Keď sa povie ženské zahaľovanie, väčšina z nás si predstaví moslimky v dlhých čiernych burkách.

Skúste sa svojich kolegyň, alebo známych opýtať, kto s ukrývaním ženských tiel pod závoje a šatky začal. Asi vám odpovedia, že arabské krajiny veriace v Islám.

Ale nebudú mať pravdu. Najmladšie svetové náboženstvo môže byť zahaľovaním známe, no rozhodne ho nevynašlo. V siedmom storočí n.l., kedy Islám vznikol, mala tradícia závojov už minimálne 2000 rokov.

Babylónsky kameňák

Chammurapiho zákonník (c) Wikipedia

Prvé zmienky o povinnosti žien haliť si vlasy pochádzajú z Chammurapiho zákonníka. Pisári tohto babylónskeho vládcu ju roku 1754 p.n.l. vyrili do obrovského kameňa tvaru penisu.

Po Babylončanoch ovládli územie medzi Eufratom a Tigrisom Asýrčania. Táto civilizácia, tvorená aj mimoriadne bojachtivými a agresívnymi mužmi, svoje zákony o zahaľovaní ešte pritvrdila.

Okrem toho, že Asýrčania rozdelili ženy do niekoľkých kategórií (predstavte si knihu od Margaret Atwood – The Handmaid’s Tale), zaviedli aj prísne tresty pre tie, ktoré porušili pravidlá zahaľovania platné pre ten-ktorý typ žien.

Napríklad, ak si závoj obliekla otrokyňa, mohol ju ktorýkoľvek muž zatknúť. Potom, čo ju potrestali odrezaním uší, mal muž, ktorý ju priviedol pred trestný tribunál, ešte aj právo zobrať si jej oblečenie.

Grécko – kolíska civilizácie, ktorá nenávidí ženy

Zahalená žena, cca 200 p.n.l, Capua, Grécko (c) flickriver.com/mharrsch

Zahaľovanie ženských tvárí a tiel sa neskončilo s Asýrčanmi, aby sa čarovne objavilo s nástupom Islámu o niekoľko storočí neskôr. Pestovalo ho napríklad aj staroveké Grécko, kde si mnohé ženy pod závoje ukrývali vlasy, tváre, aj telá.

Prikrývky vlasov už síce z našich slovenských končín postupne vymizli, no mnohé iné prvky z dedičstva starých Grékov sme si ponechali. Okrem demokracie, Olympijských hier a vodného mlynu je to aj nenávisť k ženám.

Pretože Gréci si ženy naozaj vôbec necenili. Historička Amanda Foreman v prvom dieli svojej filmovej dokumentárnej série The Ascent of Woman (Vzostup ženy) hovorí, že jedným z pilierov toho, čo Gréci nazývali civilizáciou, bolo práve podrobenie si žien mužmi.

Dôkaz o tom nájdeme aj na najdôležitejšom gréckom symbole – Aténskom Partenóne. Tento chrám bol síce zasvätený žene – bohyni, no pri pohľade na reliéfy na jeho západnom priečelí (na tzv. metópach) zistíte, ako v Grécku o ženách rozmýšľali v skutočnosti.

Partenónske reliéfy totiž symbolizovali triumf rozumu a poriadku nad chaosom a zvieracími inštinktmi. Tie z reliéfov, ktoré sú otočené na západ, zobrazujú, ako grécki muži stínajú hlavy a rôznymi inými spôsobmi drtia vojsko Amazoniek. Priamo na svojom najdôležitejšom symbole tak ženám Gréci jasne povedali: sme skvelou civilizáciou práve preto, že sa nám podarilo celkom si vás podrobiť.

Alkmené, nezabudni sa zaštupľovať!

amfora

Grécka amfora (c) flickr.com/Ashley Van Haeften

Gréci zjavne nič nerobili polovičato, pretože ženy ponížili naozaj úspešne. Tieto v starovekom Grécku nemali občianske práva a obvykle vo veku štrnástich rokov prechádzali z „ochrany” otcov pod patronát manželov.

Akoby to nestačilo, viacerí grécki filozofi dokonca tvrdili, že ženy a muži sú odlišné živočíšne druhy. Muži boli podľa nich viac ako bohovia, zatiaľčo ženy sa podobali na zvieratá.

Okrem toho si starovekí Gréci vymysleli aj jeden, pre ženy extrémne nelichotivý, mýtus. Ide o známu Pandorinu skrinku, z ktorej naivná žena vypustí smrť a ďalšie nepopulárne záležitosti.

Podľa historika Lloyda Llewellyn-Jonesa má slávny mýtický príbeh ešte jedno vysvetlenie. Podľa neho totiž v skutočnosti v prípade Pandory nešlo ani o skrinku, ani amfóru.

Keďže Llewellyn-Jones hovorí, že Grécka váza v tomto príbehu symbolizuje maternicu, vypustila chúďa Pandora všetko zlo sveta priamo zo svojich rozmnožovacích orgánov.

Naozaj vďaka, milí Gréci, za tento odkaz.

 

Titulná fotografia (c) flickr.com/Michal Huniewicz

 

Zdieľaj na: