Keď chodievam po ulici, zažívam rôzne druhy strachu. Bojím sa, či som vhodne oblečená, či sa netvárim čudne, toho, či mi ten pán, čo na mňa uprene pozerá, niečo nespraví. Či ma tá skupina podnapitých mužov pohŕdavo neokomentuje. Či na mňa z kríka nevyskočí nejaký muž. Tak, ako to urobil pred niekoľkými rokmi istý cyklista, čo sa ma pokúsil za bieleho letného dňa znásilniť.

V skratke: neviem, aké to je, cítiť sa na verejnosti v bezpečí. Alebo, nevedela som. Až kým som v Bruseli nekráčala po ulici s ďalšími 50 feministkami. Ako sa mi podarilo pripojiť sa na ulici k takej neobvyklej skupine?

14142084_1278772855480323_270961303995167805_n

Pred bruselskou radnicou.

Prihlásila som sa na Letnú feministickú školu, ktorú v septembri 2016 zorganizovala Európska ženská lobby. Spolu so mnou kráčali Bruselom, sedeli v konferenčnej miestnosti a žúrovali entity z celej Európy. Z Únie sa k nám nepripojili len osoby z Fínska, Slovinska, pobaltských krajín, Rakúska, Luxemburska a Cypru. Zato sa však k nám pridali feministky z Turecka, Srbska, Číny a Brazílie.

Naspäť k môjmu nedostatku strachu. Predstavte si toho muža, čo by chcel zaútočiť na skupinu 50 žien a entít iných rodov. Mal by šancu jedine vtedy, keby nazhromaždil ďalších 50 mužov. A to nie je také jednoduché.

Fyzické útoky mi teda nehrozili. Ale nielen preto som sa cítila v bezpečí. Nemusela som sa báť ani odsúdenia za to, čo mám oblečené, čo mám na hlave, ako sa tvárim.. Mohla som sa nahodiť výstredne, aj úplne obyčajne a byť si istá, že celá moja skupina to má ťažko v p.. Bola som totiž v spoločnosti bytostí, ktoré sa aktívne odnaúčajú nenávidieť ženy.

Ako žiť v neustálom strachu?

Vďaka tejto skúsenosti som si uvedomila, v akom strachu žijem v rámci svojej bežnej reality. A skúste s takým pocitom pracovať, tvoriť, tešiť sa, nadväzovať vzťahy, užívať si život. Alebo to radšej neskúste. Nie je to príjemné. Človek, ktorý sa necíti v bezpečí pred násilím, sa nemôže cítiť sebavedome, slobodne, ani úspešne.

A násilím nemyslím iba to fyzické a sexuálne. Existujú aj iné formy, ako napríklad to, čo sa označuje ako psychické, sociálne, či ekonomické. Spomína sa väčšinou v súvislosti s domácim násilím, podľa mňa sa však všetky tieto formy dajú rozpoznať aj v oveľa väčšom, celospoločenskom meradle.

14354924_10207700600777198_8384553133731465167_n

Mladé feministky na letisku.

Všetkými týmito formami násilia si totiž v našej patriarchálnej spoločnosti skupina zvaná muži udržiava nadvládu nad skupinou, ktorú nazývame ženami a ľuďmi iných rodov a pohlaví. Nadvládu môžte mať iba nad ľuďmi, ktorí sú na vás ekonomicky, či sociálne závislí, ktorí sa vás boja, alebo sa cítia príliš nehodní, maličkí, alebo bezmocní na to, aby si vládli sami.

Práve preto sú podobné akcie ako Feministická letná škola, na ktorej som sa zúčastnila, také dôležité. Keď sa nás patriarchát snaží izolovať, my sa musíme spájať a navzájom sa posilňovať. Išla som do Bruselu maličká a vrátila sa veľká. A dopriala by som to každej. Ďalšia feministická letná škola sa bude konať budúci rok. Určite sa prihláste!

 

Zdieľaj na: