Praha, 2015: Teplota vzduchu zamračenej júnovej nedele bola vysoká tak akurát. Keď som v krátkej sukni a saku s dlhými rukávmi kráčala na stretnutie s Damiánom, nebolo mi ani teplo, ani zima. Keby však bol môj interviewovaný vybral pre miesto rozhovoru letnú terasu kaviarne Pod Lípami, moje nohy by sa asi po chvíli sedenia začali triasť chladom.

Teda som sa tešila, keď som Damiána našla sedieť vo vnútri.

Damián Machaj, s krátkymi, štýlovo zastrihnutými vlasmi a bielej mikine, sedel v rohu miestnosti sklonený nad tabletom, na ktorom mal otvorený facebook. Sťažoval sa, že mu kamaráti neodpisujú tak rýchlo, ako by chcel. Dohadovali sa totiž na tom, že sa po našom interview pôjdu spolu pozrieť na Pražské Quadriennale.

Prešli sme vcelku rýchlo k veci, lebo môj interviewovaný sa ponáhľal. Rozhovor som nezačala práve šťastne, keď som spomenula článok od istého trans* muža a opísala som ho ako “týpka, ktorý bol predtým baba..”

foto (c) pandamian

Ale aspoň som sa vďaka tomu dozvedela o Damiánovom pohľade na to, ako o trans* ľuďoch (ne) hovoriť.

Damián: Je to citlivá téma. Trans* ľudia hovoria, že to, či je niekto muž alebo žena, nemusí závisieť od ich fyziognómie. Oni teda sú tým, kým sú, celý život, no spoločnosť ich na základe istých zaužívaných znakov vníma nesprávne. Nemalo by sa hovoriť, že “týpek bol muž, alebo ona bola žena”, ale skôr “pred tranzíciou”, alebo môžme povedať “predtým, než ho spoločnosť začala vnímať ako muža, či ženu”, pred coming outom.

Dana: Zdá sa, že to, ako o trans* ľuďoch hovoríme, je pre teba veľmi dôležité.

Damián: Áno. A je tiež veľmi dôležité baviť sa o tom, ako o trans* ľudoch hovoríme, pretože u nás o tejto problematike vie veľmi málo. Nevieme veľa ani o tom, ako sa vyjadrovať korektne.

Dana: Mrzí ma, že som sa zle vyjadrila. Je to pravdepodobne aj tým, že som tento nesprávny termín začala použivať, aby mi rozumeli ľudia, ktorí o trans* témach vedia toho menej.

Damián: To vôbec nevadí, ja som zvyknutý opravovať ľudí. Netreba sa báť, že to ľudia nepochopia. Myslím, že je dôležité hovoriť korektne aj v širšej spoločnosti. Ja viem, že je to ťažké a veľa ľudí môže mať pocit, že to väčšinová spoločnosť nikdy nepochopí. Aj na mojom blogu sa snažím, aby bol jeho jazyk prístupný väčšine. Nechcem písať príliš akademicky a komplikovane. Ale aj tak sa ale snažím hovoriť čo najinkluzívnejšie, aby sa korektný ale prístupný jazyk šíril aj v širšej spoločnosti. Je to jediná cesta akou sa môžem snažiť o pochopenie.

Dana: Aké sú také najčastejšie chyby, ktorých sa väčšinová spoločnosť dopúšťa, keď hovorí o trans* ľuďoch?

Damián: Jedným z týchto prešľapov je napríklad ten, ktorý si urobila. Hovoriť o tom, že niekto “bol chalan, alebo bol baba” alebo “keď sa zmenil na muža”  znamená, že sa na trans* ľudí pozeráš z úzkeho hľadiska a preberáš medicínsky pohľad na túto problematiku, v rámci ktorého nastal nejaký imaginárny zlom – vyliečenie sa, v ktorom sa zo dňa na deň zmenil človek z muža na ženu alebo naopak. Také jednoduché to nie je. Podobne neštastné je zaužívané spojenie “narodil sa/ narodila sa do zlého tela” – znovu je to veľmi zjednodušený pohľad na vec. Ja som napríklad nikdy netvrdil, že moje telo je “zlé” alebo že mi nepatrí. Najhoršie sú dotazy typu kam chodíš na záchod, aké už máš urobené operácie, ako si vyzeral pred tranzíciou, aké si mal pred tým meno… Ja chápem, že sú ľudia zvedaví, ale ak sa nad tým zamyslíte do dôsledku, mnoho z podobných otázok zasahuje do intímnej zóny a podľa mňa by nemal mať akýkoľvek človek pocit, že má právo sa na to trans* ľudí pýtať len preto, že sú trans*.

Dana: A ako o sebe hovorí samotná trans* komunita?

Damián: Mám námietky voči výrazu “trans* komunita,” pretože my vlastne žiadnu aktívnu trans* komunitu nemáme. Každopádne niektorí trans* ľudia sami o sebe hovoria “keď som bola chalan, alebo baba..” Alebo niekto môže použiť proste formuláciu, ktorá niekomu inému pripadá za čiarou. Je to teda veľmi rôzne. Niektorí trans* ľudia súhlasia s tým, že je trans* status vnímaný ako diagnóza, pretože im to dáva možnosť alebo akýsi príslub riešenia ich problému – tú liečbu. Je ale neštastné, že to nastavenie, ktoré je teraz, nedáva možnosť ľuďom, ktorí napríklad nechcú alebo nemôžu podstupovať hormonálnu terapiu alebo operatívne zákroky. Proste je to choroba, ktorú liečime hormonálne a preoperovaním a iná možnosť neexistuje. Ak by si niekto iba chcel zmeniť doklady, nemôže. Na druhej strane veľa trans* ľudí o hormóny a ostatné fyzické zmeny stojí.

Dana: Ty o trans* ľuďoch najradšej hovoríš ako?

Damián: O čo sa ja snažím, je dávať ľuďom alternatívy. Napríklad hovorím, že my trans* ľudia máme voľbu vybrať si, ako o sebe budeme hovoriť. Inak povedané, že nemusíme preberať zaužívaný jazyk, ktorý nemusí vyhovovať všetkým trans* ľuďom. A zároveň, keď stretnem trans* človeka, ktorý o sebe hovorí inak ako ja, tak mu nepoviem, že o sebe hovorí nesprávne. Dôležité je teda podľa mňa ponúkať iný spôsob, akým o tejto téme hovoriť a zároveň netvrdiť, že toto je tá jediná cesta. To sú aj moje stratégie, keď komunikujem s médiami.

foto (c) pandamian

Dana: Ako o tejto téme hovoria médiá?

Damián: V československom priestore dlho panoval zjednodušený pohľad, ktorý kopíruje pohľad na trans* status ako diagnózu, podľa ktorého existujú trans* ľudia, ktorí sa nechávajú preoperovať, napríklad z mužov na ženy, a potom ten zvyšok sú nejakí rodovo zmätení ľudia, ani muži ani ženy. A tento pohľad je strašne zjednodušený. Našťastie sa sem tam objaví kvalitný text, alebo správa ale je to veľmi zriedka.

Dana: Vnímaš nejaké zmeny v tom, ako sa k tebe po tranzícii správa okolie?

Damián: Mám dojem, že odo mňa moje okolie často očakáva, že im dokážem, že to s tou tranzíciou myslím vážne tým, že sa budem správať a budem vyzerať striktne podľa rodových stereotypov. Mal by som byť ten rozhodný, cieľavedomý, bez emócií, svalnatý, mužný a podobne. Prekvapilo ma napríklad, ako sa ma ľudia snažili povzbudzovať v mojej mužskosti tými najväčšími klišé.

Dana: A ako na teba vplývajú hormóny?

Damián: Je pravda, že vplyvom testosterónu sa mi mení inklinácia k istým reakciám v určitých situáciách. Ale to sú všetko iba také nuansy. Nejde o žiaden prechod od ružovej k modrej. Mám každopádne pocit, že som v spoločnosti rozhodnejší a odvážnejší. Mám menej „plačlivých“ chvíľ neznamená to ale, že neplačem. Stereotypy sú o zjednodušovaní a každý človek je neuveriteľne komplikovaný mix rôznych esencií.

Dana: Aké zmeny pozoruješ v tom, ako sa k tebe správajú neznámi ľudia?

Predtým som pôsobil dosť nezaraditeľne. Častokrát podľa mňa ľudia nevedeli určiť na prvý pohľad môj rod. Teraz mám pocit, že sú ku mne v úplne náhodných situáciách neznámi ľudia milší a obracajú sa na mňa s väčšou dôverou. Je to ale podľa mňa naozaj dané tým, že som bol pre verejnosť ako nezaraditeľný – queer človek viac podozrivý a divný.

Dana: Všimol si si aj niečo ďalšie?

Damián: Áno. Keď ku mne a mojej priateľke domov príde niekto napríklad odčítať spotrebu plynu, alebo podobne, tak sa automaticky bavia so mnou. Zároveň som si všimol, že najväčší rozdiel vidím v tom, ako sa ku mne správajú muži. U žien veľké zmeny nepozorujem.

Dana: A aký je ten rozdiel?

Damián: Ide hlavne o takú tu klasickú hetero väčšinu. Hovoria so mnou viac na rovinu. Alebo je to proste v tej základnej interakcii menej trápne. Možno ich už tak nemätiem a proste vedia aký komunikačný kód ku mne zvoliť. Ako chlap s chlapom 🙂

Dana: A čo také bežné každodenné situácie? Všímaš si nejaké rozdiely?

Damián: Jasne. Je to celé veľmi zaujímavé. Keď napríklad idem do potravín, a nadviažem komunikáciu s nejakou pani pokladníčkou, tak mám dojem, že sa ku mne správa ako keby som mal v rukách “svetlé zajtrajšky.” Je podľa mňa fakt vidieť, že ľudia vkladajú viac dôvery do rúk mladým mužom než ženám. Výsada mužskosti (male privilege) sa prejavuje aj v nižšom platovom ohodnotení žien, alebo v tom, aké majú zastúpenie v parlamente, ale toto nie sú veci, ktoré by sa ma nejak každodenne dotýkali. Mňa skôr v mojom živote zaujíma to psychologické hľadisko, teda či sú ženy a muži vnímaní inak. A potvrdzuje sa mi, že áno.

Dana: Dáš mi nejaký príklad?

Damián: Napríklad vo vzťahu k technike. Je pravda, že aj pred tranzíciou, keď som trávil čas s rôznymi kamoškami, často keď sa vyskytol nejaký technický problém odo mňa očakávali, že ho vyriešim. Cítil som to zo strany tých žien tak, že sa vzdávali zodpovednosti za tú situáciu. A vlastne ju hodili na mňa.
Teraz mám priateľku, ktorá je feministka a podobné stereotypné veci doma “nejedeme.” A mne to istým spôsobom hrozne vyhovuje, lebo ja potom sám na sebe necítim také tlaky. Lebo prečo by som to ja mal vedieť lepšie? A ak to budem vedieť lepšie, tak vám tým dokážem, že som viac muž?

Damián Machaj (vpravo) počas natáčania magazínu Queer na ČT2.

Damián Machaj je produkcie-schopný kreatívec, trans* aktivista a blogger zo Slovenska žijúci v Prahe. Vyštudoval FAMU a živí sa audiovizuálnou tvorbou. Spoluvytvára DJ duo Urxins, pracuje ako koordinátor sprievodných akcií filmového festivalu Mezipatra a vo voľnom čase píše svoj blog Pandamian a stará sa o kocúra Kuťubiho. Je spoluzakladateľom organizácie trans*parent.

 


Vysvetlivky

1.Pod Lípami je kaviareň na pražskej Letnej, s dobrou kávou, príjemnou obsluhou a krásnou letnou terasou s hustým rastlinstvom. Link

2.Pražské Quadriennale je “najväčšie svetové podujatie, ktoré skúma oblasť scénografie v celej jej šírke– od scénického umenia, cez kostýmový, svetelný a zvukový dizajn až po nové scénografické prístupy, akými sú site specific, aplikovaná scénografia, pouličná performance, kostým ako performance a mnohé iné.” Link

3.Článok bol o trans* mužovi, ktorý si všimol v správaní svojho okolia k sebe mnoho rozdielov po tom, ako ho okolie začalo vnímať ako muža. Link

4.Trans* je termín označujúci mnohé identity, ktoré napriek tomu, že sú neuveriteľne rôznorodé, majú jedného jednoduchého spoločného menovateľa: trans* človek nie je tradičný cisrodový človek. Cisrodový človek je ten, ktorý sa stotožňuje s rodom, ktorý mu pri narodení na základe jeho/jej fyziognómie pridelili. Link

5.Medicínsky pohľad znamená pozeranie sa na transrodovosť ako na psychickú poruchu, alebo poruchu správania, v rámci ktorej pacient túži žiť a byť akceptovaný ako príslušník opačného pohlavia, čo je zvyčajne sprevádzané pocitom nepohody z vlastného anatomického pohlavia alebo jeho neprimeranosti a želaním chirurgického alebo hormonálneho liečenia, ktoré by zladilo telo pacienta s preferovaným pohlavím. Takto je to uvedené v Medzinárodnej klasifikácii chorôb Svetovej zdravotníckej organizácie. Z ďalšej významnej klasifikácie chorôb, DSM 5 Americkej psychiatrickej asociácie, bol transsexualizmus v roku 2013 vyškrtnutý. K aktuálnosti MKCH od WHO – do roku 1990 bola v Medzinárodnej klasifikácii chorôb ako mentálna porucha uvedená aj homosexualita. Čo sa týka širšieho hľadiska – môžeme za medicínsky pohľad označiť každé presvedčenie, že trans* ľudia sa túžia “stať” opačným pohlavím, alebo ktorý zamieňa pohlavie za rod.

6.Jeden príklad kvalitného textu o trans* ľuďoch, ktorý sa objavil v médiách. Link

7.Výsadu mužskosti (male privilege) môžeme definovať ako skupinu výhod, ktoré si v patriarchálnych spoločenstvách (teda napríklad aj na Slovensku, v Čechách, alebo v západnej Európe), v rôznych aspektoch života užívajú muži oproti ženám. Prečítajte si o niekoľkých z týchto výhod TU.


Kde sa ďalej informovať:

  • www.transparentprague.cz – aktuálne dianie, podporná skupina, informácie pre verejnosť
  • www.transfuzia.org – informácie, odkazy na ďalšie zdroje, prehľad o situácii na Slovensku
  • tgeu.org – Transgender Europe, prehľad o situácii v Európe, aktuálne udalosti, rady (v angličtine)
  • www.glaad.org/transgender/transfaq – základné vysvetlenia a rady pre cisrodovú väčšinu, odpovede na často kladené otázky (v angličtine)

Prezentačný obrázok (c) ok, sister.

 

Zdieľaj na: