Táto útla knižka je modifikovanou verziou prejavu Chimamandy Ngozi Adichie na TEDx talk Euston, ktorý sa uskutočnil v roku 2012 (časti z neho použila speváčka Beyoncé vo forme zvukovej stopy v pesničke „Flawless“).

Autorka sa do povedomia čitateľov dostala bestsellermi ako: „Half of a Yellow Sun“, „Purple Hibiscus“, „Americanah“ (knihu „Amerikána“ vydalo vydavateľstvo Host v roku 2017 v českom preklade) a jej diela boli preložené do viac ako tridsiatich jazykov.

Esej „We should all be feminist“ môže na prvý pohľad pôsobiť ako brožúrka (má len 52 strán a malý formát) ale rozhodne ju netreba podceňovať. Nenájdete v nej teoretické úvody, nesiaha do histórie, ale ide priamo k jadru veci. Čítať túto knihu je ako počúvať starú, dobrú kamarátku – rozprávanie nepôsobí škrobene a autorka od začiatku rozprávania čitateľovi akoby „hľadí do očí“.

Ty feministka!

Adichie začína rozprávaním z detstva v ktorom približuje ako ju jej veľmi dobrý kamarát prvýkrát označil ako feministku (a nemyslel to ako kompliment). Mala vtedy štrnásť rokov a netušila, čo to slovo znamená. Hneď ako prišla domov, vyhľadala si ho v slovníku. S negatívnymi konotáciami „feminizmu“ sa stretáva dodnes.

Ďalej cez vlastné skúsenosti približuje situáciu v jej rodnej krajine – Nigérii. Načrtá situáciu v školách, zaužívané stereotypy v správaní mužov aj žien. Na konkrétnych prípadoch tak vykresľuje celospoločenské problémy. Dozvedáme sa, čo formovalo jej postoje a prečo je aj v súčasnosti potrebné hovoriť o rodovej rovnosti. Korene problému vníma vo výchove detí, ktorú je potrebné zmeniť.

Osobne vidím v tejto knihe veľký potenciál osloviť širokú skupinu čitateľov a nielen úzky okruh ľudí, ktorí sa zaujímajú o tému, resp. sa v nej orientujú.  Rozhodne ju odporúčam aj pre ľudí, ktorí knihy vôbec nečítajú alebo sa s feminizmom nestotožňujú.

Dôvodov je hneď niekoľko:

  1. Úprimný jazyk

Jej rozprávanie je veľmi osobné a úprimné, vyjadrenia sú jasne formulované. Argumenty, ktoré ponúka, sú priamočiare, sebaisté, ale zároveň nepôsobia radikálne. Po obsahovej stránke neprináša nové závery – kníh z rovnakou tématikou bolo napísaných mnoho, ale forma, akou ich podáva, je jedinečná. Vyvracia mýty a zdôrazňuje rovnosť pohlaví ako jeden zo základných pilierov feminizmu, ktorý je, žiaľ, stále prehliadaný.

  1. Rozsah

Ďalšie pozitívum vidím v rozsahu. Adichie nemá za cieľ čitateľa vyčerpať. Táto kniha vám určite neobjasní všetky otázky, ktoré vám napadnú počas čítania, ale výborne poslúži práve ako „odrazový mostík“ pre ľudí, ktorí o téme vedia len málo, alebo sa doteraz o feminizmus nezaujímali, resp. majú voči nemu antipatie. Kniha je skutočne malá, ideálna do vrecka, či kabelky cestou do práce. Stačí pár ciest hromadnou dopravou alebo jedna-dve pauzy na obed, a knihu máte prečítanú.

  1. Neobviňuje

Kniha pôsobí ako celok veľmi vyrovnane. Autorka nemá za cieľ nikoho obviňovať, nič vyčítať. Čitateľa netlačí do polohy, ktorá by mu bola nepríjemná. Namiesto toho ukazuje jej pohľad na problematiku prostredníctvom veľmi otvoreného rozprávania svojich zážitkov. Síce pripúšťa hnev, ale namiesto obviňovania ukazuje, ako spájať a nie rozdeľovať. Dúfa v zmenu, ktorá nastane jedine vtedy, keď spoja sily obe pohlavia a výsledok bude prínosom pre celú spoločnosť.

Po prvom prečítaní  ma pochytila eufória. Mala som chuť nakúpiť viacero výtlačkov a rozdávať ich všetkým známym. Je to malá veľká kniha, ktorá vo vás bude rezonovať ešte dlho. V spoločnosti sa žiaľ stále objavujú dezinterpertácie feminizmu a preto je potrebné, aby bolo kníh, ako je táto, napísaných viac a aby sa dostali k najširšej skupine ľudí. A ja skromne dúfam, že „We should all be feminists“ bude čoskoro vydaná aj v slovenskom preklade.

Zdieľaj na: