Článok preložený z anglického originálu publikovaného na everydayfeminism.com.

Ak chcete uskutočniť rýchly sociálny experiment, opýtajte sa svojich priateľov, či je niečo zlé na tom, keď dospelí majú sex s mladistvými. Stavím sa, že väčšina z nich povie áno. Teraz sa ich ale opýtajte, či bolo zlé, že sa David Bowie vyspal s 15-ročnou fanúšičkou. Ak je okruh vašich známych podobný môjmu, možno dostanete rozličné odpovede.

Sexuálne zneužívanie mladistvých je považované za jeden z najodpornejších aktov, ktorých sa v západnej kultúre človek môže dopustiť. Ale rovnako ako v prípade väčšiny sexuálnych zločinov, názory ľudí sa rozchádzajú, ak situácia nespadá do kategórie „perfektná obeť“.

Ak je mladistvým tínedžer/ka, a nie dieťa pred pubertou, a ak tínedžer/ka dal/a verbálny súhlas, ak je páchateľom niekto, kto sa nám naozaj veľmi páči a máme ho radi, … Každý z týchto dôvodov dokáže pozmeniť náš názor z „Nie, to je otrasné!“ na „No, možno to ozaj nie je taký problém.“

V konkrétnom prípade Davida Bowieho, tínedžerka – dnes už plnoletá – sa necítila byť obeťou, práve naopak, cítila hrdosť. Pár týždňov po Bowieho smrti (keď na hladinu opäť vyplával tento príbeh), boli moje sociálne siete preplnené názorovými prestrelkami medzi „Ona s tým bola OK, takže to,  čo spravil Bowie, bolo v poriadku“ a „Pohlavné zneužívanie je neakceptovateľné, je obeťou, či o tom vie alebo nie!“.

Ja si myslím, že ani jeden z týchto názorov je 100% správny.

Nie je správne trvať na tom, že by sa niekto mal považovať za obeť, alebo im hovoriť, že im bolo ublížené, ak to tak necítia. Mám zopár priateľov, ktorí mali sexuálne skúsenosti s dospelými kým ešte sami boli tínedžermi a nemyslím, že by im to ublížilo.

Avšak to, že nie každému tínedžerovi ublížil sex s dospelou osobou, neznamená, že mať sex s mladistvými je v poriadku. Väčšina z nás pozná ľudí, ktorí šoférovali v opitosti, ale dostali sa domov zdraví a živí bez toho aby ublížili sebe, či niekomu inému. Robí to zo šoférovania v opitosti správnu vec?

Pravdaže nie.

Pretože otázkou nie je „ je to vždy a v každom prípade škodlivé?“, ale „je vysoká pravdepodobnosť,  že tým niekomu ublížim?“ a pri sexuálnom zneužívaní mladistvých, rovnako ako pri šoférovaní v opitosti, je odpoveďou áno.

Sex s dospelými môže byť pre tínedžerov ohromne škodlivý.  Nerovnomerné rozdelenie moci zapríčinené vekom môže zodpovedať za to, že sa tínedžeri cítia pod tlakom, majú sex, ktorý vlastne ani nechcú, alebo ktorým si nie sú istí. Tento nátlak môže viesť ku všetkým škodlivým dôsledkom sexuálneho zneužívania: k depresiám, nízkemu sebavedomiu, posttraumatickej stresovej poruche a samovražedným myšlienkam. Tínedžeri/ky, ktorí/é mali sex so staršími dospelými, sú vystavení/é vyššiemu riziku, že budú mať skúsenosť so sexuálne prenosnými chorobami, neplánovaným tehotenstvom a neskôr v živote so závislosťou od návykových látok.

Keď existujú tieto riziká, ako môžu dospelí obhajovať sex s tínedžermi?

No napriek tomu to robia. Tu je pár spôsobov ako- a prečo to stále nie je správne.

1. „Ale tá mladá/ten mladý ma zviedla/zviedol!“

Od románu Lolita až po  „Don´t stand so close to me“ obsahuje západná kultúra mnoho príbehov o tínedžerkách, ktoré majú sex s dospelými. Prevažne sú rozprávané z perspektívy dospelých a popisujú mladistvé ako nebezpečné zvodkyne, ktoré predvádzajú svoju sexualitu pred staršími mužmi.

Je jasné, že ak ste ozaj čítali román Lolita, chápete, že kniha popisuje o dosť realistickejší scenár: dospelý muž si vybral svoj terč, a využíva jej zaslepenú lásku na to, aby s ním začala sexuálne žiť, aj keď na to ešte nie je pripravená.

Keď som bola mladšia, tiež som bola platonicky zamilovaná do mnohých dospelých. Cez deň som snívala o Harrisonovi Fordovi a Piercovi Brosnanovi. A ak by sa jedna z mojich tzv. „platonických lások“ dostala do môjho okolia a prejavili by o mňa záujem, pravdepodobne by som bola očarená, nadšená a veľmi zraniteľná.

Ale to, že by to pre mňa bolo vzrušujúce, neznamená, že by to bolo pre mňa dobré.

Aj v tých prípadoch, keď tínedžeri iniciujú veci, to neznamená že dospelák by ich mal realizovať – pretože to stále nie je to rovnaká situácia, ako keby sa dvaja dospelí /rovnocenní/ partneri rozhodli mať sex. A to preto, že adolescentné mozgy sú odlišné od dospelých, čo je dôvodom pre existenciu zákonov týkajúcich sa dolnej vekovej hranice povoleného sexu.

Počínajúc v skorej puberte, časti nášho mozgu prahnú po riskovaní a objavovaní niečoho neznámeho, vzrušujúceho. Ide o dôležitú časť nášho dospievania na nezávislé bytosti, ktoré budú ovplyvňovať svet. Nanešťastie, schopnosť myslieť na dlhodobé následky a odolať impulzom, sa prejaví až neskôr. Mnohé ľudské mozgy túto schopnosť získajú až po veku 20-25 rokov človeka.

Práve toto robí tínedžerov náchylných k rozhodnutiam, ktoré sa im zdajú rozumné, no v skutočnosti im môžu uškodiť.

Dospelí by mali tínedžerom pomáhať naučiť sa robiť rozhodnutia, ktoré sú pre nich zdravé, Neznamená to, že by dospelí mali rozhodovať za tínedžerov, ale tiež by nemali odobriť čokoľvek, pre čo sa tínedžer/ka práve rozhodne.

Keď príde na sex, tínedžeri potrebujú dospelých, ktorí im poskytnú správne informácie a slobodu zdravým spôsobom objavovať svoju sexualitu. Sex s tínedžerkou/om nie je správna cesta – dokonca aj keď by to bolo to, čo on/a hovorí, že chce.

2. „Tínedžer/ka je veľmi vyspelý/á, vek je len číslo“

Mám priateľku, ktorá bola odmalička úžasná. Ako tínedžerka dokázala filozofovať, čítala vysokoškolské knihy, mala vysokú emocionálnu inteligenciu a nadhľad, aj pre seba aj pre ostatných. Na svoj vek bola naozaj veľmi vyspelá.

Bola presne tým typom človeka, pri ktorom by ľudia povedali: „Súhlasím že by dospelí nemali mať sex s neplnoletými, ale táto mladá žena je tak vyspelá, že je takmer dospelá!“

A predsa tejto mojej priateľke, hoci vyspelej a múdrej, jej sexuálne skúsenosti z mladosti veľmi ublížili.

Rozprávame o „vyspelosti“ ako keby to bol samostatný pojem, ale v skutočnosti v rámci nej existuje mnoho druhov. Vyspelosť môže obsahovať mnoho rozličných schopností: napríklad zvládanie silných emócií, logicky usudzovať, porozumenie tomu, ako nás vidia druhí ľudia, uvedomovanie si svojich sexuálnych potrieb, a tak ďalej. Väčšina ľudí si cibrí tieto schopnosti vekom, no nikdy nie všetky naraz a rovnakým tempom.

Dospelí ľudia mnohokrát urobia tú chybu, že sa pozerajú iba na schopnosti tínedžera/ky v jednej oblasti a podľa nich súdia jeho/jej „vyspelosť“. Nie sú schopní zadržať svoj emócie a nevybuchnúť? Posúdime ich ako nedospelých a prevezmeme nad nimi ochranu. Sú sčítaní/é a schopní/é orientovať sa v komplexných sociálnych situáciách? Posúdime ich ako vyspelých a správame sa k nim ako k dospelým, ktorí si dokážu poradiť v každej situácii sami a dokážu sa sami ochrániť.

Tak ešte raz, to, čo tínedžeri potrebujú, sú dospelí, ktorí im pomôžu zorientovať sa v tom, že ich mozgy sú v istých ohľadoch výrazne popredu a v iných stoja na mieste.

Nepotrebujú dospelých, ktorí využívajú ich vyvinuté schopnosti na to, aby ich zaťažili bremenom dospelosti, čo zahŕňa aj zodpovednosť za ochraňovanie vlastného sexuálneho zdravia vo vzťahu s nerovnomerným rozdelením moci.

3. „Tínedžer/ka je už sexuálne aktívny/a“

Ďalším dôvodom, pre ktorý ľudia často hovoria “tomto prípade je to v poriadku“ je, keď je neplnoletý/á už sexuálne aktívny/a, alebo preukazuje veľa záujmu o sex a sexualitu.

V prípade chlapcov a maskulínne pôsobiacich tínedžerov väčšinou očakávame že sú sexuálne neukojiteľní , zatiaľ čo dievčatá a feminínne pôsobiace osoby za také považujeme len vtedy, ak vieme, že mali viacerých partnerov alebo sa obliekajú, či správajú vyzývavo.

Či už je to kvôli rodu, alebo správaniu, existuje silná tendencia považovať niektorých tínedžerov za sexualizovaných, pričom nám ako spoločnosti omnoho menej vadí, keď majú dospelí s nimi sex, než keď sa jedná o takých, ktorých považujeme za “neskazených (nevinných).”

Táto reakcia poukazuje na to, že nás viac trápi zachovanie „čistoty“, než obraňovanie práv adolescentov vlastniť a objavovať svoju sexualitu bez zásahu dospelých.

Počet sexuálnych partnerov, s ktorými tínedžer/ka niečo mal/a, nemení nerovnováhu moci vo vzťahu tínedžera s dospelým a taktiež to dospelého nezbavuje úlohy uprednostniť potreby tínedžera/ky pred svojimi túžbami.

Sexuálny život, ktorým človek žil v minulosti, nepredstavuje súhlas. Ak má tínedžer/ka za sebou sexuálne skúsenosti, nerobí to zo sexuálneho zneužívania mladistvých šibnutím čarovného prútika niečo, čo je v poriadku.

4. „Ten dospelý nie je zlý človek“

Znásilnenie je strašidelné slovo. Je omnoho nabitejšie emóciami, než väčšina slov, s výnimkou nadávok. Väčšina ľudí chápe znásilnenie ako násilný zločin a násilníci sú zlí a odporní.

Pravdou je, že násilie nie je vždy zjavné a fyzické, a aj dobrí ľudia môžu spáchať znásilnenie. Znásilniť niekoho je možné i bez toho, aby sme to urobili naschvál, alebo so zlým úmyslom.

Poďme sa vrátiť k príkladom s autom. Ak by ste sa prechádzali po chodníku a narazilo by do vás auto, budete zranení nezávisle od toho, či šofér bol dobrý alebo zlý človek. Ublížil vám.

Možno bol opitý. Možno sa naozaj snažil zraziť vás. Možno na chvíľu stratil vedomie. Možno bol šoférom učiteľ v škôlke, ktorý adoptuje opustené šteniatka a nešťastnou náhodou naňho prišiel mikrospánok. Nech je to akokoľvek, vy ste stále v nemocnici a bude trvať dlho, kým sa zotavíte.

Podobne, keď niekoho sexuálne zneužijú, zanechá to na ňom/nej stopy,  či už išlo o milého človeka, alebo o hajzla. Zraňuje to nezávisle od faktu, či bol páchateľ opitý alebo to urobil s plným vedomím.

Dobrí ľudia niekedy robia zlé veci, obzvlášť v spoločnosti, ktorá nám poskytuje mnoho odôvodnení a ospravedlnení.

V prípade Davida Bowieho, ktorý bol v médiách na pretras, všetci chceli diskutovať o tom, či bol David zlý alebo dobrý. Ale to je nesprávna otázka. Správnou otázkou je, „je v pohode, aby dospelý mal sex s 15 ročným tínedžerom/kou?“

Odpoveďou je jednoznačné nie. Nezáleží na tom, aký dobrý človek je, alebo aké dobré sú jeho úmysly. Riskuje, že ublíži zraniteľnej osobe, a to v poriadku nie je.

5. „Ale nie je to diskriminácia na základe veku, keď hovoríme, že tínedžeri nemôžu o sebe rozhodovať sami?“

Na základe mnohých z vyššie spomínaných argumentov by ľudia mohli tvrdiť, že tínedžeri/ky nie sú vôbec schopné/í mať konsenzuálny sex. Ak sú ich mozgy náchylné k riskantným rozhodnutiam, a ak je sexualita tínedžerov/iek naozaj taká zraniteľná, nemali by sme nástojiť na tom, aby tínedžeri/ky nemali sex ani s dospelými, ani so svojími rovesníkmi?

Alebo by ľudia mohli namietať, že tvrdiť, že tínedžeri nie sú schopní konsenzuálneho sexuálneho styku je ageistické. Podľa tohto argumentu by na veku sexuálneho partnera nemalo záležať, a dôležitejšie je, či tínedžer so sexom súhlasí.

Súhlasím s tým, že tínedžeri/ky môžu mať a majú konsenzuálny sex. Taktiež súhlasím s tým, že niektorí tínedžeri nemusia byť vôbec poznačení sexuálnym stykom s dospelou osobou. Ale predsa, dospelý človek, ktorý má sex s adolescentmi, robí prinajlepšom ľahostajné, nezodpovedné rozhodnutie.

Keď má dospelý človek sex s tínedžerom/kou, nerobí preto, že mu/jej chce pomôcť vo vývine. Robí to preto, lebo je vzrušený a chce byť uspokojený. Popri týchto pocitoch je nemožné, aby mysleli na nestranné posúdenie situácie, alebo či je táto situácia zdravá pre mladú osobu.

Rešpektovanie mladistvých a vyhýbanie sa vekovej diskriminácii neznamená, že sa k tínedžerom/kám máme správať presne tak, ako k dospelým. Boj proti útlaku nie je o predstieraní, že rozdiely medzi ľuďmi neexistujú. Je o poznaní dynamík moci, ktoré vplyvajú na ľudí, a o práci na dosahovaní spravodlivosti.

Dospelí majú v našej spoločnosti nad deťmi a dospievajúcimi moc. A sme zodpovední za používanie tejto moci na to aby sme im pomáhali, a nie uspokojovali svoje túžby na ich účet.

×××

Keď hovoríme, že dospelí by nemali mať sex s dospievajúcimi, netvrdíme, že každému tínedžerovi, ktorý mal sex s dospelou osobou bolo ublížené, alebo, že každý dospelý, ktorý sa tak zachoval, je zlým človekom.

Namiesto toho hovoríme, že dospelí by si navzájom mali pripomínať svoju zodpovednosť za ochranu mladistvých, namiesto ich využívania.

Musíme ujmy, ktoré môže sexuálne zneužitie spôsobiť, brať vážne aj v prípadoch keď nejde o „vzorovú obeť.“ A musíme prestať ospravedlňovať ľudí len preto, že ich máme radi, alebo, že v ich prípade to dopadlo dobre.

Keď to robíme, umožňujeme iným dospelým snažiť sa o sex s tínedžermi/kami. A hoci to nie všetkým mladým ľuďom ublíži, niektorým áno.

Predovšetkým sa ako kultúra musíme veľmi zlepšiť v podporovaní  mladistvých objavovať svoju sexualitu za podmienok, ktoré si sami určia. Spôsobom, ktorý bude rešpektovať ich potreby, nie naše.
Ginny Brown je prispievateľkou pre Everyday Feminism. Venuje sa tiež prednášaniu a vzdelávaniu v oblasti sexuality a vzťahov. Prispieva do viacerých publikácií a má svoj vlastný blog. Žije vo Filadelfii so svojou poly rodinou a tromi mačkami. Sledujte ju na Twitteri: She lives in the Philadelphia area with her poly family and three cats. @lirelyn.

Preklad: Kristínka z Melmaku
Korektúra: Dana Vitálošová

Zdieľaj na: