Veľa odborníčok a odborníkov v oblasti feminizmu sa zhoduje, že najlepším spôsobom ako zaznamenať najdôležitejšie míľniky v jeho histórii, je takzvaný vlnový model.

Spisovateľka Kira Cochrane ho vo svojej knihe All the rebel women definuje ako veľmi efektívny spôsob vyznačovania presných období v histórii, kedy nastalo výrazné povstanie žien proti sexizmu a útlaku.

Upozorňuje však aj na fakt, že tento model sa môže v rôznych častiach sveta výrazne líšiť, keďže väčšina krajín nezažila nárast feminizmu v rovnakom období.

Prvá vlna feminizmu – kedy sa to všetko začalo

Prvá vlna (približne od roku 1800) bola podľa Kiry Cochrane založená na jedinom probléme, na boji za ženské práva. V tomto období sa povstanie týkalo žiadosti žien o jedno z najdôležitejších z nich, o volebné právo.

Najvýznamnejšiou udalosťou prvej vlny bolo stretnutie žien v Seneca Falls v USA v roku 1848. V Spojených štátoch to bolo prvé vystúpenie, kde ženy žiadali o rovnoprávne postavenie. Podľa Kiry Cochrane prvá vlna začala rokom 1906, kedy sa ženám podarilo vydobyť si volebné právo vo Fínsku. To potom nasledovali aj ostatné štáty Európy a USA.

Druhá vlna feminizmu – koniec prehliadania

Druhou vlnou Kira Cochrane nazýva obdobie medzi rokmi 1960 až 1970, ktoré je výrazne poznamenané povstaním za občianske práva. Táto udalosť dokázala ukončiť dlhoročné prehliadanie a potláčanie feminizmu najmä zásluhou diela Feminine Mystique od autorky Betty Friedan.

Dielo Feminine Mystique podľa autorky poslúžilo ako budíček miliónom podceňovaným a utláčaným americkým ženám v domácnosti. Na základe prieskumu a výpovedí jej bývalých vysokoškolských spolužiačok opísala, ako sa ženy cítia uväznené v ženskej rodovej role. Ako zažívajú obrovský deficit z nenaplnených snov a príležitostí, ktorým bránia ich zaväzujúce domáce a materinské povinnosti.

„Odborníci ženám povedali, ako si nájsť chlapa a ako si ho udržať, ako kojiť deti a ako ich naučiť chodiť na záchod, ako zvládnuť súrodeneckú rivalitu a rebéliu dospievajúcich, ako kúpiť umývačku riadu, upiecť chlieb, uvariť gurmánske slimáky, ako sa obliekať, vyzerať, správať sa viac žensky a urobiť manželstvo viac vzrušujúce, ako zabrániť  manželom v tom, aby umreli a  synom v tom, aby sa z nich stali delikventi. Boli naučené, aby ľutovali neurotické, nešťastné, prakticky „neženské“ ženy, ktoré sa chcú stať poétkami, fyzičkami alebo prezidentkami. Naučili sa, že pravá žena nechce kariéru, vyššie vzdelanie ani politické práva – teda ani nezávislosť a nové možnosti, za ktoré vtedajšie  feministky bojovali.“ The Feminine Mystique

Tretia vlna feminizmu – obdobie rozmachu feministickej literatúry

O tretej vlne feminizmu Cochrane tvrdí, že sa veľmi ťažko kategorizuje. V období najmä okolo roku 2004 podľa nej ovplyvnili feminizmus hlavne literárne diela adresované mladým ženám. Často sa od seba veľmi líšili a sporili sa v najzákladnejších názoroch.

Podľa Kiry Cochrane, Angely McRobbie alebo Alice Walker je z pomedzi všetkých teórií  najpravdepodobnejším štartérom tretej vlny esej od Jennifer Baumgardnerovej, práve z roku 2004 s názvom Feminity and Feminism or How we learned to stop worrying and love the Thong.

Vo svojej eseji píše o tom, aké možnosti sú žene ponúkané v rámci kapitalizmu. Vyzdvihuje svoju lásku k dievčenskosti a k stereotypným ženským produktom ako make-upu a spodnej bielizni.

Podľa Angely McRobbie sa sprvu môže zdať, že Baumgardnerová svojou esejou protestuje proti feminizmu, ona však naopak považuje za dôležitý návrat k ženskosti a možnosti si podľa vlastnej voľby a názoru užívať produkty ako make-up a topánky na vysokom opätku.

Ponúka „dievčenský“ feminizmus ako spôsob boja proti sexizmu a útlaku. Zároveň chce dať mladým ženám slobodu používať skrášľovacie produkty bez toho, aby boli považované za slabé a podriadené systému.

Jennifer Baumgardner argumentuje tým, že netreba odmietať konzumerizmus, teda teóriu, že čím viac produktov  sa predá, tým viac to pomôže obchodníkom a výrobcom k ďalšiemu rozvoju obchodovania. Podľa nej nie je potrebné tùto myšlienku odmietať, aby ste sa mohli považovať za „správnu feministku.“

Naopak, tvrdí, že mnohé feministky často považujú zelený lak na nechty, Hello Kitty, Spice Girls a brazílsky vosk na bikiny ako spôsob, ktorým skrášľujú a vyzdvihujú svoju identitu. Jej teória „dievčenského feminizmu“ sa nesie v duchu hesla „čo chcem, to dokážem,“, je sex-pozitívna, všetko dovoľujúca a umožňuje ženám byť zároveň nezávislými, múdrymi a sexi.

Štvrtá vlna feminizmu, nárast beauty trendu

So štvrtou vlnou sa podľa Cochrane najčastejšie stretneme ako s presne nedefinovaným pojmom. Deje sa tak preto, pretože štvrtá vlna sa nezaoberá žiadnym hlavný problémom – existuje množstvo rozličných problémov, lenže názory na ich riešenie sa v mnohých ohľadoch od seba príliš líšia na to, aby sa dal vybrať jeden jediný.

Rovnako ako pri tretej vlne sa diskutuje o rôznych možnostiach a príležitostiach pre ženy, ako aj o množstve problémov a tém, napríklad o sexuálnom násilí, posilňovaní vlastného sebavedomia a postavenia, prezentovaní feminizmu cez sociálne média, či o trende selfie (článok Má na nás selfie pozitívny alebo negatívny vplyv) a mnohé ďalšie.

Piata vlna feminizmu, alebo čo prinesie budúcnosť 

Podľa Kiry Cochrane sa veľa odborníkov a odborníčok sporí, či už piata vlna nastala alebo nie. Zhodujú sa len v názore, že práve táto vlna bude znamenať ďalšiu budúcnosť feminizmu a určí, akým smerom sa bude feminizmus uberať.  

Dielom, ktoré odštartuje piatu vlnu feminizmu, sa má napríklad podľa Sophie Walker, líderky organizácie The Woman’s Equality Party alebo magazínu Fifth Wave, stať kniha How to be a Woman od americkej autorky Caitlin Moran.

Tá vo svojej knihe varuje, že počet žien, ktoré o sebe vyhlasujú, že sú feministky, neustále klesá, a preto feministky novej generácie vyzýva, aby povstali a zabránili jeho úpadku.

Zdieľaj na: