Kdekoľvek narazíte na záplavu antifeministického hejtu, objavíte minimálne jednu vetu na spôsob: ƒ„(Konkrétna feministka) potrebuje len dobre vytrtkať.”

Podľa obhajcov statusu quo žiadna diskriminácia žien neexistuje, logicky teda s tou, ktorá sa na ňu sťažuje, musí niečo byť v neporiadku. Ako by ale penis vo vagíne mohol byť tým prostriedkom, ktorý jej pomôže nájsť rovnováhu?

 

 

Ak ste človekom zväčša rozmýšľajúcim,  v prepojení medzi „vytrtkanosťou” a spokojnosťou so štrukturálnou nerovnosťou veľký zmysel nenájdete. Existencia podobnej asociácie začne byť trochu pochopiteľnejšia, keď zistíte, ako dlho už je na svete a prečo vznikla.

Hystericky stará túlavá maternica

Asociácia „nespokojná žena = neukojená žena” je tu s nami naozaj roky, minimálne od 1900 p.n.l., čo ju robí staršou než je prvá (fénická) abeceda. Podľa článku Ženy a hystéria v dejinách duševného zdravia od vedkýň z Univerzity v Cagliari sa zmienky o istej neurčito definovanej ženskej chorobe prvýkrát objavili pred 4000 rokmi v starovekom Egypte.

Egyptskí učenci verili, že maternica sa občas v rámci ženského tela vyberie na vandrovku a spôsobuje tak množstvo problémov. O podobnom nezmysle boli neskôr presvedčení aj v starovekom Grécku. Choroba voľne sa potulujúcej maternice (tento orgán sa v gréčtine volá hystera) dostala z gréčtiny aj svoj názov, ktorý poznáme aj dnes: hystéria (z Gréckeho slova ὑστέρα, hystera).

 

Ako sa hystéria prejavovala?

Hystériu za reálnu chorobu nepovažovali iba starí Gréci a Egypťania. Lekári verili v jej existenciu až do päťdesiatych rokov 20. storočia.

Z čoho lekári kedysi usudzovali, že pacientka trpí pod vplyvom svojich nespratných ženských orgánov? Stačilo, aby sa u nej objavil ktorýkoľvek z týchto príznakov: omdlievanie, úzkostné pocity, nespavosť, podráždenosť, nervozita a „sklon pôsobiť druhým ľuďom problémy.” Hystériu mohli teda lekári v podstate diagnostikovať kedykoľvek sa im zachcelo a takmer ktorejkoľvek žene. Ako sa v roku 1681 vyjadril anglický lekár Thomas Sydenham, medzi ženami „sa sotva nájde nejaká, ktorá ňou netrpí.”

Ako sa vyjadrila istá múdra žena na Twitteri, ktorá z nás by nebola „hysterická,” keby nemohla vlastniť majetok, voliť, zarábať a bola de facto majetkom niekoho iného?

Okrem neurčitých pocitov a činností boli ďalšími ukazovateľmi prepuknutia hystérie aj erotické fantázie, či nadmerná vaginálna lubrikácia. Hystériou teda podľa nich trpeli aj úplne normálne nadržané ženy.

 

 

Neukojenosť je pôvodcom všetkého zla

Oplzlí komentátori, ktorí feministkám odporúčajú liečbu sexom, vychádzajú teda z dlhej a dosť znepokojujúcej histórie. Sex totiž predpisoval už slávny rímsky lekár Galén v 2. storočí n.l. Vydaté ženy podľa neho mali siahnuť po kopulácii s manželom. Nevydatým zase predpisoval „masáž” lona, ktorá bola zakončená orgazmickým očistením od všetkého zla. 

 

masaz

Kedy vás lekár naposledy priviedol k orgazmu?

Podľa Galénovho odporúčania lekári a pôrodné babice potláčali široko naformulované príznaky hystérie až do konca 19. storočia. Možno by ste si mysleli, že radili ženám masturbovať. No nebolo to tak. Ženské aj mužské sebauspokojovanie bolo dlho považované za nebezpečné,  preto k orgazmu „museli” ženy privázať profesionálky a profesionáli. Lekári tak robili tak v „bezpečnom”, kontrolovanom prostredí svojej ordinácie a to z počiatku vlastnými rukami a v neskorších dobách parnými a elektrickými vibrátormi, či prúdom vody.

 

Jedinou pozitívnou skutočnosťou na tisícročiach takéhoto ponižujúceho zaobchádzania je, že kvôli nemu vznikol a dostal sa na trh elektrický vibrátor.