Jednou z vecí, ktoré víťazstvo Donalda Trumpa v prezidentských voľbách na jeseň 2016 vyvolalo, bol výrazný nárast počtu žien, ktoré sa rozhodli verejne angažovať. Nejde len o protesty, pochody a aktivizmus, ale aj aktívne podieľanie sa na politike.

Aký silný je tento fenomén nazvaný ružová vlna, sa ukáže 6. novembra pri voľbách do Kongresu a ďalších úradov naprieč USA, v ktorých kandidujú rekordné počty žien.  Nárast v počte žien uchádzajúcich sa o volenú funkciu zaznamenali obe politické strany, ale je výrazne vyšší u Demokratov ako u Republikánov.

Zaujímavé je aj spoločenské pozadie aktuálnych kandidátok. Aj pod vplyvom hnutí ako #MeToo kandiduje rekordný počet žien reprezentujúcich časti americkej spoločnosti, ktoré sú v politike menej viditeľné.

Sú to menšiny, ktoré sa cítia pod najväčším tlakom Trumpovej administratívy – moslimky, imigrantky, členky LGBTQ komunity, Afroameričanky, Indiánky a ženy latinskoamerického pôvodu. Zväčša ide o mladšie ženy, ktoré do politiky prechádzajú z iných odvetví. To ale znamená, že veľká časť z nich kandiduje v okrskoch, kde nie sú favoritkami.

V Snemovni reprezentantov je aktuálne 104 žien (83 Demokratiek a 21 Republikánok), čo je historické maximum a predstavuje necelých 20% všetkých reprezentantov. Toto číslo bude takmer určite po novembrových voľbách prekonané, pri najoptimistickejších odhadoch možno až o 40 nových reprezentantiek. V dvadsiatich siedmych z celkovo 435 volebných obvodoch proti sebe kandidujú dve ženy.

V Kongrese pravdepodobne zasadnú po týchto voľbách prvýkrát v dejinách moslimky – Rashida Tlaib z Detroitu a Ilhan Omar z Minneapolisu, ktorá do Ameriky prišla ako utečenka zo Somálska. Učiteľka roka 2016 Jahana Hayes bude po pravdepodobnom volebnom úspechu prvou černoškou zvolenou do Kongresu za štát Connecticut. Ďalšou ženou, typickou pre tohtoročné voľby, je 38 ročná Abigail Spanberger, ktorá predtým, ako sa nedávno rozhodla vstúpiť do politiky, pracovala ako tajná agentka CIA v Ázii a Európe.

Alexandria Ocasio-Cortez (c) Wikimedia Commons

Ovplyvňovať verejné dianie na najvyššej úrovni sa vo veku 31 rokov rozhodla aj zdravotná sestra Katie Hill z Californie, ktorá by mohla spoločne s newyorskou barmankou Alexandriou Ocasio-Cortez (29) patriť medzi najmladších ľudí, ktorí kedy zasadli v americkom Kongrese.

Neštandardnú minulosť má aj 37 ročná Sharice Davids z Kansasu, ktorá by sa mohla stať prvou Indiánkou v Kongrese, záujem verejnosti ale vzbudzuje najmä jej kariéra. Okrem povolania právničky totiž profesionálne pôsobila v zmiešaných bojových umeniach (MMA).

Nejde však len o voľby do Kongresu. Časť štátov si volí svojich guvernérov a aj o tieto posty sa uchádza viacero zaujímavých žien s potenciálom písať dejiny a prerážať sklené stropy. Demokratka Stacey Abrams má šancu stať sa prvou černoškou vo funkcii guvernérky v dejinách Spojených štátov, ak vyhrá voľby v štáte Georgia.

Christine Hallquist (c) Wikimedia Commons

Paulette Jordan v štáte Idaho by sa mohla stať prvou Indiánkou na čele štátu a Christine Hallquist z Vermontu prvou trans ženou. Ďalšie štyri uchádzačky majú príležitosť stať sa prvými guvernérkami svojho štátu, všetky sú Demokratky.

Aktuálne len šesť štátov z 50 má na čele ženu. Úrad guvernéra je podobný prezidentskému v tom, že ide o jednotlivca, lídra, ktorý drží veľkú časť výkonnej moci vo svojich rukách, zrejme preto je pre voličov stále ťažké predstaviť si v ňom ženu. Zažité stereotypy, ktoré formujú vnímanie mnohých voličov hovoria, že ženy sú dobré v spolupráci, diskusii a preferujú harmóniu a preto sa k nim viac hodia kolektívne orgány ako Snemovňa reprezentantov alebo Senát. Vo voľbách do tohto typu orgánov majú ženy tradične viac úspechov ako pri voľbách do exekutívnych individuálnych pozícií nielen v Amerike.

Nečakané víťazstvo Donalda Trumpa nad Hillary Clinton podľa mnohých pozorovateľov paradoxne pomohlo naštartovať túto „ružovú vlnu“, ktorá do verejného života vtiahla novú skupinu najmä progresívnejších žien, ktoré by sa zrejme v inej spoločenskej situácii do politiky nezapojili. Voľby budúci týždeň sú jedným z mnohých krokov na ceste k primeranejšej reprezentácii žien v politike a ich výsledok v mnohom napovie, ako bude vývoj v tejto oblasti pokračovať.