Cestou na bratislavskú hrádzu, na bicykli, v kraťasoch a tielku, na mňa zízajú chlapi, akoby som mala tri hlavy, občas dokonca aj niekto zapíska. Cestou z kúpaliska ma skupinka malých frackov vyzve, aby som „ukázala cecky”. V auguste v peknej dlhej sukni odo mňa nejaký týpek nevie odtrhnúť zrak, prezerá si ma dokonca aj vtedy, keď ho už dávno obídem, bez hanby, tak drzo, že to nevydržím a plná zúrivosti mu ukážem môj nasrdený prst. Dovalím sa domov a plačem, aké je to hnusné a desivé. Prečo na mňa zízajú? Nechutné, úchylné prasatá. Už ani nechcem vyliezť z bytu. Mamina sedí vedľa mňa a chlácholivo na mňa pozerá. Ocino vyhlási: „To musíš proste ignorovať.“

Mám toho dosť!

Len toto mi chýbalo. Štartujem svoje feministické motory. Nie, nebudem to ignorovať, hovorím mu – to som robila celý svoj doterajší život, od trinástich či štrnástich, čo som s týmto ohavným osudom musela žiť. Tentoraz som nabrala odvahu konfrontovať. Na hrádzi som demonštratívne zabrzdila a zahučala: „Čo je? Ešte si nevidel ženu?!“ a tomu druhému som otrčila prostredník. Z malých drzých chalanov z príkladu vyššie som bola príliš šokovaná na to, aby som reagovala. V mojom okolí vo všeobecnosti pretrváva Názor, že pokrikovanie a zízanie mužov na ulici neznamená pre ženy nebezpečenstvo, je v mojom okolí úplne bežný. Ocino mi napríklad to, že si ich nemám všímať, radí bežne.

Pritom si asi myslí, že som to neskúšala. Čo som asi celý život robila? Očividne to nezabralo, chlapi pískajú ďalej. Keď ich ignorujem, z ich pohľadu všetko funguje tak, ako má. Bábiky predsa nemajú čo reagovať na pískanie a pokrikovanie. Majú stáť a nechať sa obzerať. Ony sa predsa vyzdobili pre mužský pohľad, tak teraz ich treba ohodnotiť.

Do predmetu sa ľahšie kope

Popiskovanie, neslušné pohľady a neprijateľné komentáre sa definujú ako sexuálne obťažovanie (zdroj) a sú výsledkom procesu, ktorý sa volá sexuálna objektifikácia. Toto v princípe znamená, že človek vníma druhého ako objekt sexuálnej túžby, a nie ako celistvú osobu.

Tohto človeka netrápi, povedzme v prípade pokrikovania na ulici, že terč obťažovania sa z toho môže cítiť zahanbene, ponížene alebo nahnevane; nezaujíma ho, že jeho objekt väčšinou vôbec netúži vedieť, čo si o ňom myslia cudzí okoloidúci. Vinník vidí len telo a na ňom niečo, čo sa dá okomentovať. Obeť takéhoto správania – často je ňou žena – sa stáva objektom bez vlastnej vôle a osobnosti a slúži výhradne na pozeranie sa – alebo sex.

Sexuálne obťažovanie na ulici vo výskumoch

Podľa štúdie Európskej únie o násilí páchanom na ženách (zdroj) zažila nejakú formu sexuálneho obťažovania každá druhá žena v krajinách EÚ. Hoci je to vysoké číslo, bohužiaľ ma vôbec nešokovalo.

Zároveň, skúmajúc grafy zobrazujúce mieru obťažovania v krajinách EÚ, všimnete si zaujímavý fenomén. Najvyššiu mieru obťažovania zaznamenávajú severské a západné krajiny ako sú Švédsko, Holandsko, Dánsko či Francúzsko, kým najmenej je obťažovanie ohlásené v Bulharsku, Rumunsku či Poľsku. Žeby to tak naozaj bolo? Žeby najviac obťažované ženy boli práve tie v Švédsku či Holandsku? Alebo je to tak, že tieto ženy majú lepšie povedomie o obťažovaní, ženských právach a rodovej rovnosti a preto vedia ohodnotiť správanie ako nevhodné?

Slovensko skončilo v tomto rebríčku ako pätnáste. Na druhej strane, v grafe zobrazujúcom vedomie žien o iniciatívach na pomoc obetiam domáceho násilia sme skončili siedmi od konca. Čo z toho vyplýva? To je síce príliš jednoducho položená otázka o komplikovanej téme, ale môj názor by znel takto: z vlastných skúseností a z rozprávania mnohých mojich kamarátok usudzujem, že sexuálne obťažovanie je na Slovensku dosť časté, ale Slovenky si takmer neuvedomujú, že ide o niečo zlé.

Pyramída vzrastajúceho násilia

V spoločnosti, kde sa nad obťažovaním na ulici len krčí plecami, je prípustnejšie, aby muž capol ženu po zadku. A v prostredí, kde ani toto nikoho veľmi netrápi, je menej odsúdeniahodné, keď muž znásilní ženu. Britská sociologička Liz Kelly (1988) a rôzne organizácie na ochranu týraných žien v tejto súvislosti hovoria o takzvanej pyramíde vzrastajúceho násilia (continuum of abuse – kontinuum zneužitia). Začína sa obťažujúcimi komentármi a môže skončiť znásilnením alebo vraždou. Každá spodná tehla pyramídy to uľahčuje tej vrchnejšej.
Preto je dôležité začať od najspodnejšej tehly. Dajme najavo, že nesúhlasíme s objektifikáciou a obťažovaním na ulici, a že chceme a vieme proti nemu bojovať. Aby sa potom tá hrozivá pyramída stavala čoraz ťažšie a ťažšie.

O autorke:

Zuz Olšinová študuje sociológiu v škótskom Edinburghu. Popritom sa snaží urobiť si jasno vo feminizme aj v tom, prečo sa ľudia nenávidia. Rada tancuje a spí.

Zdroje:
KELLY, L., 1988. Surviving Sexual Violence. Minneapolis: University of Minnesota Press.
Violence against women: an EU-wide survey. European Union Agency for Fundamental Rights.

Foto:
https://i.ytimg.com/vi/qx8Uc0X7HSU/maxresdefault.jpg

Zdieľaj na: