Nasledujúci text pochádza zo správy EPF a preložili sme ho z angličtiny do slovenčiny. Celú pôvodnú správu nájdete tu.


V ostatných rokoch sa v Európe zintenzívňujú útoky na základné ľudské práva. Hoci zaznamenávame veľký nárast ultrakonzervativizmu, dosiaľ nebolo jasné, akým spôsobom sa jeho aktéri organizujú, kto ich financuje a ako rozširujú svoj vplyv.

Táto správa Európskeho parlamentného fóra pre sexuálne a reprodukčné zdravie z roku 2018 poskytuje fascinujúci vhľad do utajených procesov a premyslených stratégií európskeho anti-choice hnutia, ktoré poháňajú náboženské dogmy a vidno na nich odtlačky prstov Vatikánu.

V roku 2013 začalo dvadsať ľudí z USA a Európy pracovať na stratégii „dosiahnuteľných cieľov“, ktorá mala obmedziť ľudské práva v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia v Európe.

Nedávno sa objavili dokumenty, ktoré odhaľujú podrobnosti tejto extrémistickej stratégie, konkrétne manifest s názvom Obnovenie prirodzeného poriadku: Agenda pre Európu.

Cieľom je aj právo na rozvod

Jej cieľom je zvrátiť existujúce zákony v oblasti základných ľudských práv akými sú napríklad právo na rozvod, prístup žien k antikoncepcii, k technológiám asistovanej reprodukcie alebo k interrupcii, rovnosť pre lesbické, gejské, bisexuálne, trans alebo intersex (LGBTI) osoby, právo človeka zmeniť rod alebo pohlavie bez strachu z právnych následkov.

Pôvodná skupina ľudí zapojených do tejto kampane sa rozrástla a pritiahla viac ako 100 organizácií z viac než 30 európskych krajín. Tieto organizácie sa stavajú proti ľudským právam, proti právam žien a proti právam LGBTI ľudí a v súčasnosti sa združujú pod menom Agenda Europe.

Agenda Europe je Vatikánom inšpirovaná profesionálna advokačná sieť, ktorej členské organizácie sa stretávajú v tajnosti a ktorá je priamo zodpovedná za implementáciu detailnej stratégie opätovného obmedzenia ľudských práv.

Protesty proti návrhu zákona na úplný zákaz interrupcií v Poľsku v roku 2016 (c) Wyborcza

Stratégia siete Agenda Europe má konkrétne výsledky, ktorými sú napríklad poľský návrh zákona z roku 2016 zakazujúci interrupcie, zákaz manželstiev pre páry rovnakého pohlavia vo viacerých krajinách strednej Európy a viac ako tucet porovnateľných aktivít na národnej úrovni a v európskych inštitúciách, ktorých cieľom bolo obmedzenie práv žien a LGBTI osôb.

Táto štúdia detailne opisuje zámery, stratégie a kľúčových hráčov siete Agenda Europe s cieľom pomôcť obhajcom a obhajkyniam ľudských práv primerane reagovať.

Svojho protivníka treba pochopiť

Kým súcit je údajne základným kameňom kresťanstva, v postojoch európskeho anti-choice hnutia úplne chýba. Toto hnutie chce prinútiť ženy donosiť nechcené tehotenstvá, rado by obmedzilo prístup k antikoncepcii, chce rozhodovať, kto môže uzavrieť manželstvo a tiež ktorí ľudia môžu sam‎ých seba nazývať rodinou.

Mnohí budú prekvapení, že títo ľudia útočia aj na rozvody a prístup k liečbe neplodnosti formou oplodnenia v skúmavke. Ich snahou je vnútiť svoje osobné náboženské presvedčenia druhým, a to s pomocou verejných politík a práva. 

Najefektívnejším spôsobom, ako čeliť týmto pokusom zakotviť v zákonoch tradície, kultúru a náboženské presvedčenia, ktoré porušujú ľudské práva, je depolitizácia a argumentácia faktami.

Hoci je táto správa znepokojujúcim čítaním, ako prezidentka Európskeho parlamentého fóra pre populáciu a rozvoj vás môžem uistiť, že na celom kontinente a naprieč politickým spektrom sú poslanci a poslankyne, ktorí sú odhodlaní vzdorovať. 

Táto správa je pre nich a pre ne neoceniteľným zdrojom. Je ním aj pre politické strany, občianske spoločnosti a novinársku obec. Pre nás, čo chceme strážiť modernú, inkluzívnu a tolerantnú Európu, je nevyhnutné ultrakonzervatívne hnutie poznať a porozumieť mu. 

Ulrika Karlson, poslankyňa
Prezidentka, Európske parlamentné fórum pre populáciu a rozvoj

Stratégie ultrakonzervatívcov

Manifest Obnovenie prirodzeného poriadku (Restoring the Natural Order) analyzuje okolnosti, ktoré stáli za úspechmi Kultúrnych revolucionárov: „program tejto lobby sa nestretol s takmer žiadnym odporom, alebo iba s takým, ktorý sa snažil obhájiť status quo“.

Táto opozícia pomohla iba zmierniť úspechy bojovníkov za sexuálne a reprodukčné práva, nie zastaviť ich. „Vďaka tomu boli revolucionári v pohodlnej pozícii: čokoľvek si vypýtali, mali istotu, že z toho dosiahnu aspoň polovicu.“ Kompromis bol totiž vyhľadávaným riešením.

“Pro-life” demonštrácia v Berlíne

V manifeste sa ďalej tvrdí, že je nutné ísť so svojím programom do ofenzívy. To znamená „vytvoriť zoznam politických cieľov, ktoré ublížia našim odporcom.“

Ďalej sa tu píše, že „by sme sa nemali báť mieriť za „nerealistickými“ alebo „extrémistickými“ cieľmi“.

Manifest opisuje niekoľko takýchto „nerealistických“ či „extrémistických“ stratégií na na”plnenie programu Agendy Europe, ktoré slúžia ako témy diskusií na každoročných samitoch. Prečítajte si o štyroch z nich:

Stratégia 1:  Používajme zbrane našich protivníkov a obracajme ich proti nim

Jedným z takýchto spôsobov je „odmietnuť nárok našich protivníkov na status obete.

Vznik tohto nároku sa pripisuje stratégii na podporu presadzovania práv LGBT komunity, ktorú navrhli Kirk a Madsen vo svojej knihe z roku 1989.

Agenda Europe túto stratégiu úspešne uplatnila napríklad vtedy, keď úplne poprela, že v Európe existuje homofóbia. Spravila tak pomocou kritiky správy o homofóbii v Európe z roku 2014, ktorú vydala európska Agentúra pre základné práva (EU Fundamental Rights Agency – EU FRA). 

Agenda Europe odsúdila správu pre chybnú metodológiu a zároveň šírila myšlienku, že report FRA je súčasťou Kirkovej a Madsenovej stratégie. Taktiež obvinila EU FRA z mrhania peňazí daňových poplatníkov.

Ďalšou fázou stratégie je, aby sa veriaci ľudia či kresťania, postavili do pozície nových, skutočných obetí Kultúrnej revolúcie.

Na tento účel zriadila Gudrun Kuglerová Observatórium diskriminácie a neznášanlivosti voči kresťanom (OIDAC), ktoré pravidelne vydáva správu o prípadoch takejto diskriminácie.

Veľmi široká definícia diskriminácie kresťanov

Definícia diskriminácie voči kresťanom je široká, v rozsahu od fyzického a verbálneho násilia proti kresťanom až po spochybňovanie historických privilégií Katolíckej cirkvi alebo demokratické vyjadrenie antiklerikálnych názorov.

Členovia Agendy Europe považujú kresťanov alebo kresťanky, ktorí nemajú zo zákona povolené odchýliť sa od právnych predpisov o rovnosti, o nenávistných prejavoch alebo ustanoveniach zdravotnej starostlivosti, za obete diskriminácie.

Toto nie je prekvapujúce, pretože, ako tvrdí Agenda Europe „druhy zákonov, ktoré nakoniec porušujú práva nábožných osôb, často pretláča jedna z troch nasledujúcich skupín: radikálne feministky, radikálne homosexuálne skupiny a radikálni sekularisti“.

Stručne povedané, samotný pokrok v oblasti sexuálnych a reprodukčných práv by podľa tejto definície predstavoval formu diskriminácie nábožensky založených ľudí.

Stratégia 2: Napodobnime našich oponentov a vymedzme naše problémy ako „práva“

„Čas od času by sme mohli, podobne ako naši oponenti, vymedziť naše problémy ako práva”, uvádza sa v manifeste Agendy Europe. 

Druhou stratégiou je to, čo progresívne spoločenstvo označuje ako „kolonizáciu ľudských práv“ – pokrivenie náboženstvom inšpirovaných postojov k sexualite a reprodukcii tak, aby umelo pripomínali klasický jazyk ľudských práv.

Vatikán v OSN

Tento trend si môžeme čoraz viac všimnúť aj v komunikácii Svätej Stolice v Organizácii Spojených národov (OSN). Vatikán sa tu odklonil od doktrinálnych (cirkevných) argumentov a začal používať svetskejšiu argumentáciu.

Siaha tiež po sofistikovaných technických dôkazoch a strategicky vykladá medzinárodné normy v oblasti ľudských práv na vysvetlenie svojich stanovísk. Avšak, Svätá Stolica neopustila doktrinálne základy svojich presvedčení, skôr si selektívne privlastnila jazyk prijatý OSN, aby posilnila svoj vlastný vplyv.

Medzi ponúkané príklady patrí „právo otcov zabrániť potrateniu svojich detí; právo rodičov byť prvými vychovávateľmi svojich detí; právo detí dostávať správne informácie, nie propagandu o sodomii.“

Výhrada vo svedomí

Ďalšou technikou je zobrať existujúce ľudské právo a uplatniť ho v nových kontextoch. Znamená to napríklad obhajobu uplatňovania si výhrady vo svedomí v oblasti reprodukčného zdravia, konkrétne ak sa jedná interrupcie a antikoncepciu, čo by dalo odborníkom spojeným so SRP právo zo zákona odmietnuť poskytnúť starostlivosť.

Samozrejme, podľa manifestu by sa „klauzuly o výhrade vo svedomí mali považovať za minimálny ľudskoprávny štandard“.

Dôležitým aspektom tejto stratégie je nové vymedzenie jazyka a terminológie ľudských práv. V tomto prípade manifest odporúča, že „je pre nás lepšie používať všetky uvedené slová vrátane… ‚reprodukčných práv‘ , ale zároveň objasniť, aký význam pre nás tieto slová majú. 

Pokiaľ v tom budeme konzistentní, môžeme uspieť v ‚kontaminácii‘ (alebo reálne v náprave) slovníka, ktorý vytvorili naši oponenti.“

Manifest ako taký obsahuje tabuľku so zoznamom 14 „nejednoznačných slov“, kde jeden stĺpec uvádza, „čo tým myslia naši oponenti“ a druhý „čo to vlastne znamená“.

Manifest ďalej presadzuje tvorbu alternatívneho významu pre zavedené ľudské práva a ich uvádzanie do akademických prác tak, aby ovplyvňoval akademickú debatu.

Stratégia 3: Očierňujme protivníkov a inštitúcie

„Agenda našich protivníkov je založená na násilí“ konštatuje manifest Obnovenie prirodzeného poriadku (Restoring the Natural Order). Manifest za protivníkov považuje „interrupčnú, lesbickú, gejskú a radikálnu feministickú lobby a militantných ateistov”.

V kapitole o „potrebe rozumieť a učiť sa od našich protivníkov”, manifest vysvetľuje, že Kultúrni revolucionári používajú sadu záludných stratégií, ktoré zahŕňajú: zabraňovanie racionálnej debate, propagandu a zastrašovanie, fyzické násilie a šikanovanie protivníkov dovtedy, kým sa nepodriadia.

V manifeste sa skutočne tvrdí, že „zastrašovanie a priame fyzické násilie hrá v obhajobe interrupcií a v homosexuálnej agende dôležitú rolu”.
Z tohto dôvodu je podľa autorov potrebné proaktívne sa snažiť „interrupčnú a homosexuálnu lobby” odstrihnúť od zdrojov.

V rámci interakcie s nadnárodnými inštitúciami odporúča manifest opatrnosť, keďže Európsky súd pre ľudské práva (ECHR) a EU FRA podľa jeho autorov „ovládajú osoby, ktoré silno sympatizujú s Kultúrnou revolúciou”.

Vo vzťahu ku strategickým procesom teda manifest radí „prinášať iba prípady, kde máme, na základe predošlého prípadového práva, opodstatnené očakávanie, že náš uhol pohľadu prevládne”.

Namiesto toho by sa Agenda Europe mala proaktívne snažiť „identifikovať chybné rozhodnutia a výroky a verejne ich kritizovať; identifikovať a publikovať systémové nedostatky týchto inštitúcií (napríklad ich nábor, ich odkazovanie na seba a nedostatok otvorenosti, ich nedostatok transparentnosti); a spochybňovať legitimitu výrokov a rozhodnutí, ktoré nie sú v súlade s Prirodzeným zákonom”.

Avšak, niektoré inštitúcie, ako napríklad EU FRA, sú podľa manifestu tak beznádejne oddané Kultúrnej revolúcii, že „sa treba opýtať, či by nebolo lepšie ich jednoducho zrušiť”.

Stratégia 4: Staňme sa rešpektovaným partnerom v medzinárodnom dialógu

Budovanie kontaktov je dôležitou stratégiou Agendy Europe. Manifest poznamenáva, že „naši odporcovia pôsobia globálne, zriadili si úzko prepojené siete mimovládnych organizácií, politikov a podobných verejných činiteľov. Aby sme boli v našom boji úspešní, musíme si zriadiť podobnú sieť“.

Vytvorenie takejto siete by malo niekoľko potenciálnych výhod. Jednou z nich by bolo „uznanie a rešpekt ako účastníci dialógu na medzinárodnej úrovni a na úrovni OSN“.

Na samite Agendy Europe v roku 2014 Gudrun Kuglerová a Paul Coleman z ADF (Aliancia za obranu slobody) viedli konferenciu s názvom „Pochod medzinárodnými inštitúciami“, založenú na ich publikácii Terén globálnych ľudských práv (The Global Human Rights Landscape). Tá sa zaoberá spôsobmi, akými môžu neziskové organizácie „vstúpiť do medzinárodných a nadnárodných inštitúcií“.

Kuglerová a Coleman zdôrazňujú, že organizácie by sa mali akreditovať vo všetkých relevantných inštitúciách. Členovia sa následne navzájom informujú o vývoji v Rade OSN pre ľudské práva, v Agentúre Európskej únie pre základné práva (FRA), v Rade Európy a v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OSCE).

Grégor Puppinck z ECLJ (Európske centrum pre právo a spravodlivosť) poskytuje prehľad o zásahoch tretích strán pred Európskym súdom pre ľudské práva (ECHR) a Európskym súdnym dvorom (ECJ) a o procese nominácie sudcov.

Naši ľudia v kľúčových inštitúciách

Výsledkom úspešného budovania siete kontaktov by bola infiltrácia kľúčových inštitúcií a manifest odporúča Agende Europe, aby sa usilovala o „umiestnenie správnych ľudí do správnych inštitúcií“.

Tento proces môže začať „spísaním zoznamu kľúčových pozícií, ktoré budú uvoľnené“, vrátane kľúčových postov v OSN, ako napríklad v kontrolných orgánoch pre dodržiavanie zmlúv (Treaty Monitoring Bodies), osobitných spravodajcov OSN a sudcov Európskeho súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj v inštitúciách EÚ.

Ďalšou výhodou budovania siete kontaktov by bol zvýšený potenciál pre získavanie finančných prostriedkov. Berúc do úvahy, že EÚ poskytuje významné finančné prostriedky občianskym organizáciám, ktoré pôsobia v rámci celej EÚ, sa v manifeste píše, že „…rozhodne by aj pre nás bolo možné z týchto finančných prostriedkov benefitovať, ak splníme dané podmienky. Náš rozpočet by sa týmto navýšil a zároveň by sa znížil rozpočet našich oponentov”. V tomto ohľade už aktéri bojujúci proti sexuálnym a reprodukčným právam robia pokroky.

Napríklad, „v dozvukoch európskej občianskej iniciatívy JEDEN Z NÁS vznikla hybná sila na vytvorenie Európskej federácie pro-life organizácií a „je možné, že vzniknú podobné federácie zamerané na špecifické oblasti ako manželstvo a rodina, náboženská sloboda, atď…”

Kto je za Agendou Európa?

Kľúčoví hráči

„Agenda Europe je jediná európska sieť sústreďujúca sa na prepojenie hlavných európskych neziskoviek s cieľom načrtnúť spoločnú stratégiu programu posilňovania ľudských práv. Od svojho založenia vzrástla a momentálne združuje kľúčových pro-life a pro-rodinných lídrov v každej európskej krajine“, tvrdili organizátori a organizátorky dublinského samitu v roku 2015.

Dokumenty odhaľujú, že Agenda Európa sa skladá z približne 100-150 osôb pochádzajúcich z minimálne 50 konzervatívnych európskych neziskoviek.

Tieto organizácie, pracujúce proti rôznym aspektom sexuálnych a reprodukčných práv (SRP) sa samé rozdeľujú na „pro-life“ (anti-choice) a „pro-rodinné“ (anti-LGBT) a fungujú vo viac než 30 európskych krajinách.

Vynára sa niekoľko typov kľúčových hráčov: organizátori, insideri, významné osobnosti, realizátori a možní sponzori.

Organizátori: zástupcovia Vatikánu

Agenda Europe je európske občianske hnutie, ktoré združuje ľudí všetkých kresťanských denominácií. Väčšina je síce katolícka, ale zapájajú sa aj osoby s tradicionalisticko-protestantským a pravoslávnym vierovyznaním.

Hlavnými organizátormi Agendy Europe sú však aktéri a inštitúcie priamo napojené na vatikánsku hierarchiu. Svätá stolica je už tradične lídrom odporu voči SRP, a to aj v rámci OSN.

Za prvé, dvaja ľudia, ktorí zvolali Strategické stretnutie v roku 2013, Gudrun Kuglerová a Terrence McKeegan, sú obaja katolícki politickí aktivisti.

Gudrun Kuglerová s manželom a deťmi

Kuglerová je hosťujúcou prednášajúcou vo vatikánskom Medzinárodnom teologickom inštitúte (ITI) a vykonávala niekoľko funkcií pre Svätú stolicu.

Ďalší zvolávateľ McKeegan má za sebou dlhú históriu v organizáciách bojujúcich proti SRP a pracoval ako právny poradca pre Permanentnú pozorovateľskú misiu Svätej stolice pri OSN.

To znamená, že dvaja zvolávatelia stretnutia na spustenie Agendy Europe majú blízke pracovné prepojenia s hierarchiou Svätej stolice.

Ďalšími lídrami Agendy Europe s podobnými prepojeniami sú Grégor Puppinck z ECLJ (Európske centrum pre právo a spravodlivosť), ktorý pravidelne zastupuje Svätú stolicu na rôznych častiach Rady Európy, a Luca Volonté, verejne podporovaný Svätou stolicou v pokuse o zvolenie za predsedu skupiny Európskej ľudovej strany v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy v roku 2010.

Za druhé, katolícke inštitúcie privítali samity Agendy Europe s otvorenou náručou.

Napríklad ITI zožalo vďaku za spoluprácu pri organizovaní stretnutia v Londýne v roku 2013 a druhé stretnutie v Mníchove sa konalo v paláci Fürstenried. Toto sídlo slúži mníchovskému biskupstvu ako duchovné ústranie.

Okrem toho, samity Agendy Europe poctili svojou prítomnosťou niekoľkí prominentní zástupcovia katolíckeho duchovenstva.

V skratke, zástupcovia Vatikánu katalyzovali európsku kresťanskú komunitu proti SRP a využili katolícke inštitúcie na vytvorenie priestoru, kde sa môžu členovia a členky Agendy Europe diskrétne stretávať a taktizovať mimo dohľadu verejnosti, ale pod nápomocným drobnohľadom Svätej stolice.

Insideri: Politickí lídri a vládni úradníci

Vatikán sformuloval jasné pravidlá, podľa ktorých sa majú katolícki politici správať na verejnosti. Stalo sa tak v dokumente „Doktrinárske poznámky ohľadom otázok zaoberajúcich sa účasťou katolíkov na politickom živote“.

Agenda Europe slúži mnohým týmto politikom ako sieť a je ukážkou prístupu k rozhodovaciemu procesu, ktorý dosiahli hnutia proti sexuálnym a reprodukčným právam v národných parlamentoch, vládach a v európskych inštitúciách.

Na ministerskej úrovni bola Agenda Europe schopná pritiahnuť také poľské osobnosti ako zástupcu ministra zahraničných vecí Konrada Szymanského, ktorý predniesol reč na samite v roku 2016, a poľského viceministra zahraničných vecí, Aleksandra Stepkowského, ktorý bol taktiež prezidentom Ordo Iuris a pravidelným účastníkom samitov Agendy Európa.

Členmi Agendy Europe je niekoľko politikov a političiek, medzi nimi anti-SRP politickí lídri ako Senátor Ronan Mullen z Írska, Luca Volonté z Talianska a Žejlka Markić, zakladateľka chorvátskej politickej strany HRAST.

Volonté bol prezidentom najväčšej politickej strany v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, EĽS.

Z Európskeho parlamentu sa zúčastnil niekoľkých samitov Paul Moynan, politický poradca Európskych konzervatívcov a reformistov.

Leo van Doesburg, riaditeľ európskych záležitostí Európskeho kresťanského politického hnutia (EKPH), európskej strany so sieťou národných politických strán v 20 európskych krajinách, bol takisto účastníkom Agendy Europe.

Senátor Mullen a Markićovej strana HRAST sú taktiež združení v EKPH. Z európskych inštitúcií je tu Jakob Cornides, funkcionár v Generálnom riaditeľstve pre obchod v Európskej komisii, ktorý prednášal na samite Agendy Europe v roku 2014.

Ján Figeľ

Nakoniec je tu Ján Figeľ, bývalý komisár EÚ a v súčasnosti Osobitný vyslanec EÚ pre presadzovanie slobody náboženského vyznania alebo presvedčenia, ktorý sa zúčastnil na samite v roku 2016 ako rečník.

Agenda Europe teda spája politických zástupcov aj vedúce osobnosti z rôznych politických strán stredo-pravej strany politického spektra.

Dokopy sa Agende Europe podarilo vytvoriť sieť oddaných členov a členiek v rôznych národných parlamentoch, v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, v Európskom Parlamente, v individuálnych politických stranách a v Európskej komisii.

Významné osobnosti: lídri a líderky myšlienok a stratégií proti sexuálnym a reprodukčným právam

Každá komunita obsahuje prominentných členov alebo členky – autorov mnohých myšlienok, na ktorých je ich hnutie založené: týchto v našej správe nazývame významnými osobnosťami („luminaries“).

Osobnosti často fungujú na medzinárodnej úrovni. Vytvárajú tematické stratégie, ktoré si národní realizátori osvojujú a prispôsobujú kontextu svojej krajiny.

Samity Agendy Europe prilákali presne takéto osobnosti, ktoré mali mobilizovať komunitu v rámci svojich špecifických oblastí záujmu.

Okrem tých, čo vymysleli spomínaných päť stratégií (týkajúcich sa eutanázie, slobody vierovyznania, manželstva/rodiny, antidiskriminácie a náhradného materstva), prezentovaných na samite v roku 2015, boli medzi ďalšími osobnosťami Gudrun Kuglerová a Sophia Kuby.

Gudrun Kuglerová sa prišla podeliť s tým, ako sa dá argumentácia diskrimináciou kresťanov využiť na ciele zamerané proti sexuálnym a reprodukčným právam. Sophia Kuby priniesla svoju právnu a politickú expertízu týkajúcu sa verejných záležitostí Európskej únie.

Jednou z kľúčových osobností na samitoch bola matka Sophie Kuby, Gabriele Kuby, teda žena, ktorá objavila hrozbu „rodovej ideológie“.

Jedna z kníh autorky Gabriele Kuby

Grégor Puppinck prispel svojou expertízou na tému právnej mobilizácie v rámci otázky interrupcií a náhradného materstva.

Leo van Doesburg z EPCM (European Christian Political Movement) sa venoval sieťovaniu kresťanských politických strán, a Maria Hildingsson z Európskej federácie katolíckych rodinných asociácií (FAFCE) pokryla tému právnych procedúr ohľadom výhrady vo svedomí, adresovaných Švédsku.

Niektoré z osobností poskytli národným aktérom inštruktáž, ako prispôsobiť európske kampane národnému kontextu. Inštruovali napríklad reprezentantov nemeckej ultrapravicovej strany ADF a organizáciu Ordo Iuris o tom, ako postupovať proti ratifikácii Istanbulského dohovoru.

Luca Volonté z Fondazione Novae Terrae (FNT) prispel svojou skúsenosťou s iniciatívami týkajúcimi sa slobody vierovyznania v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy (PACE) a Ignacio Arsuaga z ultrapravicovej organizácie Hazte Oir prednášal o tom, ako robiť verejné zbierky na sociálne konzervatívne záležitosti.

Všetci vyššie spomínaní sa mali ako prednášajúci alebo tréneri zúčastniť na minimálne troch stretnutiach Agendy Europe.

Vykonávači: národné uvedenie programu Agendy Europe

Samity Agendy Europe navštevuje skutočný výkvet národných anti-choice a anti-LGBT hnutí z celej Európy.

Zatiaľ čo osobnosti načrtli všeobecné tematické regionálne stratégie, národní vykonávatelia si tieto stratégie osvojujú a prispôsobujú vzhľadom na ich kontext, s ohľadom na politické príležitosti v každej krajine.

Patria medzi nich napríklad takí lídri a také líderky anti-LGBT hnutí ako: Ludovine de la Rochère, z francúzskych homofóbnych pochodov (2013), Zeljka Markic, zodpovedná za chorvátske referendum o tradičnej rodine (2013) a Bogdan Stanciu z organizácie Provita Rumunsko, ktorá zorganizovala Občiansku iniciatívu pre tradičné manželstvo.

Na samitoch sa o svoje skúsenosti podelili tiež lídri v boji proti slobodnej voľbe (anti-choice), napríklad autori poľského návrhu zákona za úplný zákaz interrupcií z roku 2016, Ordo Iuris, ako aj katalyzátori španielskych interrupčných reštrikcií z roku 2013, Hazte Oir.

Ďalší predstavili svoje moderné, inovatívne prístupy. Jedným z nich bol aj Emile Duport z francúzskej organizácie Les Survivants (Preživší). Pomocou šokujúcich taktík inšpirovaných iniciatívami „Act-up“, Les Survivants tvrdí, že celá francúzska spoločnosť trpí kolektívnou traumou z toho, že by každý človek potenciálne mohol byť „obeťou“ jedného z piatich tehotenstiev, ktoré sa končia interrupciou.

Táto organizácia dokonca vytvorila Pokémonovskú hru pre mobily, ktorej cieľom je zachrániť Pikachu pred interrupčníkmi.

“Čo keby sa Pikachu nikdy nenarodil? #Zachráňte Pikachu”

Samity Agendy Európa ukazujú, ako sa títo národní aktéri navzájom informujú o úspechu ich spoločných tém, a tiež ako si v nadnárodnom kontexte vymieňajú skúsenosti a know-how.

Toto prostredie tiež umožnilo vznik nadnárodných iniciatív vyžadujúcich medzinárodnú spoluprácu, napríklad európskej iniciatívy občanov na ochranu manželstva a rodiny „Mama, otec a deti“.

Možné zdroje financií: aristokrati, miliardári a oligarchovia, skorumpovaní politici a popierači klimatických zmien

Organizátori a organizátorky strategického stretnutia v Londýne roku 2013 stáli pred otázkou, ako bude Agenda Europe financovať svoje aktivity. Hoci odpoveď na otázku, kto im poskytol zdroje, je nejasná, viac nám napovie preskúmanie programu podujatia a takisto aj jeho účastníkov.

Niektorí účastníci budili dojem, že na londýnskom stretnutí nemajú inú úlohu, než poskytnúť svoje kontakty na potenciálne zdroje financovania.

Našu pozornosť si zaslúžia napríklad títo účastníci, známi svojimi kontaktmi s konzervatívnymi sponzormi: Vincente Segu, arcivojvoda Imrich Habsburgsko-Lotrinský a Oliver Hylton. 

Vincente Segu, ktorý šéfuje mexickej organizácii proti SRP (proti sexuálnym a reprodukčným právam) Incluyendo Mexico, je v spojení s mexickým miliardárom Patrickom Slimom Domitom. Ide o zakladateľa anti-interrupčného hnutia v Mexiku a vo svete a tiež syna jedného z najbohatších mužov sveta, Carlosa Slima. 

Carlos Slim

Arcivojvoda Imrich Habsbursko-Lotrinský (z niekdajšej rakúskej cisárskej rodiny) a jeho manželka, arcivojvodkyňa Kathleen rozšírili svoj patronát nad viacerými hnutiami proti sexuálnym a reprodukčným právam. 

Do tretice sa na londýnskom stretnutí zúčastnil Oliver Hylton. Hylton bol správcom majetku sponzora britskej konzervatívnej strany, sira Michaela Hintzeho, ktorý je sám známy finančnou podporou think tanku popierajúceho klimatické zmeny a sponzorovaním ECPM (European Christian Political Movement).

Ďalším zaujímavým účastníkom samitu bol v roku 2014 predstaviteľ ruskej ortodoxnej cirkvi Alexej Komov, ktorý je zároveň programovým pracovníkom ruskej charitatívnej organizácie Vasilija Blaženého. Táto organizácia, ktorú založil ruský krajne pravicový oligarcha Konstanin Malofejev, podporuje sociálne konzervatívne aktivity. Komov má na starosti medzinárodné projekty tejto charity. 

Napokon treba spomenúť Lucu Volonté, bývalého talianskeho premiéra a zakladateľa Fondazione Novae Terrae (FNT). FNT podporuje iniciatívy proti sexuálnym a reprodukčným právam, vrátane tých vznikajúcich v rámci Agenda Europe, napríklad občiansku iniciatívu Mama, otec a deti. 

FNT od svojho vzniku v roku 2016 získala zrejme len jeden finančný príspevok vo výške 3 miliónov eur, a to pravdepodobne nelegálne. Táto suma pochádza z platieb ľudí zastupujúcich azerbajdžanskú vládu, ktorá si tak chcela zabezpečiť priaznivý výsledok v hlasovaní o ľudských právach v parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Luca Volonté čelil v Taliansku v roku 2017 obvineniu z korupcie a vyšetrovaniu zo strany Rady Európy.

Ako sa zdá, potenciálni podporovatelia programu Agenda Europe tvoria rôznorodú skupinu, ktorá zahŕňa mexického milionára a odporcu interrupcií, európsku aristokraciu, britského milionára popierajúceho klimatické zmeny, krajne pravicového ruského oligarchu a skorumpovaného talianskeho politika, ktorý je na výplatnej páske Azerbajdžanu. 

Aký je osobný majetok týchto účastníkov Agendy Europe? Patrik Slim vlastní 5,3 miliardy dolárov, Habsbursko-Lotrinská rodina má 63 až 207 miliónov dolárov, sir Michael Hintze 2,1 miliardy dolárov a Konstantin Malofejev 225 miliónov dolárov.