5. December 2016, autorka: Ginny Brown. Článok pôvodne uverejnila stránka everydayfeminism.com

„Nepotrebujem posilnenie žien, pretože nie som slabá!“

„Nie som feministka, lebo nie som jedna z tých, čo nenávidia mužov.“

„Nepotrebujem feminizmus, pre svojho muža varím rada.“

Zvykla som súhlasiť s mnohými takýmito tvrdeniami. Myslela som si, že feministky škodia rovnako sebe, ako aj ostatným. Sebavedomo som o sebe prehlasovala, že feministka nie som.

Môj názor zmenilo, keď som zistila, že feministky a feministi v skutočnosti neveria mnohým z tých vecí, o ktorých som si myslela, že im veria – a to vrátane myšlienky, že rodový útlak sa týka iba žien.

Väčšinou išlo o mýty, ktoré o feministkách rozširujú antifeministi. Niekedy išlo o vyjadrenia jednej, dvoch feministiek, o ktorých vyhlásili, že hovoria za všetky

.Nikto však nemôže svoje názory prehlásiť za názory všetkých feministiek a feministov, vrátane mňa – a pretože som cis žena, rozhodne nemôžem hovoriť za menšiny iných rodov. Za ten čas, čo sa stretávam s ľuďmi, ktorí sa tiež označujú ako feministi/tky som zistila, že v prípade myšlienok, ktoré som pokladala za základy feminizmu, išlo buď o preháňanie zo strany antifeministov, alebo o produkciu skupín na extrémnejšom okraji hnutia.

Jednou z najrozšírenejších mylných predstáv o feminizme je, že ide o hnutie pre ženy, tvorené ženami, ktoré sú v opozícii voči mužom. Pravdou je, že feminizmus by mal priniesť úžitok každému, keďže sa snaží zničiť všetky systémy založené na útlaku. Veľmi dôležité je aj to, že feminizmus by nemal byť založený len na dvojitom, teda binárnom, rodovom myslení. Neexistujú iba ženy a muži ako protiklady v binárnej sústave.

Ľudia, ktorí sú proti feminizmu, používajú mnoho spôsobov, ako vytvoriť dojem, že feminizmus je založený na protiklade muži verzus ženy. Ďalej budem, z pozície cis ženy, rozprávať o týchto mylných názoroch. Môžu sa s nimi stotožniť aj ľudia iných rodov, ale ich skúsenosti sú jedinečné a ja nie som oprávnená hovoriť za nich.

Nepíšem tento článok preto, aby som vyhlásila, že všetky ženy by sa mali považovať za feministky. Existujú dobré dôvody pre to, aby tak nerobili. Jedným z nich je napríklad aj fakt, že feminizmus nie je dostatočne intersekcionálny a nevie vyhovieť potrebám ľudí inej ako bielej pleti, trans ľudí, rodovo nekonformných ľudí a ďalších

Ale ak ste proti feminizmu a súhlasíte s niektorými výrokmi, ktorými som začala tento článok, rada by som vás požiadala, aby ste pokračovali v čítaní. Možno pravda o feminizme bude predsalen komplikovanejšia, ako sa na prvý pohľad zdá.

1. Feministky sa iba rady hrajú na obete

„Samozrejme, kedysi bol sexizmus problém. Ale teraz ženy dosiahli rovnosť. Môžeme voliť, máme rovnaký prístup k práci a k vzdelaniu ako muži, môžeme sa obliekať ako chceme a sme považované za rovnocenné partnerky vo vzťahoch. Západné feministky sú len ufňukané,  ženy, ktoré hľadajú tie najmenšie chyby a užívajú si pocit, že sú obeťou namiesto toho, aby ocenili slobodu, ktorú máme.“

V tomto argumente sa nachádza veľa pravdy. Ženy si prešli veľmi dlhú cestu.

Ak by som si ako žena mohla vybrať obdobie, v ktorom by som chcela žiť, bolo by to tu a teraz. Nepopieram, že dievčatá a ženy po celom svete stále čelia rôznym ťažkostiam, ani nevyhlasujem, že moje problémy sú rovnocenné s ich.

Ale nie je pravdou, že sexizmus už neexistuje. Obrovského draka inštitucionálneho sexizmu, ktorý trval na tom, že ženy zastávajú podradnú rolu vo svete sme už možno zlikvidovali, ale stále tu máme hniezdo sršňov sexistickej kultúry.

Hoci by som bola radšej dobodaná tuctom sršňov, ako bola zjedená drakom, neznamená to, že nemám právo sťažovať sa na bodnutia sršňom.

Na pracovných stretnutiach s mužmi musím často bojovať o to, aby ma vypočuli– a ak rozprávam rovnako dlho, alebo sebavedomo ako muž, môžem byť označovaná za panovačnú, alebo jačavú. Potom, čo vyjdem z domu, si mnohí neznámi muži myslia, že môžu svojvoľne komentovať moje telo. Necítim sa preto bezpečne. Muži, s ktorými sa stretávam, ma zvyknú zhodnotiť najprv ako sexuálny objekt a až potom (alebo nikdy) ako kompetentnú, alebo zaujímavú ľudskú bytosť.

Všetko sú to dôležité veci.

Neprekážajú mi v tom, aby som si robila svoju prácu dobre, prežila deň, alebo mala vzťahy, aké chcem, no výrazne mi všetko sťažujú. Jeden taký zážitok nie je až taký hrozný, no keď sa ich nazbiera viac, je to problém.

Jedno bodnutie od sršňa je jednoduché prehliadnuť, ale ak ťa bodá každý deň niekoľko krát, po celom tele, môže ťa to veľmi, ale fakt veľmi otráviť.

Takže, keď hovorím o tom, koľkými možnými spôsobmi ma sexizmus zraňuje, tak nefňukám, ani si nič nevymýšľam. Nepremýšľam o sebe ako o obeti a fakt, že sa sťažujem, si neužívam. Som rada, že mám právo voliť, že sa môžem prihlásiť do akéhokoľvek zamestnania, a že ma ostatní vidia ako úplne svojprávnu osobu.

Hovorím len o tom, že napriek tomu ma sexizmus zraňuje a že chcem, aby bol svet ku mne lepší – ako aj voči ostatným ženám.

2. Feminizmus hovorí, že ženy sú slabé

„Je možné, že ženy sa v živote stretávajú s niekoľkými prekážkami, s ktorými sa muži nestretávajú, no feminizmus ženy uráža, pretože sa k nim správa, ako keby neboli schopné tieto prekážky prekonať. Povzbudzuje ich k tomu, aby namiesto húževnatej snahy ísť si za svojim cieľom boli precitlivelé. Ženy nepotrebujú feminizmus. Sme dostatočne silné na to, aby sme uspeli na vlastnú päsť.“

Súhlasím s tým, že niektoré ženy sú schopné prekonať každú prekážku, ktorú im do cesty stavia sexizmus. Existujú ženy, ktoré sa nachádzajú na čele spoločností, sú priekopníčkami vedeckých objavov a v ostatných amerických voľbách sa žena takmer stala prezidentkou.

Mocné a úspešné ženy ako Oprah Winfrey, Sally Ride a Melinda Gates dokazujú, že ženy zvládnu akúkoľvek činnosť rovnako dobre ako muži, a to dokonca s bremenom inštitucionálneho sexizmu.

Ale sila týchto žien, napriek tomu, že ju obdivujem a oslavujem, je tiež súčasťou problému.

Ženy môžu dosiahnuť rovnaký úspech ako muž, no musia byť tvrdšie, silnejšie a zvyčajne aj kvalifikovanejšie ako ich mužský náprotivok. Musia mať tiež dostatočne hrubú kožu na to, aby dokázali ignorovať obťažovanie. Keď chcú byť asertívne, musia balansovať na tenkom lade, aby neboli považované za panovačné alebo uštipačné.

V rebríčku Fortune 500 najbohatších firiem bolo medzi výkonnými riaditeľmi za posledné roky dvadsať až dvadsať päť žien, čiže okolo štyroch až štyroch a pol percenta. Týchto približne 20 žien je pôsobivých a ich úspechy by nemali byť podceňované, no ide o odstrašujúco nízke percento.

Ženy tvoria menej než päť percent výkonných riaditeliek 500 najbohatších spoločností. Ak toto nie je dôkazom, že sexizmus sťažuje ženám dostať sa na vrchol svojho odboru, tak čo potom? Jednoducho neverím, že muži sú devätnásťkrát lepší vo vedení podniku ako ženy.

Rovnako sa aj ženy vo vedeckých odboroch sťažujú na bariéry, ktoré im sťažujú kariérny postup, alebo ich odrádzajú od toho, aby vo svojom odbore vôbec ostali.

Obrovským problémom je v akademickom svete aj sexuálne obťažovanie, ktorého dôsledkom je aj to, že ženy zanechávajú sľubné kariéry. Cítia sa ním totiž dehumanizované a trápi ich, že ich sexuálny potenciál je braný vážnejšie, než ich práca. Aj napriek týmto prekážam veľa žien v týchto odboroch ostáva a dosahuje skvelé veci, no mnohé ďalšie, ktoré sú rovnako schopné, musia odísť.

Feminizmus teda nehlása, že ženy sú slabé. Hovorí, že nato, aby žena vo svojom odbore uspela, by nemala byť nútená oplývať o toľko väčšou silou charakteru, než jej mužskí kolegovia.

3. Feministky nenávidia mužov

„Feministky považujú mužov za nepriateľov. Hovoria, že všetci muži znásilňujú ženy, sú mizogýnni a snažia sa ženy ponížiť. Feministky sa neuspokoja s rovnosťou pohlaví. Snažia sa dostať ženy k moci aby potom mohli utláčať mužov, rovnako ako boli utlačované ony samé.“

Priznávam, že v poslednom čase sa cítim frustrovaná mužmi v abstraktnom zmysle slova. Zažila som si obťažovanie, podceňovanie a zneužívanie zo strany toľkých mužov, že som už trošku obozretná, keď sa stretnem s mužom, ktorého nepoznám.

Je však veľa mužov, ktorých milujem, rešpektujem ich a dôverujem im. Nie je pravda, že nenávidím mužov ako takých – v skutočnosti nenávidím toxickú maskulinitu.

Toxická maskulinita je súborom pravidiel a očakávaní, ktoré priraďujeme k mužskému správaniu – vrátane toho, ako by sa mali muž správať k ženám a ako by o nich mali rozmýšľať. Toxická maskulinita je to, čo mužom hovorí, že nesmú plakať a že je v poriadku popiskovať na ženy, ktoré kráčajú po ulici. Toxická maskulinita je to, čo mužom hovorí, že ich hodnota spočíva v získavaní moci nad ostatnými a že je potupné, keď ich v hocičom porazí žena.

Toxická maskulinita zraňuje mužov

Na mužov je vyvíjaný tlak, aby dosahovali veľké úspechy a vždy navzájom súťažili, čo vytvára stres. Očakávania, že budú vždy pôsobiť ako tí silní a majúci veci pod kontrolou im to sťažujú v tom prípade, že potrebujú niekoho požiadať o pomoc. Keď chcú vystúpiť za hranice „akceptovateľného“ mužského správania, zažívajú zosmiešňovanie.

Toto všetko znepríjemňuje mužom život.

Feministky nechcú zničiť ani utláčať mužov. Chcú zničiť toxickú maskulinitu, a dať ľuďom všetkých rodov vedieť, aká je pre nás všetkých škodlivá.

4. Feminizmus znamená odmietanie tradičných rodových rolí

„Feminizmus je pre ženy, ktoré chcú kariéry, ktoré nenávidia mejkap a nakupovanie, ktoré chcú hrať vo vzťahoch prím. Ženy, ktoré sú rady v domácnosti, sú tradične ženské a chcú mať partnerov, ktorí sa ujmú vedenia, nepotrebujú feminizmus – a feminizmus sa na ne často pozerá zhora.“

Pravdou je, že feministické hnutia často vedú ľudia, ktorým nevyhovuje súčasný stav (status quo). Je tiež pravdou, že niektoré feministky hľadia zhora na tradičné spôsoby bytia ženou v spoločnosti – a to už predstavuje problém.

Existuje takzvaná „femmefóbia,“ čo je viera, že čokoľvek tradične spájané so ženami je podradné.

A práve preto sa starostlivosť o domácnosť a o deti nepovažuje za „ozajstnú prácu.“ Mnohí ľudia rovnako pre toto knihy, filmy a hudbu, ktorú obľubujú hlavne ženy vidia ako málo hodnotnú.

Do femmefóbie môžu spadnúť ľudia na ktoromkoľvek konci rodového a politického spektra. Niekedy sa feministky správne pýtajú, prečo sú „dievčenské veci“ považované za menejcenné a menej hodnotné a občas aj my padneme do pasce, keď sa na to všetko pozeráme zvrchu.

Pre mňa ako feministku nie je dôležité vyhýbanie sa tradičnej ženskosti. Za podstatnejšíe pokladám zbaviť sa predpokladu, že by ženy mali byť „ženské“ a muži „mužskí.”

Určite existujú ľudia výborne zapadajúci do rôl, ktoré im kultúra vytvorila, a to je skvelé! Očividne však existujú takí a také, ktoré do nich nezapadajú.

Starostlivosť o domácnosť a o deti tiež patria medzi zručnosti – a niektorí ľudia, nech sú akéhokoľvek rodu, ich považujú za zaujímavé a obohacujúce. (Som jednou z nich!)

Chcela by som ale raz žiť vo svete, kde sú tieto schopnosti považované za cenné u kohokoľvek, kto sa v nich bude chcieť realizovať. Rada by som raz žila vo svete, kde mejkap, móda a krása budú rešpektované ako umenie, ktorým sú.

Ani submisívne vzťahové role, alebo role nasledovníkov, ktoré na prvý pohľad pôsobia ako podradné, takými nemusia vždy byť. Mnohí ľudia sa cítia najspokojnejšie a najpohodlnejšie ako prvá ruka svojho lídra, a dobré vykonávanie tejto role je tiež dôležitou vzťahovou zručnosťou.

Bola by som rada, keby si jedného dňa mohli ľudia vybrať pozíciu vodcu, či nasledovníka bez ohľadu na to, akého sú rodu.

Feminizmus nie je o prepisovaní scenára v rodových roliach, kde budú ženy mocné a muži im budú podriadení. Feminizmus je o rozširovaní našej slobody nájsť si takú rolu, ktorá nám bude vyhovovať najviac.

***

Zmena môjho pohľadu na feminizmus pre mňa bola trochu strašidelná – bolo pohodlné si navrávať, že ženy získali rovnosť a akékoľvek moje stretnutie so sexizmom bolo iba osamoteným, jednorazovým prípadom.

Nakoniec mi bolo jasné, že to nie je pravda. Všetky momenty, kedy som zažila sexizmus na vlastnej koži, boli prepojené. Niektoré ženy tiež zažívajú oveľa silnejšiu a stálejšiu diskrimináciu z toho istého zdroja.

Stále máme pred sebou strmší kopec než muži. A hoci na začiatku som tomu neverila, neskôr sa z toho stal zdroj mojej sily.

Nemusím mať rada, alebo súhlasiť s každou feministkou, ale nachádzam silu v tom, že každá z nás zažíva rovnaký, alebo podobný zápas, no napriek tomu stále pracujeme a dokážeme byť úspešné. Keď som unavená a frustrovaná, je tu celá komunita ďalších feministiek, ktoré ma podporia a povzbudia.

Čo je najdôležitejšie, nachádzam silu v tom, že máme úlohu spraviť svet lepším, jednoduchším miestom pre seba navzájom a pre ženy, ktoré prídu po nás.

Preklad: Cissa
Korektúra: Dana Vitálošová

Zdieľaj na: