Pravdepodobne ste zachytili, že pred niekoľkými dňami došlo v Spojených štátoch amerických ku zlomovému bodu pre hnutie LGBTQ. Tamojší Najvyšší súd uznal rovnosť manželských zväzkov. Inak povedané, za právoplatný manželský zväzok sa považuje každý zväzok bez ohľadu na to, či sa týka heterosexuálneho či homosexuálneho páru.

Týmto aktom sa zároveň prepisujú právne poriadky všetkých štátov federácie, teda homosexuálne manželstvá budú musieť uznávať i tie štáty, ktoré ich dosiaľ neuznávali. Ako upozorňuje The Atlantic, jedná sa o vyvrcholenie dlhoročného snaženia LGBTQ komunity v Spojených štátoch v otázke dosiahnutia rovnosti manželských zväzkov.

Hoci sa v Spojených štátoch ozývajú i hlasy, ktoré vyzývajú na bojkot tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu (napríklad republikánsky senátor a jeden z ašpirantov na kandidatúru za amerického prezidenta Ted Cruz), s najväčšou pravdepodobnosťou tento akt už nezvrátia.

Pred nami ešte dlhá cesta

Ako však uviedol britský denník The Guardian, hoci sa skutočne jedná o zásadný míľnik, nemožno chápať novozískanú rovnosť v manželských zväzkoch ako naplnenie snáh LGBTQ komunity. Najlepšie to možno demonštrovať na spôsobe, akým reagoval prezident Barrack Obama a veľká časť svetových mainstreamových médií na rozhorčenú aktivistku Jennicet Gutiérrez, ktorá prerušila Obamov príhovor.

Gutiérrez sa snažila upozorniť na dlhodobo prehliadané neprávosti, ktoré sa dejú transgender časti LGBTQ komunity. Internetový magazín Bustle nedávno vydal článok, v ktorom poukazuje na niekoľko faktov, ktoré žiaľ patria ku každodennej realite členov a členiek transgender komunity.

Obsah Gutiérrezovej protestu však z veľkej časti ostal nevyslyšaný verejnosťou. Ak mainstreamové médiá na danú situáciu aj upozornili, tak sa sústredili na kritiku Gutiérrez za to, že si dovolila prerušiť Obamov príhovor, prípadne sa pochvalne vyjadrovali na Obamovu adresu, že si „nenechal skákať po hlave“.

Isteže, skákať do reči ostatným sa nepatrí, avšak v tomto prípade by som si dovolil argumentovať, že dôležitejší ako tento formálny prehrešok bol obsah Gutiérrezovej vstupu. Táto aktivistka a transsexuálna žena sa snažila upozorniť na to, že v Spojených štátoch členovia a členky transgender komunity (predovšetkým nebiele trans ženy) dodnes čelia ponižujúcemu zaobchádzaniu a násiliu, ktoré často ostávajú verejnosťou, médiami i politikmi prehliadané.

Trans ľudia stále vo vysokom ohrození života a zdravia

A ostane tomu tak i naďalej, napriek prijatému rozhodnutiu o rovnosti manželských zväzkov. Jedným z príkladov tohto ponižujúceho zaobchádzania predstavujú trans ženy, ktoré sú z najrôznejších dôvodov uväznené – a sú posielané do mužských väzníc.

V prípade, že by ste mali záujem o systematický prehľad o násilí páchanom na transgender komunite v Spojených štátoch, odporúčam do pozornosti túto štúdiu. Je síce trochu staršieho dáta, ale poskytuje veľmi zaujímavé informácie. Z jej záveru by som upozornil na nasledovné konštatovania: členovia a členky transgender komunity sú v Spojených štátoch pravidelne a prakticky po celý život vystavení fyzickým a sexuálnym útokom a psychickej šikane.

Pritom sa im tohto zaobchádzania nedostáva „len“ na ulici od neznámych ľudí, ale aj od svojich najbližších. Aby som nekrivdil len Spojeným štátom, treba povedať, že s podobnými problémami sa členovia a členky trans komunity stretávajú po celom svete.

Jeden z nedávnych takýchto prípadov predstavuje otrasný brazílsky príklad Laury Vermont. Túto trans ženu mali zavraždiť príslušníci policajného zboru (!) v meste São Paulo. Polícia sa pokúsila tento prípad ututlať a snažila sa zbaviť viny tvrdením, že Laura Vermont mala dotyčným dvom policajtom ukradnúť auto a nabúrať ním do domu. Avšak po tom, ako Vermontovej otec upozornil na to, že jeho nebohá dcéra vôbec nevedela šoférovať, sa novým vyšetrovaním ukázalo, že pôvodná verzia zainteresovaných policajtov sa nezhodovala so zozbieranými dôkazmi.

Analógia s právom voliť

Ako som sa snažil povedať v úvode – dosiahnutie rovnosti manželských zväzkov v USA je veľmi pozitívnym krokom pre hnutie LGBTQ.

Avšak nemôžem si pomôcť a nevyužiť analógiu s prístupom rusko-americkej anarchofeministky Emmy Goldman, ktorá zaujala voči mainstreamovému feminizmu svojej doby (hnutiu sufražetiek) pomerne rezervovaný postoj. Sufražetské hnutie svoju pozornosť upriamovalo primárne na volebné právo žien a právnu rovnosť žien v spoločnosti. Podľa Goldman bolo určite správne, aby muži a ženy mali rovnaké práva.

Avšak Goldman upozorňovala na to, že veľká časť žien sa potýkala s problémami, ktoré vtedajší hlavný prúd feminizmu odsúval na vedľajšiu koľaj alebo ich úplne ignoroval: museli samy vykonávať domáce práce, ak boli členkami robotníckej triedy, museli vykonávať ťažkú prácu v továrňach (na úrovni dnešných sweatshopov v Treťom svete) a boli ohodnocované horšie ako ich mužskí kolegovia.

Podobný rezervovaný postoj by som si dovolil ja aplikovať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Spojených štátov. Rovnosť manželských zväzkov je dôležité víťazstvo – avšak nesmieme zabúdať na ďalšie naliehavé problémy. Do tejto kategórie naliehavých problémov jednoznačne spadajú aj problémy transgender komunity. Zaslúžia si náležitú pozornosť a i náležité riešenia.

Zdieľaj na: