Z času na čas na Slovensku niekoľkí ľudia podľahnú istému „volaniu prírody“ a rozhodnú sa zasahovať do práv žien pokusom obmedziť alebo priamo zakázať vykonávanie interrupcií. Je ironické, že neraz ide o ľudí, ktorí nevlastnia maternicu – viď napríklad Štefan Kuffa, Marián Kvasnička a Jozef Mikloško, ktorí v roku 2015 preložili návrh na zmenu ústavy, podľa ktorého by sa zakázali interrupcie.

Predtým, v roku 2007, Ústavný súd rozhodol o tom, že „ustanovenie zákona o umelom prerušení tehotenstva, ktoré to ženám umožňuje, nie je v rozpore s ústavou“ (Lajos Mészáros, SME, 2007). Toto rozhodnutie bolo výsledkom napadnutia zákona o umelom prerušení tehotenstva 31 poslancami v roku 2001. Poslancom sa nepáčilo hlavne to, že žena môže do dvanásteho týždňa tehotenstvo prerušiť bez udania dôvodu.

Často sa v podobnom duchu vyjadruje Marián Kuffa, ktorého argumentáciu (ak na ňu máte žalúdok), si môžete pozrieť napr. tu. Po novom je to novela zákona strany Kotleba – ĽSNS, ktorú predložili 23. apríla 2018 Národnej rade SR poslanci Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Milan Uhrík a Stanislav Drobný.

Podľa navrhovanej novely by sa upravil Zákon č. 73/1986 Zb. Zákon Slovenskej národnej rady o umelom prerušení tehotenstva a v konečnom dôsledku by sa zakázalo vykonávanie interrupcií. Prehľad zmien sme porovnali v nasledovnej tabuľke:

§ Pôvodné znenie Zákona č. 73/1986 Zb. Zákon Slovenskej národnej rady o umelom prerušení tehotenstva Navrhovaná novela
§ 1 Zákon upravuje umelé prerušenie tehotenstva a so zreteľom na ochranu života a zdravia ženy a v záujme plánovaného a zodpovedného rodičovstva ustanovuje podmienky na jeho vykonávanie. Zákon upravuje umelé prerušenie tehotenstva a so zreteľom na ochranu života a zdravia ženy a počatého dieťaťa ustanovuje podmienky na jeho vykonávanie.
§ 4 Žene sa umelo preruší tehotenstvo, ak o to písomne požiada, ak tehotenstvo nepresahuje 12 týždňov a ak tomu nebránia jej zdravotné dôvody. Vypúšťa sa
§ 5 Žene možno umelo prerušiť tehotenstvo zo zdravotných dôvodov s jej súhlasom alebo na jej podnet, ak je ohrozený jej život alebo zdravie alebo zdravý vývoj plodu alebo ak ide o genetický chybný vývoj plodu. (1) Žene možno umelo prerušiť tehotenstvo s jej súhlasom, ak je ohrozený jej život.

(2) Žene možno umelo prerušiť tehotenstvo na jej podnet, ak je dôvodné podozrenie, že žena otehotnela v dôsledku trestného činu a tehotenstvo nepresahuje 12 týždňov a nebránia tomu jej zdravotné dôvody.

(3) Žene možno umelo prerušiť tehotenstvo na jej podnet, ak ide o preukázateľne genetický chybný vývoj plodu a tehotenstvo nepresahuje 24 týždňov a nebránia tomu jej zdravotné dôvody

§ 10 Umelé prerušenie tehotenstva podľa § 4 sa nevykoná cudzinkám, ktoré sa v Slovenskej socialistickej republike zdržiavajú len prechodne. Umelé prerušenie tehotenstva podľa § 5 ods. 2 a 3 sa nevykoná cudzinkám.
§ 11 Príplatok alebo úhrada za umelé prerušenie tehotenstva

(1) Za umelé prerušenie tehotenstva vykonaného podľa § 4 uhradí žena v prípadoch ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom zdravotníckemu zariadeniu príplatok.

(2) Úhradu za umelé prerušenie tehotenstva cudzinkám upravuje osobitný predpis.

Vypúšťa sa

Takže, milé ženy, opäť sa tu objavuje „ochrana počatého dieťaťa“. Následne sa zrušia interrupcie bez udania dôvodu (viď. vypustenie § 5) a pre istotu sa zakážu aj cudzinkám. Bardzo dobre, nie? V praxi by tu teda žiadne výmysly neboli – počneš, porodíš a basta. Znie to ako celkom dobrý slogan.

Cieľom tohto článku nie je obhajovať interrupcie, pretože to robíme v iných článkoch, ani poukazovať na nelogickosť predloženého zákona, ani sa rozčuľovať nad tým, ako sa tu niekto opäť snaží siahnuť na práva žien.

Pozrime sa skôr na to, ako by to vyzeralo, ak by sa interrupcie naozaj zakázali. Nebudeme si vymýšľať, ale skúsime si priblížiť krajiny, kde to tak naozaj je. Tu môžete nájsť peknú mapu, ktorá znázorňuje, v ktorých krajinách sú interrupcie povolené, prípadne zakázané, a do akej miery.

V Európe ako výnimky zo štátov, ktoré interrupcie povoľujú bez udania dôvodu, svieti Poľsko, Severné Írsko, Írsko či Malta. V Poľsku sú interrupcie nelegálne, okrem prípadov, v ktorých došlo k znásilneniu, alebo je život ženy v ohrození, prípade je plod poškodený. V Severnom Írsku, ktoré má rovnakú farbu na mape interrupcií, sú povolené iba v prípade, ak je ohrozený život ženy. V Írsku, najviac červenom štáte na mape Európy spolu s Maltou, sú interrupcie povolené len za účelom zachránenia života ženy, no na Malte nie sú povolené ani z tohto dôvodu.

Ak sa teda žena v uvedených štátoch rozhodne, že podstúpi interrupciu a nespĺňa dané podmienky, má dve možnosti: podstúpi ju v krajine nelegálne, alebo vycestuje do zahraničia. Pozrime sa na Írsko. Podľa Amnesty International môže žena, ktorá podstúpila interrupciu v Írsku, dostať trest až štrnásť rokov vo väzbe. Je jedno, či chcela podstúpiť interrupciu bez dôvodu, alebo preto, že ju znásilnili, objavili genetickú chybu plodu, alebo či plod uhynul. Môžeme však írskym ženám držať palce 25. mája 2018, kedy sa uskutoční referendum, ktoré by mohlo zabezpečiť prístup k interrupciám bez udania dôvodu do dvanásteho týždňa tehotenstva.

Druhou, a často využívanou možnosťou írskych žien, je vycestovať do zahraničia. Podľa Ministerstva zdravotníctva Spojeného Kráľovstva medzi rokmi 1980 až 2016 vycestovalo do Spojeného Kráľovstva aspoň 168703 írskych žien za účelom podstúpenia interrupcie. Z Malty za rovnakým účelom vycestovalo 300 až 400 žien ročne, čo zodpovedá európskemu priemeru.  Asi toho zákaz interrupcií veľa nevyriešil.

Možno si naši zákonodarcovia povedia: v poriadku, ale Írsko či Malta majú jednu z najprísnejších interrupčných politík v Európe. Je to tak – navrhovaná novela by nás priblížila skôr k nášmu severnému susedovi. Čo teda robia Poľky? To isté – cestujú. Podľa štúdie, ktorú spracovala Ewa Hirvonen v roku 2017, cestujú Poľky za interrupciami do týchto štátov:

Vyzerá to tak, že aj nám by zostalo cestovať. Nie každá žena má však takúto možnosť. Po akých možnostiach musia siahnuť ženy, ktoré sa nedokážu dostať k bezpečným a legálnym interrupciám? Vrátime sa k možnosti č. 1, a tou sú nelegálne interrupcie. Tak napríklad v rokoch 2010 – 2012 bolo do Írska odoslaných vyše 1642 balení tabletiek, ktoré vyvolávajú potrat. Tabletky, ktoré vyvolávajú potrat, sú populárne pre ich jednoduchosť, relatívnu dostupnosť a bezpečnosť. Svetová zdravotnícka organizácia uvádza mifepristón a misoprostol ako odporúčané metódy pre tzv. interrupciu za pomoci liekov.

Okrem toho však ženy často vyhľadávajú nebezpečné formy interrupcií, ak nemajú nijakú inú možnosť. Tak napríklad v  Salvádore sú interrupcie nelegálne. 11 % žien, ktoré ich podstúpi, zomiera. Za 57 % úmrtiami tehotných žien v tejto krajine stala samovražda. Ženy, ktoré majú po interrupcii zdravotné komplikácie, sa často boja vyhľadať pomoc lekára. Prečo? Môže ich totiž udať. V niektorých krajinách môže byť lekár aj spolupáchateľom trestného činu.

Na základe týchto niekoľkých príkladov môžeme teda zosumarizovať, čo by bolo, keby sa mokrý sen niektorých poslancov stal realitou.

  1. Ženy by za interrupciami cestovali. Aj v prípade ich úplného zákazu, ako na Malte, však zostal priemer interrupcií ročne zhodný s európskym priemerom.
  2. Ženy by sa uchýlili k interrupciám, ktoré by boli: a) bezpečnejšie, ako v prípade spomenutého misoprostoplu, b) nebezpečnejšie, ktoré by viedli k vyššej úmrtnosti žien.

Nelegálne by však boli v oboch prípadoch a miera nebezpečia by bolo vyššia, keďže by išlo o výkony bez lekárskeho dozoru, prípadne s rizikom trestného stíhania, čo by mohlo ovplyvniť napríklad podmienky, v ktorých by zákrok prebehol.

  1. Došlo by ku kriminalizácii interrupcií. Ako inak dosiahnete ich zákaz? Otázkou zostáva, kto by bol zodpovedný – žena, lekár, či obaja? A čo v prípade, ak žena užije tabletky, ktoré potrat vyvolajú? Ak to lekár zistí, má ju udať? A čo spoluvinníci – sprostredkovatelia informácií, či pomoci?
  2. Poslanci, ktorí prekladajú tento a podobné návrhy, by vedome a cielene znížili postavenie žien v spoločnosti a zámerne im skomplikovali život.
  3. Pošliapalo by sa po základných právach žien a Slovensko by sa vrátilo do stredoveku.

Pre poslancov v parlamente teda platí, že by mali zapojiť zdravý rozum a čítať s porozumením: zákaz interrupcií interrupcie nezastaví. Zákaz iba obmedzí slobodu žien, negatívne zasiahne poskytovanie zdravotnej starostlivosti, zvýši zdravotné riziko spojené s interrupciou bez lekárskeho dohľadu a privedie ženy k tomu, aby sa obzerali po iných možnostiach, ktoré im umožnia prerušiť tehotenstvo.

 

 

 

Zdieľaj na: