vítaná.

Pretože za roky, odkedy vznikol, sa význam tohto sviatku na Slovensku nielen zdezinterpretoval, ale aj zdevalvoval. Situácia, ktorú na Slovensku máme – týkajúca sa ženských práv – je alarmujúca a na rok 2019 nesmierne zaostalá. Oslavovať MDŽ by sme mali v civilizovanejšej a informovanejšej podobe.

Príležitosť bilancovať, kam sme sa za rok ne/posunuli.


Ďakujeme všetkým, ktorí/é sa do prieskumu zapojili!