Rozhovor je súčasťou nášho projektu Ženy a zmena klímy. Jeho cieľom je pomocou rozhovorov zmapovať, ako slovenské a české ženy prežívajú zmeny v počasí spôsobené globálnym otepľovaním. Ako ženy máme špecifickú fyziognómiu a životné trajektórie. Predpokladáme teda, že extrémy v počasí na nás tiež budú mať špecifický vplyv. Zaujímajú nás aj vaše názory na riešenia klimatickej krízy, hlavne v súvislosti s novou správou IPCC o tom, že máme iba 12 rokov, aby sme zabránili klimatickej katastrofe.


Ivana má 23 rokov a pochádza z Brezna. Študuje odbor International Energy (preložiteľné ako „Energetika v medzinárodnom kontexte“). Momentálne je na stáži v Spojených arabských emirátoch ako analytička vo firme, ktorá ťaží plyn v Iraku.

Kde si trávila leto?

Od júna do augusta som stážovala v Kuvajte. Robila som výskum v oblasti budúcnosti ropy, plynu a obnoviteľných zdrojov v regióne

Kde presne v Kuvajte si bola?

V centre hlavného mesta. Kuvajt je malý a väčšina ľudí žije v Kuwait City a okolitých častiach. Okrem toho sú tu ešte nejaké farmy a prímorské chaty.

Ako teplo bolo cez deň a ako v noci?

Cez deň teploty stúpali až na 47 stupňov Celzia a v noci sa pohybovali od 32 do 35 stupňov.

Aké to bolo, chodiť do práce v takom teple?

O desiatej ráno bývalo už 43 stupňov. Vstávala som teda okolo šiestej a chodila do práce na ôsmu. Prepravovala som sa takmer výlučne taxíkom. Verejná doprava je v Kuwait City mizerná a takmer výlučne ju využívajú muži, nie Kuvajťania, ale pracujúci z južnej Ázie. Pešo, hoci to bola tak polhodina chôdze, sa okolo ôsmej už ísť nedá.

Čo po práci?

V práci som bola do štvrtej, niekedy trochu dlhšie. Potom som sa väčšinou vracala domov alebo išla niekde v okolí alebo s kamarátmi von. Keď som išla domov, často som si pred zotmením chodila na pláž čítať. Niekedy som išla domov pešo. 30 minút pri teplote 47 stupňov ale trvá večnosť, slabší človek by to pravdepodobne nevydržal. V strede júla sa k teplu pridali aj piesočné búrky.

Ako prebieha taká piesočná búrka?

Piesok sa dostáva do očí a dýchacích ciest. Vtedy sa už naozaj neodporúča vychádzať von. Vonku sa človek musí zdržiavať minimálne. V práci nám rozdávali rúška na prechod k autu. Tento luxus ale nemajú všetci a tí, ktorí pracujú vonku, tam aj tak byť museli. Jednoducho rasovo podmienené zdržiavanie sa vonku.

Čo na to domáci?

Hovorila som s kolegyňou – Kuvajťankou, ktorá má dve deti. Obe majú alergie. A tento trend nie je ojedinelý. Alergie má kvôli častým piesočným dňom mnoho mladých ľudí. Pýtala som sa, či tie búrky boli vždy také intenzívne. Z jej skúsenosti je to fenomén posledných 15 až 20 rokov. Z detstva si pamätá, že podobné počasie prichádzalo málokedy.

Naspäť k teplu. Predpokladám, že klimatizácia bežala na plné obrátky.

Áno. Doma som mala klimatizáciu zapnutú takmer stále. Párkrát som ju na noc vypla, ale budila som sa potom na nedýchateľný vzduch, takže bez klimatizácie sa vlastne nedá. V práci nám niekedy znížili teplotu na ľadových 16. Ja som mala na sebe deku celý deň. Ľudia sú tam na to zvyknutí, takže je ťažké ich presvedčiť, že to je zlé pre všetkých.

Ako to vplývalo na tvoje zdravie?

Prvou mojou reakciou bolo prechladnutie, lebo bolo jednoducho zima. Najmä ak človek vyjde zo sprchy. Ešte vtedy som ju zvykla vypnúť. V nových budovách sú zariadenia na dosť dobrej úrovni. Takmer ich nepočuť a vzduch skôr čistia. No pri staršej klíme sa niekomu, kto nie je zvyknutý na ten hluk, nedá zaspať. A dlhodobo to má zlý dopad na dýchacie cesty, kožu, atď. Klíma veľmi vysušuje vzduch. To cítim tu.

Akým spôsobom to cítiš?

Najmä tú vysušenú kožu. Tie dýchacie cesty – cítim to, ale snažím sa chodiť von, k moru a púšťať zvlhčovač vzduch tak často, ako sa dá.

Mávaš častejšie zápaly dýchacích ciest?

Som na to náchylná. Teraz je to lepšie, ale ešte pred mesiacom som si dávala pozor, aby som cez deň nevychádzala z kancelárie veľakrát do tepla a späť. Vtedy sa ľahko chytí zápal. Ešte čo sa týka zápalov, napadlo mi, že v lete v Kuvajte zoženieš okrem čaju takmer len ľadové nápoje. Ale jedna výhoda Kuvajtu sú stánky, odkiaľ priamo tečie pitná voda pri mešitách a niekedy len tak na ulici. Z toho by sme si mohli brať príklad. Ľudia, najmä socioekonomicky slabšie vrstvy, si tam naberajú plastové fľaše vody, čo nie je najlepšie pre ich zdravie, ale všeobecne je ten koncept dobrý. Ja som si chodila napĺňať sklené fľaše namiesto kupovania tých umelých.

Čo myslíš, že môže bežný človek robiť proti zvyšovaniu objemu CO2 na našej planéte?

Začať od seba a ostatným vysvetľovať. A myslieť aj na menej zjavné škodlivé vplyvy, ako je cestovanie. Odo mňa to možno znie pokrytecky, no aj ja sa snažím obmedziť na nutné cestovanie a kedykoľvek sa dá, ísť vlakom, pešo, atď. Nekupovať si auto, ak je fungujúca verejná doprava. Alebo nepoužívať plasty – siahnuť po znovu použiteľných taškách, sklenených obaloch, a podobne. No hlavné asi je, aby ľudia pochopili, že to robia pre seba.

A čo si myslíš o teórii, že tlačiť na zmeny v individuálnej spotrebe nie je riešením? Hlavne v súvislosti s tým, že vraj iba 100 firiem produkuje väčšinu svetových emisií.

Ono, pokiaľ bude dopyt, bude aj ponuka. Nesúhlasím s teóriou, že koncerny tlačia na používanie ropy. Dopyt rastie s rastúcou populáciou a rastúcou životnou úrovňou tej populácie (najmä v Číne a Afrike). Môžem k tomu povedať viac z odbornejsieho hľadiska, ak by bol záujem. Ale súhlasím, že spoločenská objednávka tlačí túto zmenu. Čína prechádza na čistejšie zdroje práve kvôli nespokojnosti obyvateľov a výdavkov na zdravotníctvo. A to je Čína, kde sa nedá hovoriť o silnom vplyve verejnosti na politiku.

A čo firmy?

Je potrebné, aby sa menili aj ony. A to sa deje. 25 veľkých ropných firiem podpísalo memorandum o udržateľnom raste, investujú do iných technológií, prechádzajú na ťažbu plynu ako čistejšieho paliva. Nedávno sa pridal americký ExxonMobil, ktorý dlho odolával. Prišlo to kvôli tlaku investorov. No kameňom úrazu zostávajú plasty a letecká doprava. Oboje sa zatiaľ vyrába z ropy a plynu. V niektorých prípadoch sa zdroje dajú nahradiť. A plasty samotné sa dajú nahradiť. No znova ide o vôľu spotrebiteľa.


Otázky kládla: Dana Vitálošová

Máte zaujímavú skúsenosť s extrémnym počasím a ste žena? Chceme s vami spraviť rozhovor. Ak by ste mali záujem, napíšte nám prosím na mail feministfyi@gmail.com, alebo nás kontaktuje cez facebook.