Článok publikovaný so súhlasom everydayfeminism.com.

Rovnako, ako v prípade mnohých dievčat, moja sexuálna výchova spočívala v čítaní ženských časopisov.

Naučila som sa, ako správne stáť, aby som vyzerala štíhlejšia.

Naučila som sa, ktorá sexuálna poloha nechá vyniknúť mojim prednostiam.

A naučila som sa stovky spôsobov, ako sa správne dotýkať penisu, bez ohľadu na to, či som o to mala záujem.

Sex znel dospelácky a vzrušujúco, no tiež vo mne vzbudzoval hrôzu – hoci som nevedela presne povedať prečo.

Prišla som na to až po rokoch. Všetky tieto tipy zo mňa totiž robili objekt, ako keby som po vstupe do spálne môjho priateľa (vždy to bol muž-priateľ, nikdy nie žena-priateľka), nechala svoju osobnosť za zavretými dverami a stala sa jeho sexuálnou hračkou.

V mojich tínedžerských časoch bol pre mňa sex tiež mätúci.

Chcela som byť pre svojich partnerov sexy milenkou a zaujímavým človekom, no vždy som mala pocit, že si musím vybrať jedno alebo druhé.

Neexistovala zlatá stredná cesta, a ak som chcela byť obojím, bola som za to potrestaná.

Na výške som sa zoznámila s chalanom, od začiatku ma priťahoval, takže sme sa do toho pustili na prvom rande a mne sa to páčilo.

No keď sa pred nami objavili jeho kamaráti, začal pred ním na mne simulovať sex zozadu.

Bol to jeho spôsob, ako naznačiť: “Ak sa ti to páčilo rovnako, ako mne, tak sa postarám o to, aby si sa kvôli tomu necítila dobre,” ako keby moje potešenie zo sexu ubralo na jeho zábave. Ako keby hral hru, súčasťou ktorej bola jeho snaha presvedčiť ma k sexu, no ja som ho ani nenechala rozohrať pole.

Tiež sa niekde musel naučiť ten prístup, kde je úlohou ženy pri sexe odmietať a zapierať a napokon podľahnúť mužovmu naliehaniu a spraviť presne to, čo od nej od začiatku očakáva (a vždy ide o muža a žene, pretože ľudia, ktorí sú LGBTQIA+, zjavne neexistujú.)

No táto myšlienka sa nenachádza len na stránkach ženských časopisov.

Podobné vyjadrenia som počula od hudobníkov, ktorí viac alebo menej otvorene označili svoje sexuálne partnerky ako suky alebo šľapky. Videla som to v televízii, v nespočetných programoch, v ktorých muži beztrestne vyvaľovali oči na nahé ženy. Naučila som sa to od mužov, ktorí povedia na znásilnenie jednoducho “chlapci sú chlapci” .

Našťastie, počas výšky som sa stretla s mnohými ľuďmi, ktorých predstava sexu a úlohy ženy počas sexu bola diametrálne odlišná. Tu je niekoľko tipov, s ktorými som sa stretla – a dúfam, že sa k vám dostanú skôr, ako sa dostali ku mne.

1. Rob to, na čo máš chuť, nielen to, čo ti nevadí

Nikdy som od kamarátok či rovesníčok nepočula o tom, po čom túžia v posteli – alebo po čom túžia v posteli všeobecne ženy.

No o túžbach mužov som toho počula až priveľa. Vypočula som si, že ich túžba je nekontrolovateľná. Že sa ma budú snažiť použiť na uhasenie tejto ich túžby.  Že ja som tá, čo je v pozícii sily túto túžbu naplniť – ak to, samozrejme, budú “dobrí chlapci,” ktorí ma aj napriek svojej nekontrolovateľnej túžbe neznásilnia.

Okrem toho, že tento systém presvedčení neberie do úvahy nebinárnych ľudí, nedovoľuje ženám vyjadriť svoj súhlas. Pokiaľ totiž niekomu (vraj) úplne chýbajú sexuálne túžby, ako môže súhlasiť, alebo nesúhlasiť s tou-ktorou sexuálnou praktikou?

Takže pokiaľ som sa nenaučila, že aj moje túžby a pocity sú dôležité, sex sa mi zdal jednostranný a násilný. Nečudo, že som sa ho bála.

Na konci prvého ročníka výšky som šla s kamarátkami na prednášku o sexe. No na rozdiel od ostatných prednášok, táto neredukovala ženy na pasívne obete. “Rob, na čo máš chuť, nielen to, čo ti nevadí,” povedal prednášajúci.

Dovtedy som si myslela, že mi ako každej inej žene má stačiť, ak mi sex nevadí. Myslela som si, že ak môj partner čosi navrhne a mne to v princípe nebude vadiť, tak nemám dôvod na to, aby som s tým nesúhlasila.

No ako prednášajúci správne poznamenal, presne takto sa začína nerovnováha v sexuálnom vzťahu a hranice súhlasu či nesúhlasu sa tak strácajú. O niekoľko rokov neskôr, na túliacej párty, som počula obmenu tejto rady: “Ak to nie je rozhodné áno, tak to je nie.”

2. Vyjadri, čo sa v tebe deje – a spýtaj sa svojho/svojej partnera/ky, čo sa deje v nej/v ňom

Ženské magazíny ponúkajú nespočetné množstvo hlášok, ktoré môžem vzrušene šepkať v posteli, no ani jeden ma nenaučil, ako vyjadriť, čo sa naozaj vo mne deje.

A zabudli aj na môjho partnera/moju partnerku, pretože po ich prečítaní nemám ani potuchy, ako zistiť, čo sa vlastne páči jemu/jej.

Všetky postelné zvuky mali znieť ako sexuálne vokály pri pozeraní porna.

No komunikácia v spálni by mala byť presným opakom – pomôcť obom stranám vyjadriť svoje myšlienky a pocity, nie len ochkanie a vzdychanie nad dĺžkou partnerovho penisu.

Predtým som nevedela, že by som mohla povedať, že chcem dobrý sex, viac sexu alebo iný druh sexu.

Nevedela som, že by som mohla otvorene priznať nudu v posteli alebo nebodaj bolesť či nepohodlie.

Lebo ani jedna z týchto vecí predsa nespadala pod kategóriu “hlášok, ktoré ho zaručene vzrušia.”

Lenže vyjadriť, čo sa vo vás deje, je v absolútnom poriadku. Vlastne by to malo byť povinné, hlavne ak je vašou alternatívou mlčať, byť neuspokojená a cítiť sa nepríjemne.

Je tiež dôležité sa pýtať svojho partnera, či partnerky, ako sa cítia a čo majú radi v posteli. A to hlavne vtedy, ak si nie ste isté/í, či sa mu/jej nejaká praktika páči.

V diskusiách o sexuálnom násilí ženy často považujeme iba za potenciálne obete, no aj my sme schopné ignorovať hranice druhých a prekračovať ich.

Namiesto toho, aby sme ženy učili len chváliť sexuálne schopnosti svojich partnerov, mali by sme aj ich učiť otázkam typu: “Máš na toto chuť? Si v pohode? Čo by sa ti páčilo?”

Podobné otázky robia sex nielen lepším, ale najmä sú životne dôležité pre to, aby išlo o sex a nie o znásilnenie.

A nie, správnu náladu to nezabije.

Existujú iné činnosti, pri ktorých sa rozprávanie s partnerom/kou považuje za nepríjemné prerušenie zábavy?

3. Ubezpeč sa, že sa ti to páči aspoň tak, ako tvojmu partnerovi (a naopak)

Posledná časť vety je v zátvorkách, pretože všetky ženy sú v tejto oblasti viac než zbehlé. My sa predsa staráme o to, aby sa to našim partnerom páčilo!

V rámci výskumu o postojoch študentov a študentiek k príležitostnému sexu, jedna žena povedala, že “nech je s kýmkoľvek, urobí čokoľvek, čo je v jej silách, aby mu privodila orgazmus.”

A ďalšia účastníčka výskumu povedala o situácii, keď bola sama v pozícii prijímajúcej potešenie, toto: “Necítila som sa veľmi dobre. Neviem. Cítila som sa trochu previnilo. Ako keby kvôli mne museli tí chlapi robiť niečo, čo nechcú.”

Asi nikoho neprekvapí, že muži sú častejšími príjemcami orálneho sexu než ženy a že tínedžeri oboch pohlaví považujú orálny sex na žene za komplikovanejší ako orálny sex na mužovi.

Mne bolo vždy jasné, že si v posteli zaslúžim presne to, čo aj moji partneri. V sexe by sme mali byť obaja spokojní a takto by to malo fungovať v každom vzťahu. Oko za oko, zub za zub, orál za orál, orgazmus za orgazmus.

No na rozdiel od mnohých mužov, s ktorými som spala, som od sexu neočakávala orgazmus.

A keďže som orgazmus počas sexu nedosahovala, došla som k záveru, že moje telo je na to príliš komplikované. Aj keď som paradoxne nikdy nemala problém dosiahnuť ho počas masturbácie.

Toto je ďalší z mýtov, ktoré dievčatá počúvajú už od puberty. Je nás ťažšie uspokojiť. Naše telá sú komplikované. Muž je kľúčom, ktorému žena poskytuje svoju kľúčovú dierku. (Samozrejme za predpokladu, že všetky ženy sú orientované na opačné pohlavie a chcú to len do tej jednej kľúčovej dierky, ehm.)

A po rokoch podobných mýtov, keď ani jedna z nás nemá zo sexu potešenie, si len pomyslíme, “Ach, to moje telo. Ženské, komplikované, neuspokojiteľné.”

No byť ženou nie je tou pravou prekážkou medzi vami a vaším orgazmom. Môže za tým byť nový partner, ktorý nepozná vase telo, stály partner, ktorý nepozná vaše telo, strach z otehotnenia, strach z pristihnutia, no rozhodne to nie je spôsobené len tým, že ste žena.

Zaslúžime si skoncovať s rezignovaným pocitom zo sexu a vziať rozhodovanie o sexuálnom pôžitku do vlastných rúk.

***

Všetky tri vyššie uvedené tipy majú spoločnú jedinú myšlienku – je totálne normálne, že my ženy máme sexuálne túžby, vieme ich vyjadriť a očakávame, že sa o ne bude náš partner zaujímať.

Pretože, vždy ma zarazí ľudský zmätok z toho, že ženy sú sexuálnymi bytosťami.

Vždy, keď hovorím o masturbácii, pozeraní porna alebo iných aktivitách, ktoré o mne prezrádzajú, že mám rada sex, ľudia okolo mňa predpokladajú, že mužov vyhľadávam len na sex. Alebo ma považujú za nymfomanku. Alebo sa nado mňa začnú vyvyšovať, pretože žena, ktorá má rada sex, je predsa obyčajná prostitútka, ktorá si nezaslúži rešpekt.

Keď ľudia reagujú negatívne na predstavu ženy ako osoby, čo má rada sex, vlastne reagujú negatívne na jednu zo základných ľudských charakteristík.

A keď ukazujeme ženám, ako byť sexuálnym objektom bez toho, aby si sex užili, odopierame im ich základné ľudské právo. Jasné, všetky ženy môžu byť sexy. No zároveň si zaslúžia byť sexuálnymi bytosťami bez ohľadu na to, či sú navonok sexy alebo nie.

Dúfam, že sa raz dožijem dňa, kedy bude pre ženy prijateľné, aby otvorene vyjadrili svoju sexualitu.

Dúfam, že ľudia odhodia myšlienku “ženy chcú v posteli jedno, muži druhé” a začnú vnímať ľudí ako individuálne bytosti s rozličnými potrebami bez ohľadu na ich rod či sexuálnu orientáciu. A dúfam, že čoskoro sa tieto tri “alternatívne” sexuálne tipy, ktoré by mali poznať všetky mladé ženy, stanú hodnotami, ktoré budú vyznávať všetci z nás.

Suzannah Weiss je prispievateľkou do magazínu Everyday Feminism. Pôsobí v New Yorku a jej texty sa objavili v The Washington Post, Salon, Seventeen, Buzzfeed, The Huffingtonpost, Bustle a ďalších. Študovala rodové štúdiá, modernú kultúru a médiá a kognitívnu neurovedu na Brown University. Sledujte ju na Twitteri: @suzannahweiss. Jej články si môžete prečítať tu.

Preklad: Nina Gotzmannová-Frisby
Korektúra: Dana Vitálošová

Zdieľaj na: