Článok preložený z anglického originálu uverejneného v magazíne everydayfeminism.com.

V dobe, keď som používala zoznamovacie aplikácie, sa na mojich profiloch objavovalo slovo „feministka”. Vďaka tomu som si uvedomila, koľko ľudí má potrebu si to s feminizmom vyriešiť.

Moja pošta sa zaplnila správami ako: „Ty nemáš rada chlapov?” „Čo keby som Ti povedal, že ja som maskulinista?” „Feminizmus ignoruje útlak, ktorému boli po stáročia vystavení muži.”

A keď som nakoniec išla na rande so zdanlivo progresívnymi mužmi, tí mali komentáre typu: „Veď vieš, akú dobrú priestorovú predstavivosť muži majú” a „Však tie hidžáby ženy len utláčajú!”

Ľudia mi hovorili, aby som nebola taká prieberčivá. Tvrdili, že keď posudzujem vzťahy na základe takých nepodstatných detailov, len si zbytočne hádžem polená pod nohy.

Keď ma raz chlapík na našom prvom rande v parku ohmatával, jeden kamoš mi odporúčal, aby som mu dala ešte šancu, že to mohlo byť len nedorozumenie. Keď bývalý partner ignoroval moje sťažnosti ohľadne bolesti, ktorú som cítila pri sexe a pokračoval ďalej, terapeut mi na to povedal, že „muži si skrátka nemôžu pomôcť”.

A tak som sa s tým zmierila. Na dlho. Ignorovala som svoje nepríjemné pocity z toho, že nedostávam to, čo chcem, veriac, že to by som si pýtala príliš veľa.

Po niekoľkých rokoch som už z toho bola unavená. Rozhodla som sa, že ak byť v partnerskom vzťahu si vyžaduje skrývať svoj feminizmus a zmieriť sa so sexizmom, tak radšej budem sama.

Strávila som rok, počas ktorého som prestala uprednostňovať stretávanie sa s mužmi a sústredila sa na kariéru. Pracovala som so svojím strachom, že som menejcenná len preto, že som sama, a začala som sa ako single cítiť spokojná.

Keď som sa zoznámila so svojím terajším partnerom, rozhodla som sa, že budem radšej riskovať, že niektoré veci nepôjdu s mojím feminizmom dokopy, než robiť kompromisy. Povedala som mu hneď na začiatku, že feminizmus je pre mňa dôležitý, a že som si sľúbila trvať si v určitých veciach na svojom, a nie sa s nimi zmierovať.

Ak nebudete dodržiavať rovnaké pravidlá ako ja, nerobí to z vás hneď zlú feministku. Existuje veľa dôvodov, prečo si niekto nemôže podobné pravidlá dovoliť. Niektorí ľudia napríklad ostávajú vo vzťahu s násilným partnerom, lebo sú na ňom finančne závislí, alebo sa im vyhráža.

Ale ja som sa zaviazala dodržiavať tieto pravidlá, aby som zostala verná svojmu feministickému presvedčeniu, vždy, keď to bude možné a bezpečné, a to aj počas stretávania sa s mužmi:

  1. Nebudem skrývať svoj feminizmus len preto, aby ma mal niekto rád. Ak s tým má niekto problém, nepotrebujem sa s ním stretávať.
  2. Nebudem veriť tvrdeniu, že si “zaslúžim” alebo “nezaslúžim” určitého partnera kvôli tomu, ako vyzerám, aký mám spoločenský status, alebo či som úspešná.
  3. Nebudem sa cítiť byť povinná mať sex s niekým len preto, že to očakáva.
  4. Nebudem sa cítiť byť povinná ísť s niekým na rande len preto, že „je milý”.
  5. Nebudem sa cítiť byť povinná hovoriť s niekým len preto, že naozaj, naozaj chce.
  6. Sklamem ľudí, ak je to to, čo bude potrebné spraviť pre ochranu mojich vlastných hraníc.

  7. Ak niekto prekročí moje hranice, nebudem sa pýtať, čo som spravila, že som ho k tomu doviedla.
  8. Budem ignorovať rady, ktoré znižujú moju sebadôveru, vyvolávajú vo mne pocity viny, alebo mi hovoria, „aby som si zvykla.”
  9. Ľudí, ktorí bežne hovoria negatívne veci o utláčaných skupinách, budem od seba držať ďalej, a nebudem sa kvôli tomu cítiť nepríjemne.
  10. S rešpektom budem debatovať s ľuďmi, ktorých mám rada, o ich sexistických, rasistických  alebo inak urážajúcich poznámkach a názoroch. Budem sa snažiť im pomôcť, lebo verím, že chcú byť mojimi spojencami, len nevedia ako.
  11. Nenechám nikoho presvedčiť ma, že som „príliš citlivá”, keď sa trápim kvôli utrpeniu druhých, „rozhnevaná”, lebo sa zaujímam o „drobné” nespravodlivosti, alebo „obmedzená”, keď odporujem názorom ostatných, len preto, že oni osobne to necítia rovnako.

  12. Nebudem meniť svoje presvedčenie len preto, že väčšina ľudí okolo mňa to vidí inak.
  13. Nebudem sa svojmu partnerovi ospravedlňovať, keď vyjadrím svoju nespokojnosť.

  14. Nedovolím svojmu partnerovi, aby ma nechal zabudnúť na to, čo presadzujem.
  15. Nebudem sa vnútorne stotožňovať s predstavou, ktorú o mne partner má, ak s ňou nesúhlasím.
  16. Ak si sex neužívam, preruším ho.

  17. Ak si nie som istá niečím, čo môj partner chce robiť, poviem „nie“, pretože som si vedomá, že môžem zmeniť svoj názor.
  18. Nikdy nepoviem „dobre“, keď mám na mysli „možno“, alebo „možno“, keď mám na mysli „nie“.
  19. Budem chodiť na rande len s mužmi, ktorí sú feministi.
  20. Vykašlem sa na všetkých, ktorí sa ma pokúšajú presvedčiť, že feminizmus je zbytočný, alebo, že sexizmus v skutočnosti neexistuje.
  21. Nebudem sa cítiť povinná stretávať sa s partnerovými mizogýnnymi, rasistickými alebo netolerantnými priateľmi alebo rodinou.

  22. Nebudem mlčať o svojom aktivizme, holiť sa, alebo robiť čokoľvek iné len preto, aby som bola prijateľnejšia pre partnerovu rodinu alebo priateľov a zapadla medzi nich.
  23. Nebudem sa podieľať na mýte, že som „príliš dramatická” alebo náročná len preto, že chcem, aby moje emocionálne potreby boli naplnené.
  24. Budem vyžadovať slušnosť, komunikáciu a rešpekt aj od tých najnáhodnejších sexuálnych partnerov.
  25. Nebudem mať sex len preto, aby som dokázala, že som nezávislá.

  26. Sex bude zahŕňať len to, čo chcem, aby zahŕňal. Budem sa cítiť slobodná zrieknuť sa bozkávania, penetrácie, orgazmu a akejkoľvek inej „bežnej“ súčasti sexu, ktorú práve nebudem chcieť.
  27. Nebudem žiť podľa časovej osi, ktorá hovorí, kedy si musím nájsť partnera, vydať sa, alebo mať deti.
  28. Nebudem sa odvracať od ľudí len preto, že ostatní ich považujú za „odlišných“, alebo považujú náš vzťah za „nekonvenčný“.
  29. Budem premýšľať, ako sa cítim s každým jednotlivým človekom, ktorého stretávam, radšej než sa správať podľa predpísaných sociálnych úloh vo vzťahu.

  30. Budem sa snažiť rozvíjať lásku ku každému, odmietajúc jej úzku definíciu, ktorá hovorí, že láska musí byť cítená alebo vyjadrená určitým spôsobom ku konkrétnym ľuďom.
  31. Nebudem škatuľkovať svojich partnerov alebo priateľov podľa určitých stereotypov.
  32. Budem si bez obáv vyberať vzťahy založené na intuícii, aj keď ich nemusím vedieť objasniť, a na základe hodnôt, ktoré ostatným nemusia dávať zmysel.
  33. Nebudem vnucovať svoje pravidlá (ani tieto) svojim priateľov. Povzbudím ich, aby nadväzovali vzťahy, ktoré spĺňajú ich osobné kritériá.
  34. Urobím všetko pre to, aby som mala pochopenie pre „iné ženy“ a nenechám, aby žiarlivosť diktovala moje činy.

  35. Budem si pripomínať, že ostatní ľudia v skutočnosti nie sú mojimi „súpermi“ v láske, pretože to nie je o tom, kto je najlepší – je to o kompatibilite.
  36. Nebudem sa správať  „žensky“ alebo „mužsky“ len preto, že to odo mňa partner alebo objekt môjho záujmu očakáva.
  37. Budem vyžadovať emočnú zrelosť, otvorenosť a zrozumiteľnosť od svojich partnerov, bez ohľadu na ich rod.
  38. Budem bez rozpakov s partnermi diskutovať o sexuálne prenosných chorobách.
  39. Nebudem sa snažiť zmeniť niekoho „nie“ alebo „možno“ na „áno.“

  40. Nebudem sa domnievať, že mám niečí súhlas, ak je založený na reči tela, minulých skúsenostiach alebo inom ako slovnom potvrdení.
  41. Budem si obliekať to, čo chcem, a rozprávať sa s kým chcem, bez strachu, že môj partner bude žiarliť.
  42. Nedovolím svojim partnerom, aby mi vysvetľovali veci, o ktorých si myslia, že ich vedia lepšie, keď to nie je pravda.
  43. Ak môj partner urobí niečo, čím ma poníži, dám jasne najavo, že nie je v poriadku, aby sa ku mne takto správal.
  44. Uistím sa, že spôsob, akým si môj partner a ja rozdeľujeme domácu prácu a peniaze je zrozumiteľný pre obe strany.

  45. Nebudem hovoriť svojim partnerom, čo majú robiť so svojimi telami, alebo sa vyjadrovať k tomu, čo už s nimi robia, pokiaľ sa ma nepýtajú, alebo ma to priamo neovplyvňuje.
  46. Keď sa mi nebude chcieť, nebudem mužov, s ktorými sa stretávam / svojich partnerov učiť o feminizme alebo sociálnej spravodlivosti.
  47. Nebudem svojich partnerov alebo mužov, s ktorými sa stretávam pretvárať na feministov v snahe zmeniť ich na niekoho, s kým chcem byť. Budem sa stretávať len s ľuďmi, s ktorými chcem byť. Práve preto, akí sú.
  48. Budem hovoriť aj o tých najmenších veciach, ktoré mi vadia, takže môj partner bude mať všetky potrebné informácie k tomu, aby mi vyšiel v ústrety. Tieto rozhovory budem považovať za vzájomne prospešné, nie nepriateľské.
  49. Budem súcitiť so svojím partnerom, keď ho raním, skôr ako sa snažiť obhajovať.

  50. Ak mi bude partner sťažovať dodržiavanie týchto pravidiel, vyjadrím sa, že rozchod bude možno pre nás lepším riešením.

***

Všimla som si v sebe veľký rozdiel, keď sa týmito pravidlami riadim a keď nie. Vo poslednom vzťahu som z nich večne ustupovala a bola neustále podráždená z toho, ako som potláčala hnev. Skrývala som, čo som vlastne chcela a hnevala sa na svojho partnera, za to, že mi to nedal.

Uvedomujem si, že tento pocit sa čas od času opäť derie na povrch aj v mojom súčasnom vzťahu. V tú chvíľu viem, že nie som sama voči sebe úprimná. Keď ale začnem o svojich feministických potrebách opäť hovoriť, cítim sa docenená – pretože si vážim samú seba.

Môžete slobodne dodržiavať, alebo ignorovať tieto pravidlá podľa vlastného uváženia. Ako som spomínala, hovoriť ostatným, aké mať vzťahy, je v skutočnosti antifeministické, aj keď inak presadzujete feministické hodnoty.

Ponúkam ich, pretože by som si ich chcela mať už pred rokmi. Želala by som si už dávno vedieť, že je v poriadku ignorovať to, čo hovoria moji priatelia a rešpektovať moje vlastné potreby. Žilo by sa mi lepšie s vedomím, že očakávanie, aby ľudia rešpektovali moje hranice, je rozumné.

Stručne povedané, bola by som bývala rada vedela, že je v poriadku ísť proti tomu, čo si myslí väčšina. Ak väčšina ľudí v niečo verí, to ešte neznamená, že je to pravda – môže to jednoducho len dokazovať, že máme pred sebou ešte dlhú cestu.

Žiť podľa svojich vlastných hodnôt, bez ohľadu na to, čo si myslia ostatní, je dôležité, pretože v konečnom dôsledku je to len o vzájomnej dohode. Dôležitosť dohody vo vzťahoch sa netýka len sexu. Je tiež o tom, byť si istí, že súhlasíte s typom vzťahov, do ktorých ste sa dostali a s postojmi, ktoré ich sprevádzajú. A ak postoje, ktoré chcete nasledovať sú feministické, potom tento zoznam je miestom, kde začať.

Suzannah Weiss je autorkou, ktorá prispieva do magazínu Everyday Feminism. Býva v New Yorku a jej texty sa objavili v The Washington Post, Salon, Seventeen, BuzzFeed, The Huffington Post, Bustle, a ďalších. Vyštudovala rodové a sexuálne štúdie, modernú kultúru a médií a kognitívnu neurovedu na Brown University. Môžete ju sledovať na Twitteri: @suzannahweiss. Jej články si prečítate tu.

Preklad: Tatiana Petríkovičová
Korektúra: Dana Vitálošová

 

Zdieľaj na: