Dlho som bola na pochybách. Posledné roky som strávila v zahraničí, kde je feminizmus in” a v prostredí, kde sa rodová rovnosť berie ako samozrejmosť. Čítam mnohé knihy o feminizme. Častokrát som bola zmätená a nevedela sa stotožniť s profesionálnymi feministkami”.

Frustrovali ma rozdiely medzi radikálnym, liberálnym a marxistickým feminizmom a problémami, ktoré považujú v spoločnosti za najdôležitejšie.

Častokrát mi tieto tézy konkrétnych feministiek pripadali až príliš vytrhnuté z reality, najmä tej slovenskej.

Ich názory na svet boli rovnaké ako moje, ale postavené na úplne iných príbehoch, príbehoch privilegovaných žien.

Je to mnou, alebo naozaj iba zopár z nás disponuje dobrou angličtinou, kopou voľného času, dávkou trpezlivosti a akým-takým všeobecným rozhľadom na to, aby sme boli schopné/í pochopiť a dočítať tú-ktorú knihu do konca?! Ako sa považovať za feministku v krajine, kde len málo ľudí chápe, čo to vôbec feminizmus je?

Na to mi dala odpoveď zlá feministka, Roxane. Roxane Gay o sebe tvrdila, že je zlá feministka, pretože zbožnuje ružovú a z času na čas sa roztancuje pri piesňach, ktoré sa príliš zaoberajú ženským telom.

Roxane ma naučila, že je OK nestotožňovať sa s profesionálnymi feministkami”, pretože len málo z nás si nimi môže dovoliť byť:

„Snažím sa, aby bol môj feminizmus jednoduchý. Viem, že feminizmus je komplexný, vyvíjajúci sa a pomerne abstraktný koncept.

Viem, že feminizmus všetko nevyrieši. Verím v rovné príležitosti pre ženy a pre mužov. Verím, že ženy majú právo rozhodovať sa slobodne o vlastných telách a tomuto právu by mala zodpovedať aj zdravotná starostlivosť, ktorú potrebujú.

Verím, že ženy by mali byť rovnako platené ako muži za tú istú prácu. Feminizmus je voľba a ak žena nechce byť feministka, je to jej právo, ale mojou zodpovednosťou je bojovať aj za jej práva.

Feminizmus je postavený na vytváraní možností pre všetky ženy, aj keď sa pre niektoré z tých možností nerozhodneme.“ (Roxane Gay – Bad feminist)

Prestala som si teda lámať hlavu nad tým, aký je feminizmus sofistikovaný. Namiesto toho som začala premýšlať nad tým, ako ho najlepšie reprezentovať v mojom okolí. Začala som od seba.

Som autentická (a možno zlá) feministka. Akceptujem, že mám rada podprsenky, lebo sa mi v nich moje prsia páčia a veľmi na uliciach nekričím (mám prirodzene slabý hlas).

Radšej si pripravím pekne veľké a kreatívne transparenty. Feminizmus ma naučil vážiť si seba samu a svoje telo. Akceptujem seba samu, vážim si svoje nedokonalé telo a netýram ho ideálmi krásy, najmä tej instagramovej.

Feminizmus mi nedal odpovede na všetky otázky o tom ako spoločnosť funguje, ale nasadil mi okuliare, cez ktoré sa na ten svet pozerám. Pochopila som, že mať názory na veci presadzovať ich, je dôležité. 

Feminizmus nie je o tom, koľkých protestov sa zúčastníš (aj keď u nás na Slovensku je ich žalostne málo) alebo o tvojom hashtagu womanpower na Facebooku či Instagrame.

Feminizmus je jednoduchý. Je o sebaláske, o uvedomení si, že si samostatná bytosť rozhodujúca za seba samu. Vyžaduješ rešpekt a rovnocenné zaobchádzanie.

Si empatická a uvedomuješ si, že nie všetci majú v živote rovnaké šance ako ty, či už kvôli pohlaviu, sexuálnej orientácii či farbe pleti.

Na Slovensku sa feminizmu bojíme. Veď všeobecne platí, to, čo ignorujeme, sa nás netýka. O feminizme hovoriť treba, pretože naše názory a spôsoby života autentické sú. Začni od seba a buď úprimná. Autentická.

Zdieľaj na: