Blížia sa voľby a tak nastal čas hodnotiť výsledky súčasnej vlády. Od SNS sa žiadne pozitívne zmeny v oblasti ľudských práv čakať nedali, ale že aj údajne „sociálno-demokratický“ Smer ide v tejto oblasti presne opačným smerom, než ich kolegovia v europarlamente, predsa len niektorých prekvapilo.

Zároveň sa najsilnejšia koaličná strana venovala právam žien hlavne deklaratórne – napríklad usporadúvaním osláv Medzinárodného dňa žien.

Smer sa tiež ochotne pridal do súťaže o najväčšieho „ochrancu tradičných kresťanských hodnôt“ a ako svojich spojencov si vybrali biskupov našej najbohatšej a najvplyvnejšej cirkvi.

Ako súčasná vláda presadzuje záujmy katolíckych biskupov

Október 2018

Poslanec Smeru Erik Tomáš presadil, aby sa základné platy duchovných cirkví a náboženských spoločností od 1. januára 2019 zvýšili o desať percent.

Január 2019

Ministerstvo spravodlivosti navrhlo, aby Konferencia biskupov Slovenska bola doplnená medzi povinne pripomienkujúce subjekty. Biskupi by tak získali rovnaký štatút ako štátne inštitúcie a ich pripomienkami by sa museli pri každom zákone ministerstvá povinne zaoberať. Návrh napokon pre silný nesúhlas verejnosti neprešiel.

Marec 2019

Prezidentský kandidát Maroš Šefčovič sa stretol s predstaviteľmi cirkví, zrazu sa z neho stal konzervatívny katolík a katolícki biskupi ho otvorene podporili. Pred 2. kolom volieb sa stretol s katolíckym farárom Kuffom, ten ho podporil výmenou za to, že vláda schválila zastavenie ratifikácie Istanbulského dohovoru.

Máj 2019

Ministerka kultúry Ľubica Laššáková zo Smeru bez akéhokoľvek vysvetlenia zastavila všetky granty pre LGBTI organizácie napriek odporúčaniam komisie.

Júl 2019

Ministerka kultúry Ľubica Laššáková prišla s novým návrhom zákona, podľa ktorého pôjde cirkvám zo štátneho rozpočtu o 4 milióny eur viac, než to bolo doteraz.

August 2019

Smer a SNS chcú sprísniť zákon o interrupciách.

Systém financovania cirkví

Na Slovensku doteraz platí zákon o hospodárskom zabezpečení cirkví z roku 1949, podľa ktorého štát priamymi dotáciami financuje v rámci schváleného rozpočtu platy a odvody duchovným cirkví a poskytuje príspevok na prevádzkové náklady cirkevných ústredí (biskupských úradov).

Nemalé peniaze nás stojí aj cirkevné školstvo, platy učiteľov náboženstva a podobne. Pozemky a stavby alebo ich časti slúžiace na vykonávanie náboženských obradov vo vlastníctve registrovaných cirkví a náboženských spoločností sú od dane oslobodené, ani príjmy zo zbierok v kostoloch sa nezdaňujú.

Dlho sa štátna dotácia pre cirkvi zvyšovala len mierne. To sa zmenilo v roku 2016, keď dotácia medziročne narástla o viac než milión. Podobný nárast nasledoval aj o rok neskôr. V rokoch 2018 a 2019 dotácia rástla ešte rýchlejšie. Tento rok dostanú biskupi už vyše 47 miliónov eur. Budúci rok to bude už vyše 51 miliónov.

Novela financovania, ktorú teraz pripravilo ministerstvo kultúry, znevýhodní malé cirkvi a opäť zvýhodní tú najväčšiu a najbohatšiu – Rímskokatolícku cirkev.

Návrh nielen zabetónuje štátne financovanie cirkví, ale zabezpečí aj pravidelný nárast výšky príspevku tým, že valorizáciu výšky príspevku priamo viaže na mieru inflácie a na rast platov zamestnancov vo výkone prác vo verejnom záujme.

Ďalšou novinkou je, že časť príspevku bude spojená s výsledkom sčítania obyvateľov a že sa rozširujú možnosti použitia príspevku aj na iné aktivity cirkví. Pritom nie sú stanovené jasné pravidlá a transparentné rozdelenie štátneho príspevku.

Návrh teda zabezpečuje len jediné: trvalý rast výšky štátneho príspevku pre cirkvi pri zachovaní všetkých nerovností a nejasností. Ešte viac pripútava štát k cirkvám, pričom cirkvi a hlavne RKC majú už teraz nadštandardné postavenie v štáte na úkor ostatných svetonázorových skupín občanov.