V súčasnosti je na Slovensku registrovaných 61 politických strán a neustále vznikajú nové. Slovenskí voliči a voličky si naozaj má z čoho vyberať.

Zameranie týchto strán je mimoriadne pestré. Majú rôzne hodnoty, ktoré sa zakladajú na náboženstve, rode, etnickej či národnostnej príslušnosti a podobne. No za posledných pár rokov existujú tri témy, za ktoré sa naši politici a političky hanbia. Hanbia sa nahlas povedať, či ich vôbec chcú presadiť a za tento pocit by sa mali hanbiť tiež.

Na prvý pohľad ide o populistické témy. Ľahko sa nimi „straší“ verejnosť, manipuluje verejná mienka a stavia na nich program, hoci v skutočnosti by prioritou politikov malo byť zdravotníctvo, školstvo, pracovný trh, kvalita života a ekonomika.

Tieto témy však nie sú zanedbateľné, práve naopak – v mnohých krajinách sú samozrejmosťou a už dávno by sa o nich nemalo diskutovať.

Nie však preto, lebo ich hodíme do koša, ale preto, lebo ich prijmeme ako niečo, čo jednoducho patrí do dvadsiateho prvého storočia. Nebudeme sa nad tým ďalej pozastavovať, budovať si politický kapitál a zastrašovať verejnosť niečím, čo patrí k posilneniu ľudských práv, rovnosti a demokracii.

Manželstvá homosexuálov

Prvou témou sú manželstvá alebo registrované partnerstvá homosexuálov. Je hanba, že patríme medzi krajiny, ktoré stále popierajú právo gayov a lesieb na manželstvo.

Dôkazom je aj referendum za rodinu, strašenie akousi fiktívnou zvrátenosťou homosexuálov zo strany alternatívnych či kresťanských médií, démonizovanie dúhových pochodov a vyťahovanie fiktívnych štatistík o tom, ako sa homosexualita dá „liečiť.“

Právo na interrupciu

Druhou je právo žien na interrupciu. Už neraz sa dokázalo, že zákaz interrupcií nič nevyrieši, iba zvýši riziko pre ženy, pretože ju podstúpia aj tak – ibaže nelegálne.

Snaha zakázať interrupcie či dokonca presadiť, aby boli trestné, je návrat do stredoveku, ktorý sa iným krajinám naopak veľmi pomaly, ale konečne, darí eliminovať – napríklad v takom Írsku. Niektoré politické subjekty nedokážu pochopiť, že zachovanie možnosti voľby je kľúčovým k postaveniu ženy v spoločnosti, k jej sebarealizácii, k jej právam.

Istanbulský dohovor

Treťou témou je Istanbulský dohovor, ktorý už dávno stratil svoj pôvodný význam – veď kto by ho už aj čítal, keď je istanbulský. Aj on sa stal nástrojom v rukách všetkých, ktorí bojujú proti akémusi dženderu a proti tomu, aby sa obete domáceho násilia jednoducho zmierili s tým, že všetko bude fungovať tak, ako doteraz. Tradične.

Väčšina slovenských politikov sa hanbí tieto témy spomenúť. Česť tým, ktorým sa to darí. Niektorí kľučkujú, vyhýbajú sa im, narábajú s nimi v rukavičkách, prípadne ich ignorujú. Museli by totiž čeliť vlne kritiky a propagande o tom, ako tradičné hodnoty upadajú.

No kým sa hanbia naši politici, my sa hanbíme za nich. Čas, ktorý venujú úsiliu zakázať, znemožniť a zadusiť akúkoľvek debatu, ktorá by posunula tieto témy vpred, by mohli venovať riešeniu skutočných problémov. Registrované partnerstvá, interrupcie a Istanbulský dohovor totiž problémy nie sú – sú to riešenia, nad ktorými by sa v modernej krajine už nemal pozastavovať.