Rocková skupina troch dievčat bez obalu hovorí, čo si myslí o hudobnom priemysle a bohatých chlapíkoch, ktorí ho riadia. Propagujú rodovú rovnosť, bojujú proti sexizmu, vyjadrili sa aj ku kampani #MeToo. Za radikálne názory ich vyhodili z punkovej scény v rodnej Austrálii, boli príliš „pravdovravné“. Camp Cope.

Píše sa rok 2010, v Austrálii vrcholia voľby. Sebavedomá dievčina Georgia Maq sedí za klavírom a hrá skladbu, ktorú dostala ako zadanie na hodine hudobnej výchovy. Má zaujať postoj k aktuálnemu dianiu v spoločnosti.

To ale mladá rebelka odmieta. Rozhodne sa vytvoriť kratučkú pieseň pojednávajúcu o politickej strane, ktorá sama seba nazýva „Sex party“. Pozrie si diskusiu klasickej konzervatívnej pro-life aktivistky a predstaviteľky otvoreného dialógu. Zahrá zopár klavírnych tónov a odvážne zaspieva: „Mám rada pornografiu a entuziastické striptérky.“

Svoju pieseň v názve dokonca ohodnotí (priemerná protestná skladba) a vyvesí na YouTube. Video s podpriemernou kvalitou si pozrie len niekoľko Austrálčanov, nikto netuší, že sa za pár rokov sa Georgia stane svetoznámou členkou feministickej rockovej kapely Camp Cope.  

Dievča si zo seba vo videu samozrejme uťahuje, no masku drsnej rebelky si nečakane strháva v nasledujúcich videách. Zloží otcovi skladbu, kde bez obalu hovorí ako sa obaja zbavili závislosti od drog, no on pred dcérou uprednostnil cestu do Ameriky a Slovinska.

Kvalita videa mizerná, no hudobne sa Georgia posunula ďaleko vpred. Nasledovalo niekoľko podobných lo-fi videí vrátane klavírneho prespievania „Born to die“ od Lany del Rey (samozrejme s lepšími vokálnymi kvalitami ako má samotná speváčka).

A potom nastal zlom. V roku 2013 hudobným priemyslom začali otriasať témy feminizmu a nesvojprávia. Austrálsku indie rockovú scénu viedla dnes už svetoznáma Courtney Bartnett. Svojím zanedbaným chlapčenským zjavom sa stávala anomáliou, ku ktorej sa pridávali kapely a speváčky s rovnakými hodnotami. S heslom „Nikdy sa nečešem!“ sa otvorene hlásila k homosexuálnej orientácii.

Georgia sa Bartnettovou inšpirovala a prespievala jej skladbu „Depreston“. Náhle sa stala známou. Návštevnosť jej kanálu na YouTube stúpla na neuveriteľných 60 000 divákov. Vtedy už Maq otvorene hovorila o sexizme v hudobnom priemysle. S vtipnými vsuvkami spievala: „Môj agent (hudobného vydavateľstva pozn. prekl.) je mizogýnny homofób a rasista.“

„Si legenda,“ zavtipkovala Georgina kamoška na začiatku spomínaného videa. Maq sa na poznámke zasmiala, no uvedomovala si vlastnú popularitu. Vedela, že tento moment môže na niečo využiť. Mala viacero možností.

Georgia, neklamme si, je pekné dievča, ktoré by svojím výzorom prevalcovalo mnohé popové princezné v USA. Speváčka si mohla zadovážiť povrchný luxus, no neurobila to. Mala povahu rebelky pevne stojacej za svojimi hodnotami. Preto sa rozhodla založiť rockovú feministickú kapelu.

A tak sa zrodili Camp Cope. Georgia si k sebe privolala basgitaristku Kelly-Dawn Hellmrich a bubeníčku Sarah Thompson. Baby si povahovo sadli. Georgia sa stala rebelkou kašľajúcou na pravidlá, Hellmrich intelektuálkou s okuliarmi a Thompson skrytou introvertkou.

Dievčatá sa v tejto zostave zavreli do štúdia až do roku 2016. Ich rovnomenný album príjemne prekvapil kritikov i divákov, stal sa vzorom pre obrovské množstvo DIY kapiel nielen v Austrálii. Camp Cope zrazu čelili obrovskej mase fanúšikov.

Dievčatá si mohli dovoliť hrať na mnohých setoch a festivaloch, no opäť prekvapili zásadovosťou. Z austrálskej punkovej scény ich vyhodili kvôli prílišnej otvorenosti. Na festivale Falls vystúpili s piesňou „The opener“ naštvané, lebo line-up neobsahoval takmer žiadne ženské mená.

Maq z pódia s penou v ústach za potlesku divákov spievala: „Opäť nám ukazujú ako nás nevedia začleniť do line-upu, interpretiek je na tomto posranom festivale len deväť.“ Samozrejme členky čelili kvôli výkriku na festivale tlaku zo strany médií. Falls dvakrát nadšení zrejme neboli tiež. Nuž, toto ich úsilie výstižne zhrnula frontmanka slovami „Vieme byť svinské.“

Ich prvú nahrávku sa oplatí vypočuť, je nečakane priama a emocionálna. Ako aj samotná Georgia priznala, svoje pocity nevie opísať, a preto na ich spracovanie využíva hudbu. A tak sa piesne namiesto jednoduchých veršíkov stávajú osobnými príbehmi Maq.

Prežívame s ňou komplikovaný vzťah s otcom, nepríjemné pocity nezmyselnosti a samoty. Georgia sa pred albumom totiž rozhodla pracovať ako zdravotná sestra a pomáhať ľuďom. Zároveň priznáva, že túto dobrovoľnú činnosť vykonávala ako akési odčinenie za svoju divokú etapu dospievania.

Zažívala tak utrpenie, čelila smrti a nezmyselnosti ľudského života. Implicitnou zložkou albumu sú spomínané feministické vsuvky a heslá: „Jediný človek, ktorý zabráni zlému mužovi so zbraňou v ruke je dobrý muž so zbraňou v ruke.“ (They say the only thing that stops / A bad man with a gun / Is a good man with a gun.) Prvky hnutia sú prítomné aj v kontexte vzťahov: „Snažil som sa nájsť dôvod prečo ťa opustím / Si ním ty sama.“ (Hey, I was looking for a reason to leave / And it’s you).

Nuž a potom USA zasiahla vlna  #MeToo, o sexizme sa začalo hovoriť mnohonásobne viac. Camp Cope túto príležitosť využili a otvorene sa vyjadrili k tejto téme. Na turné sa rozhodli fanúšikom poskytnúť bezplatnú telefonickú linku. Jej číslo bolo známe vopred a diváci ho mohli využiť kedykoľvek počas koncertu v prípade, že sa cítili ohrozene. Takáto služba môže pôsobiť prehnane, no neklamme si, koncerty boli a sú terčom indivíduí, ktoré môžu spôsobiť katastrofy; od zastrelenia 22-ročnej speváčky Christiny Grimmie cez tragický Manchester po iks „menších“ zločinov, ktoré sa v noci udejú.    

Aj kvôli ohnivej debate, ktorú #MeToo otvorila, sa Camp Cope rozhodli neustále makať na novom materiáli. V roku 2017 vydali pieseň „Opener“, ktorá sa objaví aj na ich novom albume How to socialize & make friends. Ten vychádza druhého marca. Už úvodná pieseň je čímsi špeciálna, indikuje, že Camp Cope nie sú predskokankami na koncerte slávnejších kapiel ako doteraz.

Bolo im umožnené nahrať skladbu v slávnej austrálskej budove opery, následne sa objavili s prekvapivou piesňou „The face of God“. Bolo jasné, že kapela sa tentokrát rozhodla ponoriť do ešte väčších hlbín ich osobných ťažkostí. Sama Georgia priznala, že pre ňu bolo veľmi náročné odspievať skladbu pred publikom bez pocitu hanby.

Nemusíme sa báť, že Camp Cope pod vplyvom rastúcej slávy skĺznu do mainstreamovej tvorby. Ich názor na hudobných producentov a ich vydavateľstvá je celkom vyhranený. „Sú to prachatí chlapíci za volantom značkového auta, ktorí zarábajú na talentovaných austrálskych speváčkach. Je smutné vidieť, ako ich ničia, len aby si prostredníctvom nich zarobili.“ Nech im to vydrží.

Zdieľaj na: