Článok preložený z anglického originálu pôvodne uverejneného na everydayfeminism.com.

“Príliš vysoko som rúbala.” Bola som “precitlivená.” Bola som “nekompetentná.”

Takto som si vysvetľovala rok trvajúcu šikanu nadriadeným na pracovisku.

Všetky tieto výroky som si opakovala aj vtedy, keď som v predposledný deň v práci vzlykala na toalete.

Pár minút predtým, ako som sa ukryla na WC, som poprosila svojho nadriadeného, Samuela, aby mi vysvetlil jednu úpravu textu. Po chvíli vstal spoza stola, vykríkol “Ja to už nevydržím!” a zabuchol dvere na kancelárii.

Teraz už viem, že nič, čo som urobila, neospravedlňuje takéto správanie.

Workplace Bullying Institute popisuje šikanu na pracovisku ako opakované zlé zaobchádzanie, slovné zneužívanie a iné ohrozujúce, ponižujúce, zastrašujúce a sabotážne taktiky, ktoré poškodzujú kohokoľvek zdravie a schopnosť vykonávať prácu.

Šikana môže mať rôzne formy. V mojom prípade sa ma Samuel sústavne snažil zastrašiť, podkopať, zahanbiť a ignorovať.

Cítila som, že Samuel stojí za mojim stolom ešte než som ho videla. Každú chybu, ktorú som ten týždeň urobila, závažne zdôraznil, vyznačil zvýrazňovačom a keď som mu mailom položila otázku, pridal nášho šéfa do kópie a odpovedal “Emily som to už viackrát vysvetľoval.“

Keď som urobila niečo, čo sa Samuelovi nepáčilo, niekedy začal kričať alebo sa vyrútil z miestnosti.

Vždy keď ráno Samuel zasvietil svetlo, panikárila som. Takmer každý deň som prichádzala domov v slzách.

Ako beloška, cisrodová, bisexuálna žena zo strednej vrstvy nemôžem hovoriť za každého. Avšak viem, že nie som jediná, ktorá si nechcela priznať vlastné skúsenosti so šikanou v práci.

Na rozdiel od sexuálneho obťažovania, šikana na pracovisku nemusí nutne byť nezákonná.

Je jednoduché povedať si pri šikane v práci “nie je to až také zlé” – najmä ak nás spoločnosť naučila podceňovať vlastné skúsenosti.

A predsa, až 75% zamestnancov v Spojených štátoch je buď svedkom šikany, alebo ju zažije. Aj keď sa agresori zameriavajú na všetky demografické skupiny, tí, ktorí trpia najviac sú spravidla marginalizovaní aj inými spôsobmi.

Štúdia, ktorá nehodnotila nebinárnych ľudí, zistila, že väčšinu obetí tvoria ženy a väčšinu agresorov muži. Navyše, v intersekcii s rasovou, triednou a rodovou identitou, sexuálnou orientáciou a postihnutím sa pravdepodobnosť zasiahnutia šikanou zvyšuje.

Napríklad zamestnanci a zamestnankyne latinskoamerického pôvodu majú najvyššiu pravdepodobnosť, že budú buď svedkami alebo obeťami šikany na pracovisku. Taktiež, podľa Williams Institute, 90% transrodových zamestnancov udáva zlé zaobchádzanie alebo obťažovanie v práci.

Aj keď v Spojených štátoch neexistuje veľa štúdií na túto tému, výskum vo Veľkej Británii zistil, že zamestnanci s postihnutím majú taktiež vyššiu pravdepodobnosť zažiť šikanu, v porovnaní s nepostihnutými zamestnancami.

Realita môže byť dusivá, najmä ak nechcete stratiť prácu. Naša kultúra sa ešte nenaučila brať šikanu na pracovisku vážne. Ani naše vlády. Ani naše pracoviská.

Spoločnosť umožňuje šikanu na pracovisku do takej miery, že viac než 80% ľudí, ktorí sú obeťou, príde o prácu, v porovnaní s menej než s 20% agresorov.

Tu je niekoľko postupov, ktoré vám pri konfrontácii so šikanou na pracovisku môžu pomôcť:

1. Dôverujte si

Niekedy je jednoduché spochybňovať vlastnú skúsenosť so šikanou, najmä ak ste už boli umlčiavaní a marginalizovaní.

Napokon, naša spoločnosť učí ženy a ľudí, ktorí sa identifikujú ako femme nebrať ohľad na svoje vlastné životné skúsenosti a podriadiť sa autorite, ktorá je väčšinou vo forme cisgender muža.

Toto je súčasťou dlhodobej tradície heteropatriarchátu, v ktorom je ženskosť sústavne nedoceňovaná za účelom udržania maskulínneho normatívneho systému moci.

Musíme si uvedomiť, že šikana na pracovisku je druhom zneužívania.

Naša spoločnosť rada viní obete za správanie agresorov. Obete šikany sa tiež do tejto pasce môžu chytiť, internalizujúc domnienky, že ak by niečo urobili alebo neurobili, zneužívanie by sa nestalo.

O šikane na pracovisku kolujú chýry, že agresori sa zameriavajú na ľudí, ktorí sú schopnejší, milší a obľúbenejší než oni sami.

Takéto mylné zdôvodnenia však naznačujú, že obeť šikany urobila niečo, čím agresora vyprovokovala. Objekty šikany nikdy nemôžu za to, že ich kolegovia, alebo supervízorky trápia.

Ešte si nie ste isté/í, či ste obeťou šikany? Skontrolujte si zdravotný stav.

Klinická psychologička Ruth Namie uvádza, že vznik zdravotných problémov, vrátane vysokého krvného tlaku, problémov so spánkom a tráviacich ťažkostí môže poukazovať na šikanu.

Tiež sa môžete na názor spýtať vašich blízkych. Nevšimli si náhodou, že s vami nie je niečo v poriadku? Vaši blízki mohli zaregistrovať príznaky šikany akými sú napríklad všeobecné zmeny nálady a správania.

2. Všetko si zaznamenajte

Spoločnosť nás často učí, že ženám a femme sa nemá veriť. Na každom rohu počujeme, že naše pochybnosti sú neopodstatnené, alebo že zveličujeme, či dokonca klameme.

V prípade šikany na pracovisku môžu agresori o vás zostaviť nepravdivé záznamy. Prípadne sa budú snažiť, aby to vyzeralo tak, že sa s vami ťažko spolupracuje, aby odôvodnili svoje správanie.

Je jedno, že pre zneužívanie neexistuje absolútne žiadne ospravedlnenie. Môžete proti ich tvrdeniam bojovať dôkazmi, ktoré preukazujú opak.

Zvážte vedenie záznamov o každom toxickom emaili, konverzácii a spore, ktoré sa odohrajú v práci.

Zaznamenajte si presné detaily ako dátum, čas, miesto, správanie a svedkov, vrátane toho, čo bolo povedané a ako to bolo povedané. “Fakty, nie pocity, presvedčia zamestnávateľov“, uvádza Gary Namie z Workplace Bullying Institute.

Nezabúdajte, že vo viacerých štátoch USA môžete legálne utajene nahrávať rozhovor medzi vami a vaším agresorom.

Či už sa rozhodnete sťažovať nadriadeným, alebo z práce odídete, dôkladný dôkazový materiál bude hrať vo váš prospech,

V mojom prípade mi po sťažnosti spoločnosť dala dve možnosti: buď utrpím drastické zníženie pracovných hodín (z plného úväzku na 15 hodín týždenne) alebo som mohla odísť. Problém odpísali ako osobnostný konflikt a povedali mi, že som si mala robiť záznamy od začiatku.

Neviem, či by mi vedenie záznamov pomohlo získať mojich zamestnávateľov na moju stranu. Samuel mal v spoločnosti oveľa väčší vplyv. A ako skúsenejší zamestnanec bol ťažšie nahraditeľný než ja.

Prinajmenšom nám vedenie záznamov pripomenie, že to, čo sa deje, si nepredstavujeme.

2. Vzdelávajte sa

Agresori sa zámerne snažia o to, aby ste sa cítili bezmocná. A s najväčšou pravdepodobnosťou sú vaše možnosti obmedzené.

Nakoniec, podľa Healthy Workplace Campaign sú Spojené štáty poslednou zo západných demokracií, ktorej chýba federálny zákon proti šikane na pracovisku. Zároveň, iba zopár amerických zamestnávateľov ochraňuje svojich zamestnancov vnútropodnikovými predpismi.

Avšak stále existujú zákony a predpisy, ktoré vás ochránia.

Ste členkou odborov? Uvážte, či sa s nimi spojiť. Aká je prax u vášho zamestnávateľa? A čo štát?

Vzťahuje sa na váš prípad antidiskriminačný zákon? Napokon, Workplace Bullying Institute uvádza, že v štvrtine prípadov šikany na pracovisku je jej súčasťou diskriminácia. (Tu je základná informácia o diskriminácii na pracovisku.)

*Kam sa môžete v súvislosti so šikanou a diskrimináciou v práci obrátiť na Slovensku zistíte na konci tohto textu (pozn. editorky).

Ruth Namie odporúča porozprávať sa s právnikom a zistiť, či sa dá niečo podniknúť.

Musíme prestať veriť “trpiteľskej” profesionálnej kultúre, ktorá od nás očakáva, že keď skloníme hlavu a budeme usilovne pracovať, všetko bude lepšie.

Naša psychická pohoda si nevezme voľno len preto, že pracujeme. A ani by nemala, najmä ak to, čo zažívame, je proti predpisom alebo nezákonné.

Chodenie do práce nemá byť otázkou prežitia. Nemali by sme podriadiť toxickému belošskému maskulínnemu ideálu vyššej strednej vrstvy o profesionalite, aby sme uspeli.

4. Rozprávajte sa s kolegami

Niekoľko mesiacov pred tým, ako som skončila v práci, som sa bola s niekoľkými kolegami lyžovať.

Na lanovke spomenuli niečo o tom, že Samuel je náročný a mne vbehli slzy do očí. Celý čas som si myslela, že nikto nič nevidel.

Prvý krát som spomenula ľudom, s ktorými som pracovala, ako zle sa Samuel ku mne správal. Predpokladala som, že ak by som o tom niekomu povedala skôr, tak by mu to boli povedali.

Bola som potichu a pomaly som si získala kamarátov v práci a Samuel sa zdal byť veľmi obľúbený.

Agresorom prospieva, keď sú ich obete izolované. Vyhovuje im stigma, ktorá zabraňuje ľuďom podeliť sa svojími spoločnými zážitkami. Podľa Namie “Skoro polovica kolegov bude na strane agresora, aby prežili.”

Keďže nie každý bude spojencom, majte na mysli, že verejné oslovenie na sociálnych médiách sa môže vypomstiť.

V mojom prípade som napísala žartovne na Facebook, že sa mi moja práca nepáči. Jeden z mojich kolegov si uložil snímku obrazovky a poslal ju môjmu vydavateľovi. Ak ste introvertka alebo je vám to osobne trápne, písanie správ s niekým, komu dôverujete, bude efektívnejšie.

Zároveň vám rozhovor s kolegami može pomôcť agresora zneutralizovať.

Na konci jednej z epizód šikany zvážte, či sa kolegov nespýtať na to, či tiež nie sú jej obeťami. Je pravdpodobné, že nie ste jediná, ktorá trpí.

Silu čerpáme zo skupiny. Stigma spájaná s prehovorením o šikane sa dá prekonať, ak sa budeme spolu rozprávať. Všetci si zaslúžime pocit bezpečia v práci – fyzického aj psychického.

5. Buďte opatrná, ak sa rozhodnete konfrontovať agresora

Ak sa cítite bezpečne, stojí za pokus stanoviť agresorovi hranice.

“Buďte priama v tom, čo sa vám na jeho správaní nepáči a dajte mu vedieť, že ak bude pokračovať, tak ho nahlásite,” povedala odborníčka na šikanu Sherri Gordon časopisu Forbes. “, “Keď hovoríte s agresorom, skúste neprejaviť city, pretože to s najväčšou pravdepodobnosťou použije proti vám.”

Taktiež, ak rozhovor neprebehol podľa plánu, nie je to hanba. Ak ste sa rozrušili alebo sa necítite na konfrontáciu s agresorom dosť bezpečne, vaša skúsenosť je stále platná.

“Takmer 70% obetí konfrontuje svojich páchateľov,” hovorí Namie, ale často to urobia až o niekoľko mesiacov.

Zamestnávatelia sa často správajú k obetiam šikany tak, ako keby náhodne prudko reagovali, najmä v kultúre, ktorá odmeňuje šikanu. Následne sa obeť môže cítiť ponížená a mať pocit viny, že sa nedostatočne bránila alebo nereagovala vhodne.

Netrápte sa tým, že nie je spôsob ako “vhodne reagovať” na ponižujúce správanie. A od obetí sa nemá očakávať dobré správanie, ak ich agresori sú tí, čo sa zle správajú.

Bohužiaľ, na pracovisku prevláda kontrola tónu – naliehanie na obete, aby používali “milší” tón než samotní agresori, ktorí zväčša majú mocenskú prevahu. Môžete tiež čeliť pomste za to, že ste prehovorili.

Uistite sa, že vám v prvom rade ide o svoje záujmy, či sa rozhodnete konfrontovať agresora alebo nie.  Zodpovednosť za zastavenie ponižujúceho správania je vždy na páchateľovi – a prinútiť ho prestať nie je vašou povinnosťou. Vlastne, v lepšom svete by vám to mali pomôcť  urobiť nezúčastnení diváci.

Takisto je vždy v poriadku tento krok preskočiť a vyhnúť sa interakcii, ak je vám to nepríjemné alebo sa necítite bezpečne.

6. Nahláste to

Na zlepšenie vašich pracovných podmienok budete možno potrebovať zásah zamestnávateľa.

Majte ale na mysli, že sa vám nahlásenie môže vypomstiť, najmä ak je agresorom nadriadený.

Uistite sa, že ste si vopred urobili domáce úlohy: preskúmajte svoje možnosti, zozbierajte si podklady, a možete aj urobiť analýzu o tom, koľko šikana stojí spoločnosť.

Máte niekoľko možností:

  • Nahlásenie nadriadenému (alebo osobe nad ním, ak je agresorom váš nadriadený).
  • Nahlásenie na personálne oddelenie (ak máte vytvorené formálne personálne oddelenie).
  • Nahlásenie najvyššie postavenému šéfovi, ku ktorému máte prístup.

Na doplnenie, Namie varuje, že “agresori sa zvyčajne mstia podávaním sťažností na personálne oddelenie.” Uvádza: “Je lepšie ísť za advokátom a nechať ho napísať list vášmu zamestnávateľovi, ktorým ho vyzve, aby s vami bolo spravodlivo zaobchádzané.”

Uvedomte si, že právne hrozby alebo kroky vás s najväčšou pravdepodobnosťou zničia, ak ešte stále pracujete tam, kde vás šikanujú. Firma sa k vám môže správať ako k narušiteľovi, aj keď máte pravdu. Môžete dostať aj výpoveď, najmä ak bývate v niektorom zo štátov, kde je to možné bez uvedenia dôvodu.

Žijeme v kultúre, ktorá neprekonala stigmu “žalobaby.” Toto je silná forma vinenia obete – kedy zamestnávatelia démonizujú nahlasujúcich ľudí namiesto agresorov.

Každá naša sťažnosť a domáhanie sa zodpovednosti túto kultúru oslabí.

Tieto prekážky pri sťažnostiach znamenajú, že nie každý sa bude cítiť dosť bezpečne na to, aby šikanu nahlásil, čo tiež dáva zmysel. Urobte to, čo si myslíte, že bude správne pre vás.

7. Starajte sa o seba

Konfrontácia šikany na pracovisku začína a končí starostlivosťou o seba. Starostlivosť o seba znamená pre každého niečo iné, ale tu je niekoľko možností, ktoré máte k dispozícii:

  • Ak si môžete vziať voľno na pozbieranie myšlienok, urobte to. Zájdite k lekárovi. Ak vám to pomôže, navštívte terapeuta. Postarajte sa o svoje psychické a fyzické zdravie.
  • Trávte čas s ľudmi, ktorým na vás záleží. Dúfam, že to zahŕňa aj vás samú.
  • Naplánujte si čas na koníčky.
  • Vymyslite si spôsob, ako sa povzbudiť v práci. Bývalá obeť Sherry Benson-Podolchuck si na povzbudenie pokryla stôl pozitívnymi odkazmi.
  • Začnite si hľadať inú prácu. Pre mnohé z nás nie je nájdenie novej práce jednoduché, ale ak je to možné, verte, že si zaslúžite bezpečné pracovné prostredie. Ak sa to na vás vzťahuje, organizácie ako California Trans Workplace Project, Enable America, a Higher Education Recruitment Consortium vám môžu pomôcť.

Šikana znižuje pocit vlastnej hodnoty. Starostlivosť o seba nám s tým pomáha bojovať. Nebojte sa osloviť o pomoc blízkych ľudí.

***

Šikana na pracovisku je skľučujúca. Môžete s ňou ale bojovať.

Ak vás šikanujú kolegovia alebo nadriadení, pamätajte, že nie ste sama. Najmenej 37 miliónov ďalších tiež bolo obeťami.

Pre ďalšie informácie, navštívte stránku Workplace Bullying Institute.

Šikana v práci na Slovensku

Na Slovensku je úprava zákazu šikany na pracovisku obsiahnutá vo viacerých predpisoch ako zákaz diskriminácie.

Zákonník práce (§ 13 zák. č. 311/2001 Z.z. v platnom znení) obsahuje ustanovenia zakazujúce diskrimináciu z dôvodu pohlavia, stavu, sexuálnej orientácie, rasy, veku a podobne. Ďalej ustanovuje, že výkon práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a takéto práva a povinnosti nesmú byť zneužívané na škodu účastníka pracovnoprávnych vzťahov alebo spoluzamestnancov. Zákonník práce umožňuje podanie sťažnosti zamestnávateľovi, ak dôjde k porušeniu práv. V tomto prípade je zamestnávateľ povinný sťažnosť prešetriť a zriadiť nápravu.

Ak ste štátnym zamestancom, vzťahuje sa vás obdobná ochrana proti diskriminácii obsiahnutá v zákone o štátnej službe (§ 4 zák. č. 400/2009 Z.z. v platnom znení).

Ďalšia úprava, ktorá sa vzťahuje na šikanu na pracovisku je obsiahnutá v Antidiskriminačnom zákone (zák. č. 365/2004 Z.z. v platnom znení), ktorý okrem iného upravuje zásadu rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch. Taktiež určuje, že v prípade porušenia uvedenej zásady je možné obrátiť sa na súd.

Tu je niekoľko spôsobov, ako môžete postupovať:

  • Podať sťažnosť zamestnávateľovi v súlade so Zákonníkom práce prípade zákonom o štátnej službe;
  • Ak máte v práci odbory, zamestnaneckú radu alebo dôverníka obrátiť sa so sťažnosťou na nich;
  • Podať sťažnosť na zamestnávateľa na inšpektorát práce, ktorý dohliada nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, vrátane podmienok na pracovisku;
  • Obrátiť sa na súd a domáhať sa ochrany svojich práv.

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva je nezisková organizácia, ktorá sa vyslovene zaoberá šikanou na pracovisku a poskytuje bezplatnú právnu pomoc v týchto prípadoch. Na ich stránkach sú užitočné informácie o šikane, ochrane pred ňou a o tom, ako postupovať

Taktiež sa môžete obrátiť na Centrum právnej pomoci, kde vám pri splnení podmienok na právnu pomoc bude poskytnuté poradenstvo a zastupovanie na súde.

Slovenská advokátska komora vedie zoznam advokátov, z ktorého si môžete vybrať odborníka na pracovné právo podľa miesta bydliska.

……………………….

Emily Zak je prispievajúcou autorkou pre Everyday Feminism a nezávislou autorkou zo Santa Fe v Novom Mexiku. Píše rozsiahlo o témach LGBTQIA+  a jej práca bola publikovaná okrem iného na Ms. Online, Bitch Media a Care2. Sledujte Emily na Twitteri @EmilyEZak. Prečítajte si jej články tu.

Preklad: Pavlína Ittelson
Korektúra: Dana Vitálošová

Zdieľaj na: