Článok sa pôvodne objavil v austrálskom časopise Dieťa v roku 2014. Preložené a publikované so súhlasom autora. Originál je dostupný na stránke xyonline.net.

V poslednom čase v novinových titulkoch vidíme mnoho násilia – útokov mladých mužov na iných mužov v okolí krčiem a na ulici či mužské sexuálne útoky na ženy. Väčšina chlapcov a mužov nie je násilná. Ale menšia časť je. Nepríjemnou skutočnosťou je, že niektorí chlapci, ktorí práve teraz vyrastajú, v budúcnosti prinútia istú ženu alebo dievča k sexu.

Čo je príčinou tohto násilia a ako mu môžeme zabrániť? V článku sa budem venovať násiliu chlapcov a mužov voči dievčatám a ženám. Zameriam sa najmä na sexuálne útoky, hoci problém násilia chlapcov a mužov voči iným chlapcom a mužom je rovnako závažný.

Austrália má so sexuálnymi útokmi veľký problém. Tento fakt vyplával na verejnosť, keď v roku 2012 Adrian Bayley v meste Melbourne znásilnil a zavraždil Jill Meagherovú, no išlo len o špičku ľadovca. Podľa najnovšieho celonárodného prieskumu v Austrálii približne každá šiesta žena (17 %) – to predstavuje takmer 1.5 milióna žien – zažila vo svojom živote sexuálny útok. V poslednom roku okolo 1 % žien – 87,800 – zažilo sexuálne násilie. Mladé ženy sú viac ohrozené než staršie ženy.

Hovorili sme o obetiach, ale čo vieme o páchateľoch? Podľa rozličných štúdií približne 15 až 25 % mužov nútilo alebo prinútilo dievča či ženu do sexuálnych aktivít.

Ako dosiahnuť, aby naši synovia neboli jednými z týchto mužov? Ako sa postarať o to, aby neubližovali iným? Aby sme na tieto otázky odpovedali, musíme vedieť, ako sa z muža stane sexuálny násilník.

Ako sa z muža stane sexuálny násilník?

Zhromaždite v miestnosti 1000 šestnásťročných chlapcov, niečo si o nich zistite, a budete vedieť predpovedať, u ktorých z nich existuje väčšia pravdepodobnosť spáchania sexuálneho násilia. Dôvody mužského sexuálneho násilia voči ženám sú spletité, no výskumy poukazujú na niekoľko zhodných faktorov. Znovu podotýkam, väčšina chlapcov a mužov nepoužíva násilie. Väčšina sa k ženám a dievčatám správa ohľaduplne a s rešpektom. No u chlapcov a mužov, ktorí útočia na ženy, sú prítomné isté zhodné rizikové faktory.  

Väčšia pravdepodobnosť použitia sexuálneho násilia existuje u chlapcov a mužov so sexistickými a mizogýnnymi postojmi – považujú dievčatá za sexuálne objekty, ženy vnímajú ako menej dôležité alebo hodnotné než mužov a domnievajú sa, že majú právo skúšať, kam až sú schopní v sexe s dievčaťom zájsť.

V rámci rozsiahleho austrálskeho výskumu mladých ľudí vo veku od 12 do 20 rokov približne jeden zo siedmich chlapcov (14 %) súhlasil s tvrdením, že “je v poriadku, ak chalan prinúti babu k sexu, pokiaľ s ním ona flirtovala, alebo ho provokovala.”

Doležitá je tiež mocenská nerovnováha vo vzťahu. Mladý muž skôr znásilní mladú ženu, pokiaľ je vo vzťahu k nej dominantný a keď si nad ňou svoju moc upevňuje aj inak: napríklad urážkami, kontrolujúcim správaním, výbuchmi žiarlivosti či uprednostňovaním svojich potrieb.

Keď sa o každom z týchto 1000 chlapíkov chceme niečo dozvedieť, je tiež užitočné čo-to si zistiť o ich kamarátoch. Výskumy v oblasti športu, na mužských vysokoškolských kampusoch a v armáde naznačujú, že muži skôr spáchajú znásilnenie, pokiaľ sú obklopení kamarátmi, ktorí násilie a znásilnenie schvaľujú.

Dôležitý je aj kontext, v ktorom chlapci a muži žijú. Keď muži žijú alebo pracujú tam, kde dominujú muži, kde existuje segregácia podľa pohlavia, silné putá medzi mužmi, vysoká konzumácia alkoholu, používanie pornografie alebo sexistické normy, je omnoho pravdepodobnejšie, že spáchajú znásilnenie. Preto sa na niektorých kampusoch násilie na ženách vyskytuje v takej vysokej miere.

Existujú aj náznaky, že k páchaniu násilia prispievajú médiá, ktoré chlapci a muži konzumujú. Televízia, filmy a počítačové hry často zobrazujú ženy iba ako sexuálne objekty. Autori často dávajú do prostriedku svojich príbehov mužské hlasy a životy, pričom tiež ospravedlňujú či dokonca oslavujú násilie ako zábavné a legitímne. Čoraz viac mladých mužov bežne sleduje pornografiu, v ktorej je rutinou bezcitné a nepriateľské zobrazovanie žien. Prostredníctvom širokej palety médií sa chlapci učia, že skutoční muži sú drsní, dominantní a agresívni.

Na záver dodávam, že podstatný je aj charakter našich komunít. Muži sú k ženám násilnejší v spoločnostiach, ktoré zdôrazňujú tradičné rozdelenie úloh podľa rodu, kde rodinám vládnu muži a existuje tam pojem “mužskej cti”. Viac násilia na ženách sa tiež vyskytuje v spoločnostiach s vyššími mierami iných druhov násilia, s vysokou chudobou a diskrimináciou či so slabými zákonmi a postupmi potláčania násilia na ženách.  

Prevencia

Dobrou správou je, že výskyt sexuálneho násilia môžeme znížiť, či mu predísť. Pozitívny vplyv na postoje a správanie detí a mládeže môžu mať dobre navrhnuté vzdelávacie programy. Pomocou nich vieme mladých mužov a ženy naučiť neveriť mýtom týkajúcim sa znásilnenia a zredukovať tak páchanie týchto činov. Napríklad, program pre mladých ľudí vo veku od 13-16, pozostávajúci zo šiestich lekcií, vyvinutý melbournským CASA House-om, mal pozitívny vplyv na vedomosti o znásilnení a na schopnosť mladých ľudí diskutovať o záležitostiach týkajúcich sa sexuálneho násilia.

Ak sú kvalitné, postoje a správanie môžu pomôcť zmeniť aj komunikačné kampane a kampane na sociálnych sieťach. Úspech zaznamenala napríklad kampaň združenia “Muži môžu zastaviť znásilnenie”, postavená na slogane “Moja sila nie je na ubližovanie”. Vďaka nej sa rozšíril počet mladých mužov, ktorí vedia, čo je to súhlas so sexom. Inštitúcie a pracoviská sa môžu snažiť budovať rešpektujúcu kultúru založenú na rodovej rovnosti. Nutná je tiež zmena zákonov a odstraňovanie rodových nerovností, z ktorých násilie na ženách vychádza.

Austrálska nadácia Biela stužka je jedným z hlavných aktérov v prevencii násilia. Jednou z jej najdôležitejších súčastí je zameranie na mužov a chlapcov. Medzinárodná kampaň Bielej stužky sa opiera o presvedčenie, že muži a chlapci sa môžu výrazne podieľať na ukončení násilia na ženách. Ako naznačujem v správe Bielej stužky nazvanej “Muži hovoria nahlas (2011)”, existujú mnohé kroky, ktoré môžu ľudia v rámci svojho každodenného života robiť, aby pomohli svojim spoločenstvám zbaviť sa znásilnenia a domáceho násilia. Niektoré z nich sa týkajú výchovy chlapcov a tým sa budem teraz venovať.

Ako vychovať dobrých mužov

Dve veci na začiatok. Za prvé, naložiť celú zodpovednosť za výchovu nenásilných chlapcov na plecia rodičov, nie je fér. Hoci by sa na tejto úlohe mala podieľať celá spoločnosť, rodičia hrajú dôležitú úlohu. Za druhé, je nespravodlivé, že sa snahy o prevenciu znásilnenia doteraz zameriavali na dievčatá a mladé ženy. Neustále dievčatám hovoríme, aby sa chránili, strážili svoje nápoje, a podobne. Áno, je dôležité učiť dievčatá sebaobrane. No rovnako dôležité, ak nie dôležitejšie, je vychovávať nenásilných chlapcov.

Mali by sme sa snažiť vychovávať našich synov tak, aby pre nich bolo nemysliteľné nútiť niekoho k sexu. Rovnako by sme mali pátrať po tom, aké alternatívy k toxickej maskulinite a sexualite im môžeme ponúknuť.

Mladších chlapcov môžete učiť o rešpekte k telesnej integrite – o tom, kedy sa môžu dotknúť druhých a kedy sa druhí ľudia môžu dotýkať ich. Podporujte nenásilné a rešpektujúce správanie chlapcov voči ich súrodencom, kamarátom a ďalším. Buďte príkladom v tom, ako svoje deti trestáte a akým spôsobom sa správate k ďalším dospelým. Vyhýbajte sa nešetrnej a násilnej výchove.

So staršími chlapcami sa môžete rozprávať o sexe, súhlase so sexom, znásilnení a o zdravých vzťahoch. Odmietnite nebezpečný mýtus o tom, že “ozajstní muži” sú násilní a dominantní. Učte chlapcov, že muži môžu byť nežní a milujúci. Veďte ich k tomu, aby boli kritickí k sexizmu a k schvaľovaniu násilia v médiách – aby odmietli myšlienky, že ženy sú zodpovedné za sexuálne útoky na ne alebo, že muži majú nekontrolovateľné sexuálne túžby.

Matky aj otcovia môžu v chlapcoch a mladých mužoch pestovať nenásilnosť a zmysel pre rodovú rovnosť. A otcovia spolu s inými mužmi majú šancu zohrať dôležitú rolu v tom, aby sa z chlapcov nestali mačovia, ale rešpektujúci mladí muži. Takto našich synov naučíme, ako byť dobrými ľuďmi.

Autor: Michael Flood

Preklad: Dana Vitálošová


Autorkou ilustračného obrázka k článku je Andrea Canepa. Táto 38 ročná umelkyňa pochádza z Peru.

Viaceré z jej malieb a kresieb si môžete pozrieť tu. Andrea Canepa je tiež jednou z mála umelkýň a umelcov, ktorých fotografie vlastných kresieb môžete použiť na nekomerčné účely.

*Prečo ilustrujeme naše články výtvormi žien? Ženská tvorba akéhokoľvek druhu vždy stála v tieni tej mužskej. Chceme preto prispieť k väčšej viditeľnosti vizuálnych umelkýň a zasadiť sa o to, aby sa im dostalo uznania, ktoré si zaslúžia. Kvôli nedostatku financií zároveň vyhľadávame a využívame fotografie diel, ktorých copyright umožňuje nekomerčné použitie.