Juana Inés de la Cruz je mexická spisovateľka, filozofka a poetka zo 17. storočia, ktorej najväčšou životnou vášňou bola honba za poznaním.

Ako sama hovorí, touto „charakterovou chybou“ trpela od detstva. V období, v ktorom mnohé ženy nevedeli čítať, sa to ona vo svojich troch rokoch pokútnym spôsobom naučila. Neskôr požiadala svoju mamu, aby ju obliekla do mužských šiat a vydávala ju za muža, vďaka čomu by sa mohla prihlásiť na univerzitu, no matka jej toto prianie odmietla splniť.

Keďže Juana de la Cruz vedela, že ako manželka by nemala čas ani priestor na vytúžené štúdium, vstúpila v dospelosti do kláštora. Rozhodla sa tak napriek tomu, že, ako sama napísala: „chcela som, aby žiadne povinnosti nebránili môjmu štúdiu a tiež túžila po samote, aby mierumilovné ticho mojich kníh nerušil hluk, ktorý vydávajú ľudia.“

V kláštore sa jej svoj sen aspoň do istej miery podarilo splniť: obklopila sa knihami a pomedzi svoje povinnosti spojené s kláštorným životom si sem-tam ukradla chvíľu na čítanie a písanie.

Sestra Juana ako poetka

Sor Juana Inés de la Cruz milovala poéziu. V liste, ktorým odpovedala na výčitky predstaviteľa katolíckej cirkvi, spomína, že sa počas jeho písania musela premáhať, aby ho nedala na papier vo veršoch.

Sestra Juana je napríklad aj autorkou básne s názvom Vy pochabí muži. Zastáva sa v nej žien a odsudzuje spôsob, akým sa k nim muži správajú. V jednom z veršov obhajuje aj prostitútky:

Kto z nich sa väčšej vine teší,
pri páchaní dvoch ziel?
Tá, ktorá za plácu hreší
či ten, kto zaplatí za hriech?


Smutný koniec

Keďže mala Sestra Juana odvahu poukazovať na mizogýniu (nenávisť k ženám), za niektoré z jej textov ju odsúdil biskup z Peubly. Nadriadení ju preto prinútili zbaviť sa všetkých svojich kníh a vzdať sa intelektuálneho života.

Juana de la Cruz zomrela ako 44 ročná potom, čo ošetrovala sestry, ktoré ochoreli na mor. Isté zdroje špekulujú, že mohlo ísť o samovraždu. Sestra Juana bez možnosti študovať už vo svojom živote nemusela vidieť zmysel. Vraj sa teda mohla naschvál vystaviť smrteľnej chorobe.

Podobnosť so súčasnosťou

Hoci ako ženy v súčasnosti môžeme študovať na vysokých školách, nemusí nám byť Juanin príbeh vzdialený. Je totiž otázne, či máme priestor venovať sa vlastnému rozvoju do takej miery, ako by sme chceli.

Okrem iného aj preto, že na Slovensku venujeme neplatenej práci v domácnosti omnoho viac hodín, než muži. Vyplýva to z výskumu z roku 2017.

Slovenský školský systém zároveň nepraje vzdelávaniu, ktoré by študentov a študentky povzbudzovalo ísť za tým, čo ich zaujíma a zvoliť si spôsob učenia, aký je im blízky. Naopak, väčšina slovenských škôl žiačky a žiakov núti učiť sa vopred nalinkované predmety. Náš školský systém sa venuje aj ďalším aktivitám, ktoré bránia poznaniu: učí neklásť nepríjemné otázky, slepo dôverovať autorite a prispôsobovať sa neprirodzenému režimu výuky.

Príbeh Sestry Juany dokazuje, že v histórii nájdeme množstvo inšpiratívnych žien – intelektuálok. Hoci väčšina z nich musela bojovať s nepredstaviteľnými prekážkami, aj tak nás ich životné príbehy môžu povzbudiť v prekonávaní tých dnešných.

Zdroje:
Gerda Lerner: The Rise of Feminist Consciousness
Wikipedia