Preložené so súhlasom autora, ktorý originálny článok publikoval na stránke medium.com.

Zvyšok svojho života strávim pravdepodobne snahou o to, aby som bol menší blbec. Myslím, že väčšine ľudí by sa takáto aktivita zišla. Ale ak si, podobne ako ja, biely hetero muž, snaž sa radšej ešte o trochu viac.

V poslednom čase sme sa v ničom veľmi nezaskveli, milí páni. Dokonca aj našími pokusmi o zlepšenie často niečo pokašleme. Dokážeme sa vpotácať do komplexných diskusií a ponúknuť jednoduché návody na riešenie. Píšeme články, ktoré, bez irónie, radia ženám, ktoré sa chcú presadiť, aby sa jednoducho snažili byť viac ako muži. Áno, toto sa deje.

 


Vo všeobecnosti sme na hanbu. Bolo by to smiešne, ak by to nebolo tak nemenne desivé.

Nie všetci muži

Ja viem. Ja viem. Ty nie si groteskný a zlý fanatik. Ty si nevolil Trumpa. Bolí to, keď sa snažíš byť dobrý chlap a hneď nato ťa vykreslia rovnako ako tých idiotov z vysokoškolských bratstiev. Tiež som to tak vnímal. A naozaj to bolí. Ale predtým, než začneme, zváž dve veci:

  1. Stále je tu niečo, na čom by si mohol pracovať. Vždy. Skús sa na sťažnosti, ktoré počuješ, pozrieť v tomto kontexte. Keď budeš hovoriť o svojich zranených citoch, debata sa bude znovu točiť iba okolo teba. Debata o problémoch so sexizmom, ktorému ženy čelia, nie je o tvojich citoch. Debata o problémoch s rasizmom, ktorému čelia ľudia inej farby pleti, nie je o tvojich pocitoch. Je to ťažké, viem. Dostať sa cez kritiku, ktorú považuješ za nefér, aby si vnímal jadro veci, je ťažká práca. Daj si tú námahu.
  2. Byť vykreslený nefér a extrémne zovšeobecňujúco je niečo, s čím sa iní potýkajú každý jeden deň. Každý deň sa k nim správajú inak, než k tebe (väčšinou horšie), pretože nie sú tebou. Hovoria im, že sa majú zmeniť, aby boli viac ako ty. To sa deje neustále.  Ako sa odvažuješ zapojiť do tejto debaty a urobiť z nej rozhovor o sebe? Naozaj? Opäť?

Nie som tu na to, aby som hovoril človeku inej farby pleti, čo by mal urobiť, aby prežil v našej kultúre. Neviem, aké to je, byť ženou v technologickom odvetví. Alebo aké to je byť zdravotne postihnutým, byť queer, či imigrantom. Ale viem, aké je to byť bielym heterosexuálom v technologickom odvetví. Prežil som si túto skúsenosť. A viem aké trápne bolo množstvo z mojich niekdajších názorov.

Čiže o tomto budem hovoriť. A v prípade, že stále veríš niektorým z nižšie uvedených vecí, pomôžem ti ich odstrániť z hlavy. Sľubujem, že ťa urobím lepším lídrom. Domnievam sa, že ťa to urobí aj lepším človekom.

Kedysi som veril v meritokraciu

Zdá sa mi, že to bolo už dávno, no napriek tomu si na to pamätám. Spomínam si, ako veľmi som chcel, aby meritokracia bola skutočnosťou. Pretože, keď svoju skupinu nazveš meritokraciou, posilňujes svoj vlastný získaný status (máš zásluhy!) a oslobodzuje ťa od viny z diskriminácie (iní ľudia so zásluhami budú rovnako úspešní). Meritokracia znie ako pekná vec. Ale svet toto divé zviera ešte nikdy nevidel. A určite sa nenachádza ani v tvojej organizácii.

Keď sa nazývaš meritokratom, ja vidím nevedomosť. Dnes verím, že je úmyselná. Mitch a Freada to jasne zhrnuli:

„Ak si ženou, či osobou inej farby pleti v technologickom odvetví, počuť popierať niekoho vplyvného, že tvoja rasa alebo rod (či oboje) boli hlavným faktorom v tom, ako s tebou zaobchádzali, je ako facka dôkazom a tvojej skúsenosti.“

„Neviem na čo sa sťažujete.. Ak sa chcete dostať na druhú stranu, BUĎTE PROSTE SAMI SEBOU!“

Spôsob, akým hodnotíme zásluhy je plný predpokladov, ktoré zvýhodňujú isté skupiny v porovnaní s inými. Meritokrati hovoria „tvojím životopisom je tvoj GitHub.” Potom sa tvária začudovane, keď nemajú medzi vybranými uchádzačmi o prácu veľa osamelých matiek, ktoré nemajú čas si vo voľnom čase hekovať na menších projektoch.  

Meritokrati hovoria, že všetko na čom záleží, je práca. A potom Sarah Sharp odíde z práce značnej hodnoty hovoriac:

„Konečne som si uvedomila, že už ďalej nemôžem prispievať do komunity, kde som bola po technickej stránke rešpektovaná, ale nemohla som sa dovolať osobného rešpektu. Nechcela som pracovať s ľuďmi, ktorým prechádzali rafinované sexistické či homofóbne vtipy.“

Bol som senior členom jednej z najväčších, najúspešnejších open source komunít. Mali sme dokonca ženskú zakladateľku, Mitchell Baker, ktorá je jednou z najpôsobivejších osôb, ktoré som kedy stretol. No aj tak bola naša „meritokracia“ plná ľudí, ktorí vyzerali strašne podobne ako ja.  A títo ľudia riešili nezhody rozoštvávaním sa medzi sebou, pretože to, na čom záležalo, boli nápady. Viem, že Chris toto veľmi rieši a pracuje na zmene. Verím, že to Mozilla dokáže. Ale dávno som prestal používať slovo meritokracia a ty by si mal tiež.

Zvykol som sa pýtať: „Naozaj to v tomto prípade súvisí s rodom/rasou?“

Niekto sa mi trebárs zveril s tým, ako s ním zle zaobchádzali, alebo ho prehliadli, či nepochopili. Hovorili mi, že išlo o diskrimináciu. A ja som sa často pýtal tú otázku. Takú tú naivnú. Pretože pre mňa to nebolo zrejmé. Ľudia sa aj ku mne správali zle. Ľudia nepochopili aj mňa. Prečo by to malo byť vždy o rase? Prečo by to malo byť vždy o sexizme?

Pretože to je vždy tak.

Áno, ľudia inej farby pleti môžu niečo pokašľať z dôvodov, ktoré nemajú nič dočinenia s farbou ich pleti. Áno, ženy môžu robiť chyby bez toho, aby to bola vec rodu. Tieto veci sú možné. A tak sa spýtaš tú otázku, ktorá sa ti zdá neškodná a zvedavá. Ale pre nich nie je neškodná a zvedavá. Trpezliví priatelia z marginalizovaných skupín to stále zdôrazňovali, až pokým som to konečne pochopil.

Pre niekoho, kto nie je heterosexuálne orientovaný a biely a muž a nie je telesne postihnutý a narodil sa v danej lokalite, je táto otázka len ďalšou z veľmi dlhého radu ľudí spochybňujúcich tvoju skúsenosť.

Je ťažké pustiť to do hlavy. Chceš byť schopný viesť intelektuálnu konverzáciu na túto tému. Ale namiesto toho sa stávaš časťou hromady pochybností a podkopávania. V širšom kontexte, to, čo je pre teba bežnou intelektuálnou výzvou, je zároveň súčasťou toho istého agresívneho utláčania, ktoré ich prenasleduje všade. Si súčasťou problému.

Komiks:
Ona: Nevadí mi väčšina morských cicavcov. Ale uškatce? Prežila by som bez nich.
On: Nehovor to nahlas!
Uškatec: Prepáčte, nemohol som nepočuť…
On: Tak teraz si to vypočuješ…
Uškatec: Chcel by som viesť civilný rozhovor o Vašom vyhlásení. Ukázali by ste mi dôkaz o nejakej negatívej veci, ktorej sa na Vás nejaký uškatec dopustil?
Ona: Odíďte.
Uškatec: Nemusíte zvyšovať hlas. Som hneď pri Vás. Iba som zvedavý, či máte nejaké zdroje, ktorými by ste podporila svoj názor.
Ona: Ste v mojom dome.
Uškatec: Urobili ste vyhlásenie na verejnosti, aby to všetci počuli. Ste neschopná obhájiť vyhlásenia, ktoré robíte? Alebo jednoducho nie ste ochotná viesť rozumnú diskusiu?
On: Som ti hovoril. Uškatce.
Uškatec: Bola som neustálne slušný. A vy dvaja ste boli iba hrubí.
Ona: Snažím sa raňajkovať.
Uškatec: Vynikajúco. Mali by sme pokračovať o hodinu.

Naozaj sa budeš rozhorčovať nad správami, že policajti rasovo profilujú čiernych mužov a potom spochybňovať svojho čierneho kolegu, ktorí ti hovorí, že posledné hodnotenie jeho pracovného výkonu bolo neobjektívne? Vážne? Prečo?

Pretože je technicky možné, že v tomto prípade nešlo o diskrimináciu? Pretože chceš veriť v to najlepšie v jeho manažérovi? Veriť v to najlepšie v ľuďoch je niečo, čo robíš, pretože teba ešte nikto nekopol do žalúdka. Jemu sa to deje celý jeho poondiaty život. On vie, aké to je. Čo tak veriť v to najlepšie v ňom a v jeho posúdenie situácie?

Čo tak veriť žene, ktorá tvrdí, že tvoj kolega ju sexuálne obťažoval, aj napriek tomu, že si myslíš, že je dobrý chlap? Kde je jej prezumpcia neviny?

Z tejto prezumpcie plynie veľa osohu. Dokáže posilniť tých, čo majú moc, alebo môže vyrovnať ručičky váh. Ty rozhodneš, čo sa stane. Keď sa rozhoduješ, komu veriť, radšej sa rozhodni pre stranu, ktorá má menej moci.

Žiadal som ľudí, aby mi vysvetlili, prečo sa mýlim

V skutočnom svete toho existuje viac než len my sami. V skutočnom svete nám ten, kto spochybnil, čo sme povedali, urobil láskavosť. No naše ego je zranené. Pretože si myslíme, že sme celkom tolerantní. A tak sa jej znova opýtam, čo je problematické na tom, čo sme spravili. Sčasti preto, že sa to chceme dozvedieť, a sčasti, že chceme spochybniť obvinenia.

Ona nám to však nie je dlžná. My sme tí, ktorí to pokašľali.  Je na nás, aby sme si dali námahu zistiť, čo sme spravili zle ako to robiť lepšie. Ona nám s tým môže a nemusí pomôcť. Ale pochopte, že je nás vonku ohromne veľa. Tých, čo to pokašľú, domáhajú sa vysvetlenia a bezplatnej osvety. Veľa z nás dostane tú bezplatnú osvetu napriek tomu, že robiť ju predstavuje pre mnohých neplatenú prácu.

Uč sa. Ak nevieš, kde začať, Lauren Parker urobila časť bezplatnej práce za teba:

Zoznam kníh, ktoré si muži musia prečítať predtým, než mi začnú písať o feminizme:

„Hádam, že je hodina pred polnocou a natrafil si na niečo, čo som povedala. Je neskoro a mal si pravdepodobne trochu vína… medium.com

Stále je predo mnou dlhá cesta a pred tebou takisto

Anil má pravdu. Dobrí chlapi neexistujú. Sú iba takí, čo sa snažia viac, než ty.  

Vec, ktorej sa vždy bojím, keď píšem podobné články je, že diskusia sa bude opäť sústrediť na jedného bieleho týpka a jeho perspektívu. To je dôvod, prečo som tento príspevok adresoval jednej skupine, o ktorej si myslím, že som k nej oprávnený hovoriť. Aj tak nie som žiaden expert na nič, okrem tých vecí, kde som to osobne pokašľal. Ak spoznávaš niektoré z týchto omylov, dúfam, že som si získal tvoju pozornosť.

Keď sa snažím v niečom zlepšiť, príde mi nápomocné, keď si tým zaplním svoju nástenku na Twitteri. Ak to tak robíš tiež, pripájam zoznam ľudí, ktorých práca ma toho naučila najviac. Niekedy sa mi zdá až nepríjemné ich sledovať/odoberať. Mal by ich sledovať tiež.

Shanley Kane (twitter)
Joanne McNeil (twitter)
Kronda (twitter)
Ashe Dryden (twitter)
EricaJoy (twitter)
Marco Rogers (twitter)
Ijeoma Oluo (twitter)
Anil Dash (twitter)
freada kapor klein (twitter)
Saadia Muzaffar (twitter)

Ak ich už sleduješ, presvedč pár svojich hetero bielych kamošov, aby tak urobili tiež. Daj si tú námahu.

Autor: Johnathan Nightingale

Preklad: Mirka Urbanová
Korektúra: Dana Vitálošová

Zdieľaj na: