V komédii Nie som ľahký muž (I am not an easy man) z roku 2018 sa hlavný hrdina Damien zrazu z bežného Paríža 21. storočia prehupne do sveta, kde dominujú ženy. Paralelný Paríž vyzerá rovnako ako ten jeho, s tým rozdielom, že si ženy a muži úplne vymenili role a spoločenské postavenie.

Dozvedáme sa to aj z najmenších detailov. Parížsky cintorín Pére Lachaise, pomenovaný po otcovi de la Chaise, sa v matriarcháte premení na Mére Lachaise (matka de la Chaise). Rod zmenia aj autori a autorky románov a dokonca ich hrdinovia či hrdinky – Honorine de Balzac tu napísala Matku Goriot, Jane Steinbeck O myšiach a ženách a Maurice Duras Milenku.

V paralelnom matriarcháte si muži a ženy menia role nielen v knihách a vo filmoch, ale aj v športových zápasoch, reklamách či na žolíkových kartách, kde kráľovná prebíja kráľa.

Záber z filmu Nie som ľahký muž – v pozadí sexistická reklama, ktorá robí objekt z mužského tela

Pozor, zopár spoilerov!

Čo sa týka deja, pozorujeme, ako sa mizogýnnemu Damienovi, úspešnému tridsiatnikovi pracujúcemu v technologickom startupe, zmení celý život. Ocitá sa vo firme, kde ho namiesto mužského tímu čaká kolektív, kde by ste chlapov zrátali na prstoch jednej ruky. Damienovi velí žena a muž, ktorý bol v paralelnom patriarcháte šéfom hlavného hrdinu, nosí novej šéfke kávičku. Namiesto toho, aby mohol Damien túto dámu obťažovať, ako mal vo zvyku v patriarchálnom Paríži, robí nevhodné sexuálne návrhy ona jemu. Podareným detailom je v tejto scéne fakt, že v matriarchálnom vesmíre menštruácia nie je žiadnym tabu.

Šéfka Damienovi vysvetľuje, prečo má na stole položené veľké tampóny – “Keď mám menzes, tak veľmi krvácam.”

Nie je prekvapivé, že sa Damien, zvyknutý na svet, v ktorom má úplne iné postavenie, so svojou šéfkou poháda a je nútený nájsť si inú prácu. Ako asistenta ho príjme uznávaná spisovateľka Alexandra, známa svojím častým striedaním milencov. Predtým ale Damien musí popracovať na svojom vzhľade, pretože inak by ho spisovateľka nestrpela vo svojej blízkosti. S Pani autorkou sa môže hlavný hrdina stretnúť až po dôkladnej depilácii a po zafarbení šedín.

V paralelnom vesmíre môžu ženy kľudne poloobnažovať svoju hruď, ako to v tejto scéne robí spisovateľka Alexandra. Preklad Alexandrinej otázky: “Rozptyľujú ťa moje brušné svaly?”

Medzi Alexandrou a jej sexy asistentom sa ďalej rozvinie vzťah, okorenený o napätie z toho, že spisovateľka je v podstate Damienovou kópiou v ženskom vydaní. Ako to dopadne, zistíte, keď si film pozriete. Vidieť sa dá napríklad na Netflixe, kde sú k francúzskemu originálu k dispozícii anglické, nemecké a poľské titulky.

Výhodou filmu Nie som ľahký muž je, že vďaka prevráteniu postavenia mužov a žien si môže človek uvedomiť či pripomenúť existenciu patriarchátu. Systém nadvlády mužov nad ženami (patriarchát) tu je totiž s nami najmenej niekoľko tisícročí a máme ho tak zalezený pod kožu, až sa stáva takmer neviditeľným. Zviditeľňuje sa, keď vidíme mužov v podriadenom postavení a ženy v nadradenom, so všetkými pridruženými kultúrnymi prejavmi.

V tomto filmovom svete ešte muži napríklad častejšie obsluhujú ženy, teda pracujú v službách.

Partička žien hrá karty, pije a fajčí. Obsluhuje ich mladík menom Anis, ktorý má na tričku nápis “The future is male”

V paralelnom matriarchálnom vesmíre sa tiež muži starajú o svoj vzhľad, o deti a rastliny.

Damienov kamarát so svojou domácou záhradkou.

V tomto svete je normálne, keď sa ženy veľmi nestarajú o svoje deti.

“Zrazu máš chuť vidieť svoje dieťa?” pýta sa Alexandrin manžel, s ktorým spolu nežijú.

Filmový matriarchát je tiež svetom, v ktorom sú v sexe dominantné ženy, kde jógu robia prevažne muži a namiesto feministiek existujú skupiny maskulinistov.

Ženy hovoria skupine maskulinistov, aby išli naspäť do kuchyne.

Ak si potrebujete pripomenúť, že patriarchát skutočne existuje a s ním spojené prejavy nie sú len vo vašej hlave, potom film Nie som ľahký muž určite nevynechajte. Oplatí sa to aj napriek mierne predvídateľnému deju a miestami rozpačitým hereckým výkonom.