Prednedávnom som sa bol pozrieť na prezentácii Tonyho Portera, zakladateľa organizácie A Call to Men.

Keďže som predtým videl jeho TED Talk, veľmi som sa tešil, ako si ho vypočujem naživo. Páčilo sa mi na nej, že vyzýva nás mužov uvažovať, ako sa do nášho správania dostáva násilie.

Z jeho prednášky som však bol sklamaný.

Na jej začiatku rozpažil ruky a požiadal nás, aby sme si predstavili, že zobrazujú všetkých mužov. Potom na jednej ruke ukázal na vzdialenosť od končekov svojich prstov po lakeť a povedal, „Toto sú tí zlí, tí ktorí páchajú násilie a znásilnenia. Násilie na ženách a dievčatách nikdy neskončí, ak my dobrí chlapi nebudeme od toho zvyšku chcieť, aby sa zmenil!”

Ako to dopovedal, prestúpilo mnou sklamanie. Aj keby som sa povzniesol nad heterosexistické aspekty jeho tvrdenia, keď si človek zadefinuje násilie jeho spôsobom, väčšina mužov začne mať dojem, že sa ich netýka.

Ak si my muži o sebe môžeme myslieť, že sme „tí dobrí” a násilníkov si predstavovať ako monštrá, potom sa nikdy nemusíme pozrieť sami na seba. Nenapadne nám potom uvažovať o tom, ako aj naša výchova prispela k páchaniu násilia.

Onedlho po Porterovej prezentácii som s priateľkou mal emotívnu výmenu názorov. Obaja sme boli dosť nešťastní z nášho komunikačného vzorca, ktorý nám obom ubližoval, hoci každému z nás iným spôsobom.

Potom, čo sme tú istú tému premleli hádam po milióntykrát, treskol som rukami o jedálenský stôl, dávajúc tak najavo svoj hnev, bolesť a frustráciu.  

Asi po minúte som si uvedomil, že celé priateľkine správanie sa zmenilo. Stiahla sa a hovorila tichším hlasom. Chvíľu sme potichu sedeli a potom povedala niečo, na čo dúfam, že nikdy nezabudnem.

„Jamie, vystrašil si ma. Bolo to hrozné.”

Moja prvá reakcia bola necitlivá. „To si robíš srandu! To sa akože mám vyjadrovať len tak, ako to tebe vyhovuje?”

Netrvalo však dlho a pochopil som, čo mi hovorí. Uvedomil som si, že som spravil niečo, čo ide úplne proti tomu, akým mužom by som chcel byť.

Ako sa mi toto zistenie dostávalo viac pod kožu, priateľka ma požiadala, aby som si predstavil, aký by mohli v budúcnosti moje podobné reakcie mať dopad na náš vzťah. „Jamie, to, čo si urobil, bolo násilné. Chcem, aby si vedel vyjadriť svoju bolesť a hnev, ale potrebujem, aby si to nerobil takto.”

Moja priateľka mala pravdu. Tresknutie rukami o stôl bolo zastrašujúce a v kontexte spoločnosti, kde každý jeden z nás pozná niekoho, kto bol obeťou násilia nejakého muža, nie je moje správanie iba moje.

Všetko, čo robím, súvisí s tým, ako ma učili byť mužom. Moje správanie existuje v kontexte patriarchátu (nadvlády mužov). A patriarchát je násilný. Bodka.

Jednoducho povedané, patriarchát je systém nadvlády a kontroly, ktorý zvýhodňuje cisrodových mužov na úkor všetkých ostatných ľudí (hoci každého iným spôsobom, keďže zvýhodnenie patriarchátu existuje v intersekciách s inými formami nadvlády a útlaku).

Patriarchát, rovnako ako ďalšie príbuzné systémy útlaku, čiže napríklad nadvláda ľudí bielej rasy, sú udržiavané násilím (doslovným aj symbolickým) cieleným proti cisrodovým ženám a trans a rodovo nekonformným ľuďom. Cieľom tohto násilia je udržať spomínanú nadvládu.  

S ohľadom na to, že cisrodoví muži ako som ja sú vychovávaní v kontexte násilia patriarchátu, musíme si priznať, že cis-maskulinita je v základe utláčajúca a násilná.

Ale nechcem tým povedať, že všetci cis muži sú rovnakí, alebo že všetci cis muži sú násilní. Naša mužnosť sa vyvíja v spojení s ďalšími aspektami našej identity (naša náboženská alebo spirituálna výchova, rasová identita a komunita, naša zdatnosť/invalidita, či napríklad sexuálna identita).

Vzhľadom na to je dôležité aby som sa umiestnil v rámci vlastnej pozicionality. Keďže som biely cisrodový muž, nasledujúce slová sú založené na mojom pohľade ako človeka s mnohými výhodami. Môj komentár je tiež limitovaný na to, akými spôsobmi sa učia byť násilní bieli cisrodoví muži. Tento článok je teda nevyhnutne limitovaný tak, aby bol výzvou pre cisrodových mužov.

My cisrodoví muži by sme sa mali zamyslieť nad týmto: ak v srdci patriarchátu leží násilie a útlak, potom máme povinnosť uvedomiť si spôsoby, akými nesieme za toto násilie spoluvinu – jednoducho tým, že sa správame podľa vzorcov, ktoré nás naučili považovať za mužské.

Keď ma muži a ženy v mojom živote prvýkrát upozornili na to, ako by moje správanie mohlo byť násilné, neveril som im: „Nikdy som na nikoho nevztiahol ruku, už vôbec nie na ženu!”  

Ale robíme medvediu službu sami sebe, keď za násilie považujeme iba to fyzické, keďže násilie môže mať mnohé formy.

Pre účely tohto článku teda pod násilím budem rozumieť také správanie, ktorého cieľom je mať moc nad blízkymi osobami – ako sú partneri, členovia rodiny, či priatelia. Násilné správanie existuje naprieč spektrom: od subtílneho a kontrolujúceho, cez manipulatívne až po otvorene násilné.

Aby som sa jasne vyjadril, toto spektrum nenaznačuje, že násilie na jeho jednom konci je „horšie,” či „závažnejšie” než iné – všetko násilie je hrozné, ale jeho formy sa od seba odlišujú podľa toho, kam spadajú v rámci spektra.

Všetky tieto formy sú však škodlivé – a keď ich páchajú muži v kontexte patriarchátu, musíme im rozumieť v spojení s tým ako nás v jeho rámci vychovávajú k násiliu.

Všetky nasledujúce násilné formy správania sú teda bežnými formami, ktoré som si všimol či už u seba, alebo u iných cisrodových mužov.

Tým, že ich tu spomínam a zároveň k nim ponúkam alternatívy, dúfam, že viacerí z nás budeme pracovať na nových, menej násilných spôsoboch ako byť mužmi.

1. Emocionálna manipulácia

Keď som bol deviatak, starší spoluhráč vo futbalovom tíme sa rozhodol, že mi vysvetlí svet randenia a dievčat. Okrem ďalších príšerných lekcií, ktoré mi dal, mi vysvetlil aj to, že nad dievčatami musíš mať vždy navrch.

„Nikdy k nej nebuď príliš dobrý – ak bude vedieť, že si ťa omotala okolo prsta, zneužije to. Nechávaj ju v neistote. Možno sa s ňou rozíď a potom zase daj dokopy.”

Kvôli tomu, že sme muži, nám okolie dáva najavo, že máme manipulovať druhými aby sme dostali to, čo chceme. Toto sa najviac prejavuje v blízkych vzťahoch.

Jeden z výraznejších spôsobov, akým sa to dostáva na povrch, je gaslighting . Táto extrémne efektívna forma psychického násilia spôsobuje, že obeť začína pochybovať o vlastných pocitoch, inštinktoch a psychickom zdraví, čo dáva násilnému partnerovi do rúk veľa moci (a vieme, že násilie je o moci a kontrole).

Manipulatívne správanie, ktoré som si všimol na sebe aj vo vzťahoch iných mužov v mojom živote, sa prejavuje mnohými spôsobmi.  

Niekedy sa objaví vo forme nadávok (napríklad k**va, alebo bu**rant) a spôsobuje, že obeti časom klesá sebaúcta. Inokedy môžeme zatlačiť na lásku druhého človeka k nám („Keby si ma milovala, tak by si______”), aby sme zmanipulovali partnerov alebo iných milovaných ľudí. Inokedy napríklad neustále klameme, aby sme obhájili naše ubližovanie druhým a tvrdíme, ƒ„Nie je to tak ako si myslíš!”

Nech sa prejavuje akokoľvek, emocionálna manipulácia, rovnako ako iné formy násilia, existuje v rámci spektra – a musíme si dávať pozor na to, ako vstupuje do našich vzťahov.

2. Dominantnosť, agresivita, alebo zastrašovanie

(c) Flickr.com/JD HancockV porovnaní s inými mužmi v mojom živote si myslím, že mám celkom zdravý vzťah k hnevu. Ale nebolo to vždy tak. Kedysi som na ľudí, ktorých mám rád, vybuchoval. Okrem toho som sa správal spôsobom, ktorý síce nebol násilný, no násilie naznačoval.

A keď spätne uvažujem nad tým, prečo som to robil, malo to mnoho spoločného s modelmi maskulinity, ktoré som okolo seba mal. Od vzorov, ktoré mi ako dieťaťu ponúkali médiá – akčných hrdinov a športovcov – až po niektorých mužov v mojom živote to boli vzory, ktoré mi ukazovali, že byť mužom znamená „byť tvrdý.”

A táto tvrdosť sa premenila na agresivitu a dominanciu.

Ako som si uvedomil, keď ma moja priateľka vyzvala rozmýšľať nad vplyvom môjho hnevu na náš vzťah, dokonca aj tí z nás, ktorí sa snažia o inkluzívnejšiu a menej násilnú maskulinitu, môžu spadnúť do násilných vzorcov, keď sú nahnevaní alebo frustrovaní.

Vzhľadom na to, že mnohé hlasy nám ako chlapcom radia riešiť konflikty násilím, je sa čo diviť, že je výbušné správanie v našich vzťahoch také časté?

Niektorí cisrodoví muži túto agresivitu prejavia vo forme fyzického násilia, zatiaľ čo ďalší z nás učia svoje partnerky alebo deti, že oni sú tí a tie, ktoré sú zodpovedné za riadenie nášho hnevu (skôr než že by náš hnev bol niečím, čo môžme mať my sami pod kontrolou).

3. Nepočúvanie

Vyrástol som v rodine štekličov a preto ma šteklenie veľmi baví. Moju priateľku už menej. Niekedy si zo mňa robí srandu, potom sa smejeme a navzájom šteklíme. No, úprimne, je pre mňa občas ťažké rešpektovať, keď ma požiada, aby som prestal.

Hoci sa toto môže zdať ako bezvýznamný príklad, odráža problematický vzorec – naučili ma milovať niečo, čo moja partnerka nemusí, a počúvanie nie je moja silná stránka.

Ak sa pozrieme na nepríjemné dôsledky, toto sa môže premietnuť do milióna rôznych narušení vôle druhého človeka.

Chlapcov učia nepočúvať mnohými spôsobmi. Všetky nasledujúce vety mi v rôznych fázach môjho života povedali muži:

„Jej nie v skutočnosti znamená presvedč ma.”

„Ak je na teba zlá, znamená to, že sa jej páčiš. Skúšaj to ďalej.”

„Ty nevieš čo chceš. Si príliš mladý na to, aby si to vedel. Takže spravíš to, čo ti hovoríme. Pretože to hovoríme.”

Takže či už predstierame, že vieme, čo naše partnerky chcú, alebo odmietame počúvať svoje deti, keď vyjadrujú svoje potreby a túžby, skutočnosť, že cis mužov učia vážiť si vlastný úsudok a hlas viac než ten ostatných ľudí, sa môže pretaviť do násilia.

Musíme si teda dávať pozor – a pestovať si zvyk počúvať.

4. Tendencia kontrolovať

Už ako malý som sa naučil ovládať ľudí okolo mňa tak, aby som si presadil to, čo chcem. Priateľom som jednoducho prikázal, na čo sa budeme hrať – na akčných hrdinov, vojakov alebo kovbojov. Pri mojich sestrách som vedel, že na to, aby robili, čo chcem, môžem využiť svoj status najmladšieho.

A toto som sa naučil kvôli tomu, že ma mnohí dospelí oceňovali, keď som sa presadzoval a kontroloval som ostatných. Volali to „vodcovstvo,” zatiaľ čo u dievčat to isté správanie často nazývajú panovačnosťou.

Jedna z najzákernejších vecí, ktorú sa ako chlapci a mladí muži naučíme, je že máme mať všetko pod kontrolou. A to či už hovoríme o emóciách, financiách, sexe, alebo dokonca o jednoduchých spoločenských situáciách. Toto všetko môže viesť k ďalším formám násilia, napríklad k fyzickému.

Čo sa mňa týka, zistil som, že sa mi veľmi často darí presadiť to, čo chcem a to dokonca aj keď tvrdím, že sa snažím vyhovieť svojim najbližším. Z toho, čo mi prezradili ženy som zistil, že toto je v heterosexuálnych vzťahoch veľmi bežný trend.

Takže, či už upadáme do tradičnejších vzorcov násilia, alebo jednoducho zisťujeme, že sa nám magicky stále darí všetko ovládať, alebo si presadiť svoje, mali by sme si dávať pozor.

5. Žiarlivé správanie

Ak som si kedy niečo zobral z médií – z hudby, ktorú som počúval a z filmov, ktoré som pozeral – bolo to, že priateľkám dávame najavo svoju lásku žiarlivostnými scénami.

Pochopil som to naozaj veľmi čudným spôsobom. Pamätám si, že keď som videl film Fear o násilnom stalkerovi na strednej škole, myslel som si o tejto postave, ktorú hral Mark Wahlberg, že je super. 

Keď si na to spomeniem, som zhrozený. Jeho žiarlivosť prešla do vraždenia a ja som si o ňom napriek tomu myslel, že je „cool.”

Problém je tiež ten, že žiarlivosť je úplne normálna a prirodzená vec, ktorú každý z nás raz za čas pocíti.

No akokoľvek je žiarlivosť prirodzená, pre mnohých z nás mužov sa môže rýchlo zmeniť na problematické správanie.

Od narúšania partnerkinho súkromia (napríklad pátraním v jej telefóne), cez nátlak, aby netrávila čas s priateľmi, až po zakazovanie stretávať sa s ľuďmi určitého pohlavia, či sexuálnej orientácie, existuje množstvo spôsobov akými žiarlivosť môže prejsť do násilného a kontrolujúceho správania.  

A zatiaľčo je normálne cítiť raz za čas žiarlivosť, nárok na telá a pozornosť iných, ktorá je vlastná mizogýnnemu patriarchátu robí žiarlivosť nás cisrodových mužov obzvlášť nebezpečnou.

Pestovanie zdravšieho Ja vo vzťahoch aj mimo nich

Ako cisrodoví muži si musíme uvedomiť, že hoci naše identity sú späté s patriarchátom, my nie sme patriarchát. Máme teda vzťah s násilnosťou patriarchátu, čo znamená, že si môžme vybrať, ako tento vzťah bude vyzerať.

Súčasť odúčania sa patriarchálnemu násiliu, ktoré je tak hlboko zakorenené v mainstreamovom chápaní mužskosti je aj pestovanie odlišných spôsobov bytia. Ako? Tak, že nahradíme nezdravé a deštruktívne vzorce maskulinitou, ktorá je viac v súlade s feministickými a nenásilnými hodnotami.

Keď sme sa pozreli na niektoré z nezdravých vzorcov, budem sa ďalej venovať niekoľkým spôsobom, ktorými môžu muži pracovať na pestovaní zdravšieho Ja. Podobne ako zoznam vyššie, ani tento nie je úplný. Poskytuje skôr štartovaciu čiaru na ceste k budovaniu odlišných vzorcov. 

1. Zbavte sa násilného a utláčajúceho jazyka

Nie, toto nie je o politickej korektnosti – ale o súcitení s tými, ktorí nám hovoria, že im náš výber jazyka ubližuje. Zároveň tým, že eliminujeme slová ako k**va, p*ča, bu***ant dávame najavo, že na sebe chceme pracovať.

Znamená to tiež, že si uvedomujeme a chceme zmeniť vzorce, ktoré nám počas celého nášho života hovorili, že si môžeme robiť a hovoriť čokoľvek chceme.

A tiež to znamená, že sme odhodlaní pripustiť, že slová majú veľkú moc a že inkluzívny jazyk je dôležitý.

2. Nájdime si čas na uvedomenie si svojich pocitov a ako ich môžeme vyjadriť zdravšie

Jedným zo spôsobov, akým nám mužom patriarchát skutočne ubližuje, je že od nás vyžaduje, aby sme sa vzdali toho, čo nás robí ľuďmi: našich pocitov, schopnosti súcitu a zodpovednej lásky.

Tým pádom, hoci to môže znieť ako klišé, jednou z najmocnejších vecí, ktorou môžeme vzdorovať svojej patriarchálnej výchove, je ukrojiť si čas na uvedomenie si svojich emócií. Dôležité je tiež porozmýšľať, čo by pre nás znamenalo, keby sme ich vedeli vyjadriť spôsobmi, ktoré sú zdravšie a zodpovednejšie k tým, ktorých milujeme.

3. Učme sa počúvať s empatiou a otvorenosťou

(c) Flickr.com/Ky

Problém so zvýhodnenosťou je ten, že tí, ktorí ju majú, môžu pokojne preplávať životom bez toho, že by niekedy museli počúvať tých, ktorí nezdieľajú ich identitu – pretože nemusia.

Ale tí, ktorí sa snažia načúvať odlišným ľuďom vedia, že nie každý vie, ako to robiť dobre; ide o zručnosť, ktorú sa treba naučiť. Pre tých z nás, ktorí sú zvýhodnení mnohými spôsobmi, je počúvanie ešte ťažšie, pretože nám celý život pripomínajú, aký hodnotný je náš hlas.

Preto musíme aktívne kultivovať svoju schopnosť empatického počúvania a musíme si najmä si často pripomínať, že takéto počúvanie je základom zdravých vzťahov.

Možno najdôležitejšie je, aby sme sa naučili počúvať vtedy, keď nás upozorňujú na naše násilné správanie. Musíme si trénovať prerážanie vlastnej defenzívnosti tak, aby sme naozaj počuli tých, ktorí od nás chcú, aby sme sa stali lepšími.

4. Pestujme také vzťahy s inými mužmi, ktoré budú vzdorovať normatívnej maskulinite

Jedna z vecí, ktoré najviac milujem na práci, ktorú robí môj priateľ Timo, je ako narúša patriarchát budovaním milujúcich a transformatívnych vzťahov medzi mužmi. Priznám sa, že spôsob, akým pestuje to, čo on volá „bratskou láskou” medzi mužmi, je pre mňa inšpiráciou.

„Bratstvo” (tak ako ho zobrazujú médiá, či v športovej kultúre, alebo v tzv. „bro kóde”) má však ďaleko od revolučnosti. Naopak, podporuje patriarchát.

Aké by to pre mužov bolo, keby si s inými mužmi mohli pestovať vzťahy založené na starostlivosti, láske, náklonnosti, zodpovednosti a feministických hodnotách? Predstavte si, aké by to bolo oslobodzujúce. A to nielen pre nás, ale pre ľudí všetkých rodov v našom živote.

***

Ako cisrodoví muži, ktorí vedia, že sa musíme zmeniť, ktorí si uvedomujú, že naše oslobodenie je späté s oslobodením všetkých ľudí, si musíme pripomínať, že našou povinnosťou nie je paternalistická „ochrana” žien, trans mužov, alebo nebinárnych ľudí.

Život v súlade s našimi hodnotami znamená, že zmeníme seba a kultúru maskulinity, ktorá je okolo nás tým, že naše správanie a identity samotné budú vzdorovať násilnosti patriarchátu.

A pre každého z nás tento proces bude vyzerať inak, keďže každá z našich maskulinít existuje v intersekcii s ďalšími časťami toho, kým sme.

No ak sa viacerí z nás rozhodneme pracovať na sebe, predstavte si, o koľko menej násilia bude v našich životoch a v životoch tých, ktorých milujeme.

Autorom článku je Jamie Utt

Preložila Dana Vitálošová z originálu, ktorý sa objavil na everydayfeminism.com