„Feminizmus je pliaga ľudstva“, hlásajú mnohí muži, a čo je ešte nepochopiteľnejšie, ženy. Vraj silou-mocou chce spraviť zo žien chlapov. Hoci stále neviem, čo to znamená, viem, že to môže povedať len niekto, kto o feminizme počul len z konzervatívnych médií.

Keď sa povie „feministka“, ľudia si predstavia fúriu, ktorá nenávidí mužov. Chápem. Táto predstava je vžitá vďaka zmedializovaným extrémistickým karikatúram.

Ako povedala bell hooks: „Antifeministický protiúder je tu preto, že hnutie bolo úspešné. Ukázalo totiž, akou hrozbou je patriarchát pre ženy i mužov.“ (feminizmus do vrecka, str. 157, Aspekt, 2013).

Kritický čitateľ sa ale zamyslí. Niekde počul, že tie lesby normálne zaviedli o feminizme kurz na vysokých školách, tak to, čo mu médiá ponúkajú, asi nemôže byť celá pravda. 

Sokratovsky si povzdychne, „Viem, že nič neviem,“ a začne pátrať. V slovenských kruhoch mu pomôže Feminist.fyi, alebo Aspekt. Tu nemám priestor na rozvinutie celých rodových štúdií, len rýchlo poukážem na to, o čo feminizmu ide.

Ale najprv otázka úplne odvedľa; čo si predstavím, keď sa povie „strom“? Veľký košatý dub. Keď sa povie „chlap“, predstavím si tlstého muža v mastnom tielku s pivom v ruke čumiaceho na futbal.

Vyleziem z hlavy von do sveta a na chvíľu sa prejdem.

Vidím borovicu, brezu, lipu. Pár chlapov má síce pivné brucho, ale nie všetci.

Stromy. Každý je iný

Živá feministka teda tiež môže byť niekto iný.

O čom je feminizmus?

V prvom rade, feminizmus nie je o nenávisti, alebo o preberaní nadvlády. Feminizmus je hnutie za rovnoprávnosť. Význam je už v samotnom slove – mať rovnaké práva. Nie väčšie, nie menšie, rovnaké. Práva:

  1. voliť
  2. vzdelávať sa
  3. mať rovnaký prístup k starostlivosti o zdravie
  4. vlastniť majetok
  5. mať právo na vlastné deti
  6. byť zárobkovo činná
  7. nebyť v práci diskriminovaná
  8. zarábať toľko, ako muž
  9. očakávať od partnera, že sa rovnakým dielom postará o rodinu a domácnosť
  10. slobodne chodiť po ulici
  11. nepodstupovať násilie

Ktorej žene tieto práva vadia? Možno ich nechce, alebo nemusí využívať všetky sama.

Janka možno chce vytvoriť manželovi a deťom miesto pre ich rozvoj, preto jej stačí základná škola, ale Danka chce byť právničkou, vyštuduje a potrebuje, aby sa s ňou manžel podelil o prácu v domácnosti, aby mohla profesionálne rásť.

Spomínané práva boli v roku 1979 uzákonené Dohovorom o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien.

Aká je situácia o 37 rokov neskôr?

Pozrieme sa na World Economic Forum na Správu o rodovej nerovnosti vo svete z roku 2016.

Správa sa venuje štyrom oblastiam – zdraviu, vzdelávaniu, ekonómii a politike. Zo 144 krajín je Slovensko, s rovnakým indexom ako Tadžikistan a Surinam, na 94. mieste. Medzi krajinami východnej Európy zaberá tretiu priečku. Odspodu. Predbehli sme Maďarsko a Arménsko. Pri tempe, akým sa veci menia, vraj vo východnej Európe budeme potrebovať 149 rokov, aby sa rozdiely uzavreli. Sme na tom lepšie ako severná Amerika, tá potrebuje 158 rokov.  

Vzdelanostne sme si takmer rovní (95%), takže neschopné nie sme. Svet však nevyužíva naše vedomosti. V ekonomickej sfére dosahujeme len 59%-tnú rovnosť. Možno preto, že ženy stále vykonávajú viac neplatenej práce denne ako muži (skoro 5 hodín, kým muži len hodinu a pol).

Najhoršie je na tom svet v spolupráci mužov a žien na politickej úrovni (23%).

„Ale veď ženy sú v politike, bola Margaret Thatcher, Julia Gillard, je Theresa May, Angela Merkel.“

Julia Gillard – bývalá predsedkyňa austrálskej vlády

Pozrime sa na tento argument bližšie. Do vlády volíme každé štyri roky, tak? Predpokladajme, že je to tak v každej krajine. A len štyri ženy boli zvolené v západných demokraciách?

Chcela som vedieť, ako je to s prezidentkami sveta.

Len hŕstka v našom patriarchátom nedotknutom západnom svete.

Podľa mňa, keby bolo viac žien v politických funkciách, svet by bol spravodlivejší. Potrebujeme však ženy, ktoré nebudú len slepo nasledovať kapitalistický patriarchát. Ten už spôsobil dosť škôd. Medzi najhoršie počítam:

  • Z tvora spoločenského vychováva sebeckého individualistu.
  • Samotu.
  • Závislosť každého druhu.
  • Rozpadajúce sa rodiny.
  • Sociálnu nespravodlivosť.
  • Rasizmus.
  • Vojny.
  • Hlad.
  • Civilizačné choroby.
  • Globálne otepľovanie.
  • Ekologickú katastrofu.

Je toto naozaj najlepší svet, aký si vieme predstaviť? Ale feminizmus je pliaga ľudstva.

Aby bolo jasné, feministka nežiada rovnaké práva s bielym mužom len pre seba, ale pre všetkých. Bez ohľadu na pohlavie, rod, sexuálnu orientáciu, pôvod, náboženstvo, farbu pleti, či spoločenské postavenie. Človek, pokiaľ neubližuje iným, je pre ňu človekom. Napriek všetkému, ako to denne vidíme, rovnoprávnosť zatiaľ v každodennom živote nie je samozrejmosťou. Niektoré práva dokonca zostávajú len na papieri. A niektoré sa nám niekto pokúša neustále odobrať. Preto tvrdím, že feminizmus dnes potrebujeme rovnako ako v 19. storočí.

 

 

Zdieľaj na: