Zo srbského originálu preložila Eni Gajanová. 

Jedného krásného septembrového dňa som sedela v autobuse, zhodou okolností v poslednom rade úplne vzadu. Bolo to miesto, z ktorého som mala výhľad na celý voz. Keďže som mala úplne vybitú baterku v mobile, bola som nútená pozerať sa na svet okolo seba.

V strede autobusu stál mladík. Mal krátke vlasy, obyčajné čierne tričko a rifle. Keďže mu z obočia trčala náušnica, usúdila som, že nemá problém so sebavedomím. Zabudla som vám povedať, že vedľa mňa sedela dievčina, ktorú by mnoho ľudí opísalo ako peknú. Bola nalíčená, chudá, s dlhými vlasmi a umelými nechtami. Na sebe mala rifle a biele tričko.

V tomto svojom príbehu som už opísala všetkých okrem seba (aspoň fyzicky) – teraz prišiel rad na mňa. Volám sa Vaňa Petrovič. Toho dňa som šla domov z tréningu a na sebe som mala čierne legíny na jogu a zelené tričko s ramienkami. Vlasy som mala spotené a mastné, nebola som nalíčená a teraz to, pre tento text najdôležitejšie: som, ako by ma mnoho ľudí opísalo – tučná.

Vozili sme sa autobusom dlhšiu dobu a mladík si obzeral ostatných cestujúcich. Všetkých nás oskenoval pohľadom. Najprv sa pozeral dopredu. Tu nič neupútalo jeho pozornosť a preto uprel zrak na nás sediacich vzadu, predovšetkým na dievča, čo sedelo vedľa mna. Sladko sa usmial a dlho na ňu hľadel. Od začiatku bolo evidentné, že spĺňa všetky jeho kritériá.

Aby mu nebolo nepríjemne, že sa tak dlho pozerá na moju susedku, skĺzol mu pohľad na mňa. Úsmev sa mu rýchlo vytratil a tvár nabrala výraz zhnusenia.

Mladý muž sa nevedel dostať zo svojho zdesenia. Tvár mal v kŕči. Bol rozrušený. Akoby sa snažil zabudnúť, že ma videl. Ešte sa niekoľkokrát smerom ku mne pozrel, aby sa presvedčil, či je možné, že niečo také škaredé existuje.

Viditeľne neviditeľné

Keď si ľudia predstavujú životy tučných žien, zvyčajne veria, že sú ťažšie.  A to preto, že si nás ľudia obzerajú, že sa im hnusíme a že také tučné pred ich pohľadmi utekáme zahrabať sa do studeného jedla a zarmútku. Ľudia si predstavujú náš život ako mix pádu, smútku a nevyhnutnosti pozerania seriálov, s vychádzkami jedine na záchod, alebo do chladničky.  

Ale, naša realita je často úplne iná. Naše životy sa v skutočnosti veľmi, veľmi podobajú tým vašim. Niekedy sme aj vo výhode. Áno, áno, dobre ste prečítali. Vo výhode!

Netvrdím však, že tieto privilegiá sa týkajú iba tučných žien. Z výhod opísaných nižšie sa môžu tešiť aj ženy, ktoré sú škaredé, ktoré nie sú kráskami, „butch“ ženy a všetky, ktoré nie sú, v stereotypnom ponímaní, dostatočne „ženami“.

Toto sú niektoré privilégiá, ktoré som ja ako tučná žena zistila, že mám:

  • Môžem sa poprechádzať sama s kamošom a nikto nebude sexualizovať naše kamarátstvo;
  • Zaberám veľa priestoru a preto, že som tučná, ľudia mi to aj umožňujú. To, že som tučná, núti ľudí aby voči mne boli opatrní, povedzme keď sedím vedľa niekoho;
  • Nikdy nikto nepovedal že som prácu, alebo dobrý plat dostala len preto, že som mala s niekým sexuálny styk;
  • Nikdy mi nikto nepovedal, že som štetka;
  • Veľa ľudí si myslí, že som inteligentná, aj keď im na to nedávam dôvod. Predovšetkým sa tučným ženám pripisuje emocionálna inteligencia a dobrota;
  • Viem, že sa málokomu zapáčim a preto necítim nátlak niekomu sa vobec aj zapáčiť;
  • Môžem mať inteligentnú debatu s chlapom a nebyť pritom sexualizovaná;
  • Množstvo žien ma nevidí ako hrozbu a môžem sa kamarátiť s ich partnermi;
  • Keďže ma máloktorý muž vidí ako svoju partnerku, nemam pocit chodiaceho mäsa na mužskú konzumáciu, ako moje kamošky;
  • Svojou tučnosťou som odobrala možnosť sexualizácie mojho tela pozorovateľovi. Inými slovami, moje sadlo a mäso… skrýva často sexualizované časti tela ako su pás a driek, prsia, spodná čeľusť… ;
  • Niektoré ženy roky bojujú o to, aby zvýraznili svoje telo, aby si ich telo niekto všimol a ja sa o to snažiť nemusím. Na moje telo sa jednoducho nedá zabudnúť.

Paradoxne, aj keď je moje tučné telo veľmi viditeľné, stále tu, obsadzuje priestor, odlišuje sa, zároveň som ako tučná žena v tejto spoločnosti neviditeľná, lebo nenapĺňam svoju povinnosť byť príťažlivou, ako je to stanovené spoločenskou zmluvou. V mysliach mnohých to znamená, že nie som Žena. Dlho som trpela a bojovala proti tomu, pokým som si neuvedomila dôležitosť slobody, ktorú mi táto neviditeľnosť umožňuje. Byť Ženou v tejto patriarchálnej spoločnosti môže byť veľmi zhubné a preto som vďačná za slobodu pohybu, ktorú mi moje tučné telo umožňuje.

Autorka: Vaňa Petrovič
Preklad: Eni Gajanová
Korektúra: Dana Vitálošová

Zdieľaj na: