“A nechceš na to zaviesť kvóty?” Sarkasticky na facebooku reagoval známy na môj obrázok poukazujúci na rodovú nerovnosť v Americkom filmovom priemysle.

Nebol to komentár, ktorým by sa masívne odlíšil od mainstreamu. Takúto reakciu na kvóty a ženy má mnoho ľudí v českom a slovenskom priestore. Je to pre nich podobne smiešna téma, ako euromýtus o regulácii zakrivenia banánov. Keď slovné spojenie “kvóty pre ženy” zadáte do vyhľadávača, medzi 30 najvyššie umiestnenými článkami nájdete iba jeden, v ktorom sa niekto voči nim vyjadruje pozitívne.

kvoty-pre-zeny-europska-unia

Fotka v článku Richarda Sulíka.

Na popredných miestach vo výsledkoch vyhľadávania pritom nájdete napríklad tento blog, v ktorom Richard Sulík výberom ilustračnej fotografie naznačuje, že ženy týmto spôsobom chcú od mužov násilím získať niečo, čo im nepatrí.

Hneď pod Sulíkom uvidíte ďalší anti-komentár, opäť so zaujímavým výberom obrázka – Angelou Merkelovou na veľmi nelichotivej fotografii.

Aj nadpis článku v Trende hovorí o skeptickosti novinárov voči kvótam: Kvóty pre ženy: Efekty sú neisté a diskutabilné, aj tak sa zavádzajú.

merkelova_hovor_13_reuters

Nelichotivá Merkelovej fotografia.

A keď už aj slovenské topmanažérky sú proti kvótam, kto sa môže odvážiť ich obhajovať?

Na internete to však neschytáte iba kvôli kritike zastúpenia žien v parlamente, či vo vedení veľkých firiem, ale aj pokiaľ budete mať námietky voči nedostatku žien v akomkoľvek priestore, kde dominujú muži – napríklad v technických odboroch, vo filmovom priemysle, či vo vývoji počítačových hier.

Prečo mužov a niektoré ženy tak poburuje zmienka o tom, že by bolo fajn zabezpečiť, aby bol vyrovnanejší pomer mužov a žien v dôležitých oblastiach spoločenského života?

Ak je to úplne jedno, koľko je koho kde, prečo 50 percent mužov a 50 percent žien toľkým ľuďom vadí, ale pomer 80 percent mužov a 20 percent žien je v poriadku? Čo ak by to bolo naopak, teda by technickým odvetviam, filmom, politike, a iným oblastiam dominovali ženy?

Predstavte si napríklad, že ak by ste otvorili akýkoľvek spravodajský denník v ktorýkoľvek deň v roku, väčšina tvárí na ilustračných fotografiách by bola ženská.

Bolo by to pravdepodobne veľmi nové, pretože momentálne vyzerajú prvé strany spravodajských denníkov takto:

hn

HNonline.sk, nájdi ženu

Sme.sk

sme

sme.sk, nájdi ženu

aktuality.sk

aktualitysk

Aktuality.sk, nájdi ženskú tvár.

A to som nestriehla po internetoch na deň, kedy sa na prvých stranách online denníkov objavia samí muži. Iba som v jeden deň otvorila tieto stránky. A približne o týždeň nato som to urobila to isté.

Ako by ste sa, ak sa od narodenia identifikujete ako muž, cítili vo svete so samými ženami na vedúcich pozíciách? Verili by ste, že môžete byť úspešný v politike, alebo v biznise, keby ste nevideli takmer žiadnych dospelých vášho rodu, ktorí by sa týmto oblastiam venovali?

Ak vás táto predstava neoslovila, mám ešte jeden argument, ktorým sa pokúsim ozrejmiť, o čo mi ide. Použijem k tomu spravodajské denníky, a takisto Róberta Fica:

Noviny obvykle píšu o ľuďoch, ktorí sú spoločensky významní.

To, že sú významní pre spoločnosť znamená, že svojimi krokmi môžu ovplyvniť životy buď veľkého množstva ľudí (ako to dokážu politici/čky, ľudia vo vedení veľkých firiem, športovci, umelci atď), alebo že ovplyvnili život menšieho počtu ľudí (napríklad ako páchatelia trestných činov), zato veľmi výrazným spôsobom.

Budem sa teraz sústrediť na prvú kategóriu, teda na ľudí, ktorí ovplyvňujú život veľkého množstva ľudí na Slovensku. A väčšina takýchto ľudí na Slovensku, je mužského pohlavia.

starezeny

Michael Cohen, flickr.com CC BY 2.0

Poďte sa so mnou pozrieť na to, čo to znamená, mať rôznu mieru vplyvu na príklade Róberta Fica a mojej susedy, 85 ročnej pani J.

Jeden Róbert Fico môže ovplyvniť to, koľko peňazí pani J. mesačne dostane a teda, či si kúpi jedlo a akej kvality to jedlo bude. Slovenský premiér by mohol spôsobiť, že by sa peniaze, čo momentálne kvôli korupcii končia inde, dostali do zdravotníctva, takže by pani J. dostala dôstojnú starostlivosť. A Róbert takto výrazne ovplyvňuje nielen život tejto ženy, ale aj ďalších cca 500 000 slovenských dôchodcov a dôchodkýň.

Naopak – osamotená pani J. legálnymi prostriedkami Fica neovplyvní vôbec. Pokiaľ by náhodou mala dostatok fyzických a mentálnych síl a nadpozemský talent mobilizovať masy, mohlo by sa jej spolu s ďalšími ľudí podariť mať dosah na to, či Ficova strana ostane pri moci. A aj keby náhodou Róberta F. odstránila od koryta, táto skutočnosť ho nikdy neovplyvní do tej miery, do akej teraz on ovplyvňuje život pani J.

Ako vidíte, medzi mierou moci pána F. a pani J., je veľký rozdiel. Ten má za následok to, že kroky, ktoré jeden človek urobí, môžu ovplyvniť život druhého človeka do tej miery, ktorá môže znamenať ohrozenie jeho života (plus cca 500 000 ďalších ľudí podobného veku), zatiaľčo kroky druhého nemôžu reálne nijak ovplyvniť život prvého.

A teraz si do tejto rovnice namiesto Fica dosaďte skupinu ľudí, ktorej členovia sa stotožňujú s rodom, ktorým boli označení pri narodení a tento rod je mužský, a za pani J. skupinu ľudí, ktorej členky sa označujú ako ženy.

Rodové hľadisko sa samozrejme dostáva do vzťahu s ďalšími ukazovateľmi – zdravím, rasou, národnosťou, rodinným zázemím, vekom, vzdelaním, majetkom, atď, faktom však ostáva, že v rámci akýchkoľvek ďalších daností človeka bude v našej spoločnosti ten fakt, že je niekto cis mužom, prinášať tejto osobe výhody oproti tomu, ak by bola cis ženou.

Verím zároveň, že potrebujeme nielen viac žien na vedúcich pozíciách, ale aj väčší počet ľudí rôznych rás, nehetero sexuálnej orientácie, ľudí s fyzickým postihnutím a tých, ktorí nie sú cisrodoví, avšak pre väčšiu jednoduchosť by som sa v tomto článku chcela venovať najmä pomeru muži – ženy.

V súčasnom rozložení moci totiž môže mužská časť obyvateľstva výrazne ovplyvňovať kvalitu života ženskej časti obyvateľstva, zatiaľčo druhá skupina má oproti tomu na túto skupinu ľudí a zároveň na svoj život, vplyv obmedzený.

Väčší vplyv mužov sa odzrkadľuje v rôznych spoločenských zoskupeniach, v ktorých žijeme – v rodine, v škole, v lokálnej komunite (v meste, v susedstve), v práci,  v médicách, atď, pričom tieto spoločenstvá sa prelínajú a navzájom ovplyvňujú.

vakcina

Vakcína proti HPV (c) flickr.com: Agência Brasília, CC BY 2.0

V rodinách sa napríklad tento nepomer môže prejaviť tým, že žena po pôrode na seba zoberie rolu osobnej starostlivosti o dieťa a o domácnosť, pričom muž je ten, ktorý zarába.

Žena sa tak stáva finančne závislou na mužovi (ten môže tým pádom, ako Fico v porovnaní s pani J., opäť ovplyvniť to, či si jeho žena kúpi jedlo, alebo nie, atď). Pokiaľ by muž začal byť násilný, čo sa bohužiaľ nezriedka deje, pre túto ženu by odchod od neho mohol znamenať ohrozenie života.

Možno si poviete, že ak by žena odišla od muža a obmedzila mu možnosť vidieť svoje dieťa, muž tým tiež utrpí ujmu. S tým súhlasím. V rámci vyššie opísanej situácie však nebude ohrozené mužovo každodenné prežitie.

V spoločenstve zvanom štát potom toto rozdelenie síl môže mať za následok napríklad aj to, že 200 žien ročne zomrie na Slovensku na rakovinu krčka maternice. A prečo? Pretože predstavitelia štátu nepovažovali za dôležité preplatiť dievčatám v mladosti vakcínu, ktorá by ich ochránila pred vírusom HPV.

Aj v súčasnosti títo ľudia zvažujú, či si môžeme dovoliť zachrániť ďalšie dievčatá a ženy. Domnievam sa, že pokiaľ by v týchto štruktúrach dominovali ženy, na záchranu 200 žien ročne by sa peniaze našli oveľa ľahšie.

Ak by väčšia rovnováha vplyvu mužov a žien mohla mať za následok vyrovnanie rozdielov v kvalite života žien a mužov, kto môže namietať voči opatreniu, ktoré ju, spolu s inými znemani, pomôže zabezpečiť?

Mnoho kritikov a kritičiek kvót hovorí, že vďaka nim postúpia vyššie ľudia, ktorí sú menej kvalitní, než iní kandidáti. Podobný postup sa im zdá nefér.

Je to však bohužial inak. Nie tento postup, ale to, ako momentále spoločnosť funguje, je nefér. Dokazuje to napríklad aj tento výskum Stanfordskej univerzity, v ktorom totožné životopisy dostali iné hodnotenia iba na základe toho, či meno kandidáta bolo John, alebo Jennifer. Ak ste to neuhádli, tak Jennifer bola ohodnotená ako menej kompetentná.

Pokiaľ si teda ceníte férovosť, mali by ste byť obhajcami kvót pre ženy, nie ich kritikmi a kritičkami.

Rozlúčim sa s vami fotkou, ktorá úplne vážne v SME.sk ilustrovala článok o tom, že Europarlament schválil kvóty pre ženy vo vedení firiem.

kvoty sme

 

 

Zdieľaj na: