V celém tomhle cirkusu záleží jědině na tom, že cítíš touhu. Ta přichází a odchází. Nejdřív ji dostaneš jen tak zadarmo a nechápeš co znamená, tak s ní mrháš. Ale pak o ní musíš pečovat. (str. 26)

Predstavovať Tove Mariku Jansson- fínsku spisovateľku, ktorá písala po švédsky, ako autorku detských kníh, je asi zbytočné. Do všeobecného povedomia sa dostala vďaka príbehom pre deti Moomin, (v slovenčine Mumini), ktoré publikovala od roku 1945 do 1970.

Ich reedície vychádzajú dodnes vo viac ako dvadsiatich jazykoch. Žiaľ, málokto vie, že sa po dokončení série príbehov o Muminoch sústredila na tvorbu pre dospelých. Snáď sa to aj vďaka knihe Cestovat nalehko podarí zmeniť.  

Ako sa o tomto svojom texte vyjadrila v liste priateľovi, na písanie poviedok mala neobmedzené množstvo času, pretože nemala stanovený termín dokončenia. Niektoré pasáže mohla prepisovať, iné nechať dozrieť a všetko do detailov premyslieť. Pracovať na tejto knihe považovala za zábavné. *

Zbierka poviedok Cestovat nalehko vyšla prvýkrát v českom preklade v roku 2017. Je to v poradí tretia jej kniha pre dospelých (po knihe Dcera sochaře vydanej vydavateľstvom Argo v roku 2002 a po Kniha léta vydanej vydavateľstvom PLUS v roku 2011), ktorá bola preložená do češtiny.

Jansson rozhodne nebola grafomanka. Každá jej ďalšia kniha pre dospelých bola tenšia a tenšia, no jej texty nestrácali hĺbku a pestrosť.

Hoci Jansson mnoho rokov písala príbehy pre deti, infantilnosť a jemnosť by ste v jej poviedkach hľadali márne. Čo sa však z textov Jansson od dôb, kedy písala Muminov nevytratilo, je magickosť.

Občas som pri čítaní nadobúdala pocit, akoby sa jej príbehy odohrávali súčasne na rôznych miestach alebo sa dokonca navzájom prelínali či ovplyvňovali.  

Ak si knihu zadovážite kvôli škandinávskej prírode, minimalizmu, moru, všetko toto v nej nájdete. Avšak nielen to, próza Jansson je dokonalou synergiou formy a obsahu. Do obdivuhodného celku v nej skĺbila všetko, čo milovala s tým, čo ju znepokojovalo.

Kniha obsahuje 12 tematicky a štýlovo rôznorodých textov, ktoré spája neustále balansovanie medzi izoláciou a spájaním, samotou a osamotením.

Postavy sa v jednotlivých poviedkach premiestňujú na miesta, kde hľadajú útočisko, no namiesto toho sa ocitajú v nepohodlnej situácii, s ktorou sa musia vysporiadať. V závere navyše nenájdete jednoznačnú pointu, ale priestor na vlastnú interpretáciu textu a premýšľanie nad ďalším osudom postáv.

Štýl písania Jansson je nezameniteľný. Vyniká estetickosťou a uhladenosťou, no zároveň nestráca na vzdušnosti. Autorka píše veľmi úsporne, dialógy postáv sú minimálne a každá veta je v texte z určitého dôvodu.

Jej minimalistické opisy škandinávskej prírody sú vyskladané tak dokonale, že pri čítaní nadobúdate pocit, že ste sa ocitli priamo na konkrétnom mieste.

Texty Jansson vynikajú majstrovským zachytením atmosféry, ktorú z jej textov priam cítiť, a pritom na to nepotrebuje sto či dvesto strán. Ľahkými, presnými ťahmi akoby skicovala. Neopakovateľný moment zachytí bez zbytočností.

Cestovat nalehko neoplýva hrúbkou; má len 163 strán, poviedky sú stručné, no napriek tomu nepôsobia stroho, práve naopak: sú intenzívne a vyvolávajú mnoho otázok. Dominujú nezvyčajné postavy. Väčšinou ide o starších ľudí, ktorých hlavnou črtou je, že nejednajú tak, ako to od nich spoločnosť očakáva, ale nasledujú vlastné ciele: starší pán, ktorý si pobalí len zopár vecí a natrvalo opustí domov, amatérsky botanik a amatérsky filozof zvádzajúci boj o lavičku v botanickej záhrade, babička oslavujúca svoje osemdesiate narodeniny, ktorej skromným požiadavkám je náročné vyhovieť. Je obdivuhodné, s akou presnosťou autorka v poviedkach líči temné stránky ľudskej povahy.

V rovnomennej poviedke Cestovat nalehko  sa stretávame so starším pánom, ktorý sa rozhodol natrvalo opustiť svoj byt a vydať sa sám na plavbu loďou.

Cítil sa vyčerpaný zo stálej potreby niekoho ľutovať, nosiť v sebe tajomstvá a sklamania iných ľudí. Na cestu si síce pobalil minimum vecí, ale naľahko sa mu cestovať nepodarí, pretože ľudia, ktorých počas plavby stretáva, mu neustále hádžu svoju batožinu na plecia:

Někdy mi lidské projevy úzkosti a obav připadají dost podobné, alespoň pokud jde o ty každodenní starosti… Všiml jsem si, že kromě skutečných katastrof se různá životní neštěstí opakují s celkem monotónní pravidelností; jeden z páru je nevěrný či znuděný, chuť do práce vyprchala a všechny ambice a sny splaskly jako bubliny, čas se čím dál rychleji krátí, rodina se chová nepochopitelně, až to děsí, přátelství se časem otráví, člověk se urputně zabývá nepodstatnými věcmi, a přitom to nenapravitelné se jen zhoršuje, povinnosti i pocit viny nás ohlodávají a všechny ty příznaky se vágně označují jako úzkost či neklid, které člověk jen zřídka dokáže definovat, nebo se o to aspoň pokusí. (str. 78)

Výsledok je horkosladký, okorenený autorkiným špecifickým humorom. Cestovat nalehko  je nadčasová kniha, ku ktorej sa určite vrátim a už teraz tuším, že o pár rokov v týchto poviedkach nájdem rozmer, ktorý Jansson predo mnou zámerne starostlivo ukryla.

__________________________________________________________________________________

*zdroj: Tove Jansson, Life, Art, Words The Authorised Biography– Boel Westin, vydavateľstvo Sort of Book, 2014

Zdieľaj na: