Včera som bola v kine.

Tých niekoľko ľudí, čo ma poznajú offline, vie, že dostať ma do kina je tak náročné, až to hraničí s nemožnosťou.

Máte oveľa väčšiu pravdepodobnosť, že sa vám to podarí, ak máte 12 rokov, a dvakrát denne mi kvôli tomu telefonujete.

Tak ako moja kamoška, ktorú pre potreby tohto blogu nazvem Miška.

Vďaka Miške a jej neodbytnosti som sa dozvedela nečakané veci.

Skutočný život vs. reklama

Napríklad ako keď sme sedeli  v kine a pozerali úvodné reklamy. V jednej z nich, tuším na Kofolu, sa zamilovaná dvojica držala za ruky a hovorila si pekné veci.

Tu sa Miška ozvala: “No jasné, keby to tak bolo aj v živote. Normálne by teraz prišla facka.” A ja som si spomenula, ako mi rozprávala, že jej otec bil jej mamu.

A film sa začal.

O filme

Mimoňský svet bol dobre nakreslený. Najmä postavy zvierat sa podarili. Zasmiala som sa asi na piatich vtipoch, zvyšok väčšinou dospelého obecenstva na šiestich. Dôvodom bolo, že vtipných situácií tam bolo pomenej. Príbeh samotný pokrivkával, keďže mnohé pasáže boli buď nezrozumiteľné, nepremyslené, alebo proste nezaujímavé.

Ale k veci:

Kto sú mimoni?

Hlavnou postavou Mimoňov 2 sú malé žlté humanoidné tvory, ktoré rady “robia zle,” napríklad sebe navzájom, ale aj iným ľuďom. Toto “zlo” konajú spôsobom, ktorý je často vtipný a dá sa označiť za milý.

Ich”milosť” vychádza z toho, že sa postavičky podobajú na malé deti. Prejavuje sa to tak, že používajú vlastnú reč, ktorá nedáva veľký zmysel. Tiež často niečo omylom zničia iba kvôli svojej nešikovnosti a hravosti.

Na deti sa podobajú aj svojím nízkym vzrastom. Tiež  jedna z hlavných postavičiek, Bob, si so sebou počas celého filmu nosí plyšového medvedíka, a na každé zviera, ktoré mu príde do cesty, nadšene reaguje zvolaním “pučí.”

Akého rodu sú Mimoni?

Mimoňov sa na obrazovke objaví niekoľko stoviek, pričom všetci sú oblečení v odeve, ktorý naznačuje, že sú to chlapci. Plus traja hlavní Mimoni, ktorých príbeh sledujeme, sa volajú Stuart, Kevin a Bob.

A čo je na tom?

Čo je na tom

Ženských a dievčenských postáv vystupuje vo filmoch oveľa menej než mužských. Ak sa aj postavy ženského rodu vo filmoch vyskytnú, dostávajú oproti mužom iba tretinovú šancu na to, aby niečo povedali. Pre ilustráciu si pozrite napríklad túto infografiku.

Skutočnosť, že v zástupe Mimoňov nie je jediná Mimoňka, je teda nielen nelogický z rozmožovacích dôvodov, ale vykazuje aj známky rodových klišé.

Možno tvorcom išlo o to, vykresliť Mimoňov ako stvorenia, ktoré majú homogénne vlastnosti, t.j. že sú všetci podobne vtipní, zlodušskí a až na malé nezhody “držia spolu.” Mimoňky im do tohto obrazu nesedeli.

Ak tomu tak bolo, ide o dosť nepríjemné stereotypy. Predpokladajú totiž, že malí chlapci sú homogénna masa, ktorej členovia by mali byť vtipní, mali by mať tendenciu “robiť zle” a ich skupinu by mohla narušiť prítomnosť dievčat.

Mimoňky by neboli sympatické

Čo to hovorí o vnímaní dievčat tvorcami? Domnievam sa, že dievčatá sú v ich očiach opakom chlapcov: teda, že ich vidia ako bytosti bez zmyslu pre humor, nesympatické, so sklonom “páchať dobro,” či spôsobovať konflikty v kolektíve.

Asi by ste súhlasili, že takéto stereotypy dievčatám a ženám škodia.

“Mám rozhodne niečo zlé za ľubom” tričko, ktoré nájdete na internete ako tričko určené chlapcom.

A čo chlapci? Môže im škodiť očakávanie, že budú vtipní a budú “robiť zle?”

V roku 2012 vyzvali skupinu deväť a desaťročných chlapcov – školákov, aby spísali zoznam vecí, ktoré sa im nepáčia na tom, že sú chlapci. Tu sú:

  • že nemám plakať
  • automaticky mám zlú reputáciu
  • že sa mi má páčiť násilie

Stereovtipy

Mnohým chlapcom teda tieto stereotypy vadia. Okrem toho, tendencia vyhľadávať riziko a správať sa agresívne, môže mať pre nich za následok ohrozenie psychiky, zdravia, aj života. Nemožnosť vyjadriť emócie bez toho, aby ste boli považovaní za slabého, “nemužného” a teda násedné potláčanie pocitov, tiež nebude celkom zdravé.

Tieto stereotypy teda majú rôzne nežiadúce účinky. A prejavujú sa v každodennom živote mnohých dievčat, chlapcov, žien, mužov, trans ľudí a ľudí iných rodov. Aby som citovala, čo mi včera povedala dvanásťročná Miška: “Chlapci v škole sa mi vysmievajú, strkajú do mňa a sťahujú mi nohavice.”

Médiá majú obrovskú moc. Zmenou zobrazovania trans ľudí, žien, mužov, ľudí nebinárnych a ďalších, môžeme výrazne zlepšiť životy nás všetkých. Tak teda vpred k väčšiemu počtu Mimoniek!