11. marca 2017 sa v Bratislave konala demonštrácia proti fašizmu. Zaznel na nej aj prejav zakladateľky online magazínu feminist.fyi. Tým, ktorí ho nepočuli, prinášame jeho prepis. 

Zdravím, volám sa Dana Vitálošová. Pozvali ma sem, lebo som založila feministický online magazín.

Myslím, že ma organizátori zavolali, lebo si uvedomujú, že feminizmus a hlavne to, proti čomu bojuje, teda nadvláda mužov, súvisí s fašizmom.

Za chvíľu vysvetlím, ako.

Aj pred tým, než ma zavolali na pódium, som sa na túto demonštráciu chystala. Hlavne preto, že sa bojím. Bojím sa, keď vidím, kde všade sme si pustili fašistov.

Najprv sme ich nechali pochodovať ulicami a šíriť svoje myšlienky cez internet, potom toho veľa nespravili proti tomu, keď začali zastrašovať ľudí vo vlakoch, mykali sme plecom, keď fašoidná mládež začala vytvárať paramilitantné organizácie, a nakoniec sme fašistov úplne v pohode nechali sadnúť do parlamentu.

Toto je veľký problém, ale ja ho bohužial nevyriešim, lebo nemám návod na to, ako si poradiť s nefungujúcou políciou, súdnictvom, či ľahostajnosťou ľudí okolo nás.

Mám akurát nápad, ako my, ktorí fašizmus nechceme, môžeme prispieť k tomu, aby sa nám tu nemnožili ďalší Kotlebovia, Kollárovia, či ich zriedené verzie, akými sú napríklad Fico, Paška, či Kaliňák.

Čo by sme teda pre to mohli urobiť? Mohli by sme sa začať odnaúčať niektoré stereotypy.

Vysvetlím, no najprv sa vás chcem spýtať:

Čo vám napadne ako prvé, keď poviem slovo “muž”? Nejaké prídavné meno?

Napríklad: Silný?

A keď poviem “žena?” Krásna?

Keď sa odnaučíme tieto automatické asociácie, verím, že prispejeme k spoločnosti s menším počtom lokálnych aj medzinárodných Kotlieb a Trumpov.

Pretože, pokiaľ budeme ako spoločnosť za ideálneho muža považovať toho, kto je fyzicky silný, alebo kto je lídrom, koho hlas je najhlasnejší, kto je najsebavedomejší, toho, kto vyhráva nad druhými, kto sa obklopuje krásnymi ženami a hromadí majetok, budú sa mnohí z nás snažiť tento ideál dosiahnuť.

A medzi nimi sa vždy nájdu takí, ktorí nebudú váhať využiť všetky prostriedky.

Že pár ľudí zomrie v podfinancovaným nemocniciach? Nevadí. Hlavne, že ja si postavím vilu v Košickom parku a budem veľký pán.

Že ohrozujem zdravie a životy ľudí inej pleti? Nevadí! Mám nový rodinný dom, blonďatú frajerku a ľudia ma volajú “vodca.”

Príkladov ľudí, ktorí kľudne ublížia druhým, len aby si pripadali ako alfa samci, či samice, je mnoho. Určite by sa našli aj medzi nami, ako tu teraz stojíme.

Niet divu, keď sa odmalička učíme uznávať patriarchálne hodnoty.

A ako sa ich odnaučit? Prvým krokom je začať si ich všímať. Koho rešpektujeme? Koho počúvame? Z koho sa smejeme? Koho sa bojíme? Ako to súvisí s mocou a sociálnym postavením týchto ľudí?

A keď si tieto veci začneme všímať, potom sa môžeme začať meniť. Napríklad tak, že budeme počúvať ľudí, ktorí sú menej vplyvní, že budeme čítať knihy od ženských autoriek, že sa porozprávame s ľuďmi, ktorí sú iní ako my, a tak ďalej..

foto: Zuzana Kallová

Zdieľaj na: