Napriek „vtipnému“ názvu to nie je vôbec zábava. Podľa štatistík každá druhá žena zažila obťažovanie na pracovisku. Otázkou je, či si to tých prvých 50% vôbec uvedomilo.

Osobne som sa stretla so zážitkami spojenými s týmto pojmom na každom doterajšom pracovisku. Je to smutný fakt, že vôbec v tomto storočí a tisícročí bojujeme s niečím takým.

Po rokoch v rôznych zamestnaniach som sa rozhodla pre život freelancerky. Prečo? Aj práve kvôli obťažovaniu. Ako freelancerka si určujem nielen cenu, ale aj vyberám klientelu a projekty, na ktorých budem pracovať. Už mi nikto nehovorí, ako by som sa mala obliekať, líčiť alebo, že by som s klientami mohla flirtovať, veď takto sa ľahšie získavajú zákazky.

Obťažovanie, ktoré som ja osobne zažila, bol ako zo štandardných štatistík. Nie som vyzývavý typ, obliekam sa skôr rezervovane. Napriek tomu som sa nevyhla upreným pohľadom, hvízdaniu za chrbtom, komentovaniu môjho vzhľadu spolu s obscénnymi a dvojzmyselnými vtipmi.

V súvislosti s obťažovaním si spomínam najmä na poslednú prácu. Vždy, keď sa na pracovisku strhla zábava, alebo oslava získanej zákazky, dostávala som nemiestne návrhy. O vyžadovaní telesného kontaktu ani nehovorím. Po mojom odchode domov nasledovali SMSky.

Samozrejme, že som v tomto nebola sama, kolegyne zažívali podobné narážky a obťažovanie, no mala som z nich pocit, že im táto pozornosť skôr lichotí, ako prekáža. Na jednej strane sa s úsmevom pohoršovali, na strane druhej však reagovali ešte vyzývavejšie, akoby si pýtali ešte viac. Tým sa tento problém na pracovisku stupňoval.

Nasledovali moje otázky, či je to takto pre nich v poriadku. Odpovede ma prekvapili. Problém podľa nich bol vo mne, že som netýkavka, že čo by som chcela, veď všade je to rovnaké a mám byť rada, že mám prácu a mám si užívať, že je o mňa záujem. Áno, dobre čítate. Od žien. Stalo sa to normou.

Problém nie je len v mužoch, ale aj v nás ženách. Na základe vopred naučených vzorov správania stále tieto formy obťažovania akceptujeme. Nielen, že sa to takmer vôbec nevníma ako negatívum, často obete vyjadria vinníkom aj podporu. Spoločnosť naopak skôr odsudzuje ženy za to, že sa voči obťažovaniu ohradia. Tým, že si to neuvedomujeme, prenášame to ako vzor aj na naše deti a ich deti.

Rôzne formy obťažovania nezažívajú len ženy ale aj muži na nižších pracovných pozíciách. Ženy vedia svojim mužským podriadeným poriadne znepríjemniť a zúžiť osobný priestor v práci, dokonca oveľa rafinovanejšími spôsobmi.

Sme si istí, že sa máme takto ponižovať alebo povyšovať? V pracovnom prostredí by sme mali dodržiavať určité pravidlá, no stále sú porušované a každý prižmúri svoje oko. Veď je to ,,normálne”.


Finančne nás podporiť môžete cez tento link: https://feminist.darujme.sk/1613/

Ďakujeme!

Zdieľaj na: